VI.
Milosrdenstvo... z pokolenia na pokolenie
Obraz našej generácie
10. Môžeme plným právom veriť, že aj
naša doba bola zahrnutá v slovách Božej Matky, keď
velebila milosrdenstvo, na ktorom majú účasť "z
pokolenia na pokolenie" tí, čo sa dajú viesť Božou
bázňou. Lebo slová Máriinho Magnifikatu majú
prorocký obsah. Nevzťahujú sa len na minulosť Izraela,
ale aj na budúcnosť Božieho ľudu na zemi. My,
terajší obyvatelia zeme, žijeme v znamení
blížiaceho sa tretieho tisícročia a v duši
cítime príchod určitého dejinného prelomu.
Terajšia doba považuje seba za šťastnú, lebo pokrok
jej ponúka také možnosti, akú pred
niekoľkými desaťročiami sa nedali ani tušiť.
Tvorivá usilovnosť človeka a jeho dôvtip i práca
spôsobili hlboké zmeny tak v prírodných
vedách a v technike, ako aj v spoločenskom a kultúrnom
živote ľudí. Človek si uvedomil svoju vládu nad
prírodou a získal väčšie znalosti o
zákonoch svojich spoločenských vzťahov. Spoznal aj to,
že padli alebo sa zmenšili prekážky a priehrady medzi
ľuďmi a národmi. Lebo vzrástol zmysel pre celok,
povedomie jednoty ľudského pokolenia sa stalo
jasnejším, vznikla ochota vzájomne si pomáhať
tam, kde to opravdivá potreba vyžaduje, a konečne je tu
živá túžba i možnosť dať sa do styku s
bratmi a so sestrami bez ohľadu na - azda aj umelé -
zemepisné, národnostné i rasové rozdiely.
Predovšetkým dnešná mládež si je
vedomá toho, že pokrok vedy a techniky umožňuje
získavať nielen hmotné dobrá, ale aj širšiu
účasť na všetkých poznatkoch ľudstva.
Napríklad rozvoj informačných prostriedkov
zväčšuje tvorivé schopnosti človeka a otvára
cestu k vedeckému a kultúrnemu bohatstvu iných národov.
Nové komunikačné prostriedky podporujú plnšiu
účasť na udalostiach a napomáhajú
väčšiu výmenu názorov. Objavy biologické,
psychologické a spoločenské umožňujú
človekovi, aby hlbšie vnikol do bohatstva svojej bytosti. A hoci je
pravda, že pokrok ostáva ešte často výsadou
priemyselne vyspelých národov, predsa nemožno popierať,
že v budúcnosti všetky národy a kmene môžu
mať účasť na týchto dobrodeniach a nie je to iba
dajaký zvláštny sen, ak len tu je opravdivá
politická vôľa dosiahnuť to.
Avšak okrem toho - vlastne pritom všetkom - sú tu aj
ťažkosti, ktoré, ako sa zdá stále
vzrastajú. Sú tu úzkosti a slabosti, ktoré
vyžadujú úprimnú odpoveď, a človek
cíti, že ju musí dať. Okrem toho položenie
terajšieho sveta ukazuje tiene a nezrovnalosti, ktoré
nezostávajú vždy na povrchu. Pastorálna
konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et
spes zaiste nie je jediným dokumentom, ktorý sa zaoberá
životom našej doby: má však zvláštnu
váhu. A v ňom čítame: "Nerovnováha, na
ktorú trpí dnešný svet, isteže
súvisí so základnejšou nevyrovnanosťou,
ktorá má korene priam v srdci človeka. Lebo v samom človeku
je mnoho protikladov. Kým z jednej strany okusuje ako stvorenie svoju
mnohonásobnú ohraničenosť, zatiaľ z druhej strany
pociťuje v sebe bezhraničné túžby a povolanie k vyššiemu
životu. Priťahovaný mnohými vábivými
vecami, je ustavične nútený vyberať medzi nimi a
niektorých sa zriekať. Ba veru, krehký a hriešny,
nezriedka koná to, čo nechce, a nekoná, čo by chcel. Teda
sám v sebe je rozdvojený, a to má za následok aj toľké
a také rozpory v spoločnosti." 109
Na konci toho istého úvodného výkladu konštitúcie
čítame: "...vzhľadom na súčasný vývoj
sveta čím ďalej tým viac rastie počet tých,
čo si kladú tieto najzákladnejšie otázky, alebo
ich pociťujú s novou nástojčivosťou: Čo je
vlastne človek? Aký je zmysel utrpenia, zla a smrti, ktoré
neprestávajú napriek toľkému pokroku? Načo sú
tie víťazstvá, získané za takú
cenu?" 110
Či po pätnástich rokoch, ktoré uplynuli od skončenia
Druhého vatikánskeho koncilu, nás azda menej znepokojujú
rozpory a hrozby našej doby? Tak
sa zdá, že nie. Ba naopak: tie rozpory a hrozby, ktoré sa v
koncilovom dokumente akoby len črtali bez úplného odhalenia
nebezpečenstva, aké v sebe skrývali, odvtedy v priebehu
týchto rokov sa viacej ozrejmili a to nebezpečenstvo potvrdili. Nedovoľujú,
aby sme sa oddávali ilúziám predošlého veku.
109 Konšt. Gaudium et spes, 10: AAS 58 (1966), str. 1032.