VII.
Božie milosrdenstvo v poslaní Cirkvi
Tento pohľad na našu dobu, ktorý nevyhnutne vyvoláva
hlbokú obavu, nás upamätúva na slová,
ktoré v dôsledku vtelenia Syna Božieho zazneli v
Máriinom chválospeve Magnifikat a oslavujú milosrdenstvo
"z pokolenia na pokolenie". Cirkev dnešnej doby zachováva
krásu týchto nebeských slov vo svojom srdci a
používa ich vzhľadom na skúsenosti a bolesti
veľkej ľudskej rodiny. Pritom si hlbšie a presnejšie
uvedomuje, že musí celou svojou činnosťou
vydávať svedectvo o Božom milosrdenstve podľa
náuky Starého i Nového zákona, najmä však
samého Ježiša Krista a jeho apoštolov. Je
potrebné, aby Cirkev vydávala svedectvo o Božom
milosrdenstve, ktoré bolo zjavené v Kristovi celým jeho
mesiášskym poslaním; má vyznávať toto
milosrdenstvo na prvom mieste ako spásonosnú pravdu viery a
potrebnú pre život podľa tejto viery; má sa
snažiť toto milosrdenstvo uvádzať a akoby
stelesňovať v živote svojich veriacich a podľa
možnosti aj v živote všetkých ľudí dobrej
vôle. Napokon keď Cirkev vyznáva milosrdenstvo a
ostáva mu stále verná, má právo a
povinnosť dovolávať sa Božieho milosrdenstva,
vzývať ho vo všetkých prípadoch fyzického
a mravného zla a vo všetkých hrozbách, ktoré
zatemňujú celú budúcnosť dnešného
ľudstva.