Chapter,Paragraph

  1 Intro     |               BRATIA,~MILOVANÍ SYNOVIA A DCÉRY,~POZDRAV VÁM A APOŠTOLSKÉ
  2 Intro     |           SYNOVIA A DCÉRY,~POZDRAV VÁM A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~
  3 Intro     |                svoj každodenný chlieb1 a podporovať stály rozvoj
  4 Intro     |           podporovať stály rozvoj vedy a techniky, najmä však neprestajné
  5 Intro     |       neprestajné zvyšovanie kultúrnej a mravnej úrovne spoločnosti,
  6 Intro     |                ohľadu na jej charakter a okolnosti, čiže je to každá
  7 Intro     |            ľudská činnosť, ktorú možno a treba uznať ako prácu uprostred
  8 Intro     |               na aké je človek schopný a vďaka svojej ľudskej podstate
  9 Intro     |           viditeľného vesmíru na obraz a podobu samého Boha2 a poverený
 10 Intro     |            obraz a podobu samého Boha2 a poverený podmaniť si zem3,
 11 Intro     |             človek je schopný pracovať a len človek vykonávaním práce
 12 Intro     |              osobitnou pečaťou človeka a človečenstva, pečaťou osoby
 13 Intro     |         konajúcej v spoločenstve osôb. A táto pečať odhaľuje jeho
 14 Intro     |         odhaľuje jeho vnútornú hodnotu a v istom zmysle stanovuje
 15  I,1      |          stolci svätého Petra - "prvou a základnou cestou v Cirkvi",4
 16  I,1      |           základnou cestou v Cirkvi",4 a to práve na základe nepreniknuteľného
 17  I,1      |             stále vracať na túto cestu a neprestajne v nej pokračovať
 18  I,1      |             nám odkrýva celé bohatstvo a zároveň aj celú námahu ľudského
 19  I,1      |              aspektov; aspektom večným a prvoradým, vždy aktuálnym
 20  I,1      |              prvoradým, vždy aktuálnym a neprestajne vyžadujúcim,
 21  I,1      |        vyžadujúcim, aby sa naň myslelo a o ňom svedčilo. Vznikajú
 22  I,1      |        Vznikajú totiž vždy nové otázky a problémy, rodia sa vždy
 23  I,1      |              nové nádeje, ale aj obavy a hrozby, spojené s týmto
 24  I,1      |              svoju osobitnú dôstojnosť a v ktorom je zároveň zahrnutá
 25  I,1      |               námahy, utrpenia, krivdy a nespravodlivosti, ktoré
 26  I,1      |                človek požíva chlieb, 5 a to nielen každodenný chlieb,
 27  I,1      |               telo, ale aj chlieb vedy a pokroku, civilizácie a kultúry,
 28  I,1      |            vedy a pokroku, civilizácie a kultúry, potom je navždy
 29  I,1      |            značí nielen osobným úsilím a námahou, ale aj uprostred
 30  I,1      |             mnohých napätí, konfliktov a kríz, ktoré vzhľadom na
 31  I,1      |          technologických, ekonomických a politických podmienok, ktoré
 32  I,1      |            menej vplývať na svet práce a výroby ako priemyselná revolúcia
 33  I,1      |          výroby; stúpanie cien energie a základných surovín; vzrastajúce
 34  I,1      |   rozhodovaniach. Tieto nové podmienky a požiadavky budú vyžadovať
 35  I,1      |            vyžadovať nové usporiadanie a revíziu štruktúr súčasnej
 36  I,1      |           zmeniť kvalifikáciu. Možno - a to je veľmi pravdepodobné -
 37  I,1      |            priniesť aj zlepšenie osudu a nádej miliónom ľudí, ktorí
 38  I,1      |           ktorí dnes žijú v nehoráznej a ľudskú dôstojnosť urážajúcej
 39  I,1      |            stále pripomínať dôstojnosť a práva pracujúcich ľudí,
 40  I,1      |                práva pracujúcich ľudí, a pranierovať také situácie,
 41  I,1      |                skutočný pokrok človeka a spoločnosti.~
 42  I,2      |           celou tradíciou tohto učenia a týchto podujatí. Zároveň
 43  I,2      |                  taká stará ako človek a jeho život na zemi. Všeobecná
 44  I,2      |            súčasnom svete, posudzovaná a analyzovaná z rôznych, t.
 45  I,2      |              geografických, kultúrnych a civilizačných aspektov,
 46  I,2      |             nové významy ľudskej práce a formulovať nové úlohy, ktoré
 47  I,2      |           národmi, pred celým ľudstvom a napokon pred samou Cirkvou.~
 48  I,2      |           prejavy živého úsilia Cirkvi a kresťanov o riešenie sociálnej
 49  I,2      |             pristupovať v jej celkovej a komplexnej dimenzii. Úsilie
 50  I,2      |        krajinami európskeho kontinentu a čiastočne aj iných kontinentov.
 51  I,2      |                hrozba nukleárnej vojny a perspektíva strašného sebazničenia,
 52  I,2      |      Nerovnomerné rozloženie bohatstva a biedy, existencia rozvinutých
 53  I,2      |                 existencia rozvinutých a nerozvinutých krajín a kontinentov
 54  I,2      |     rozvinutých a nerozvinutých krajín a kontinentov vyžaduje vyrovnanie
 55  I,2      |        kontinentov vyžaduje vyrovnanie a hľadanie ciest spravodlivého
 56  I,2      |                koncilu Gaudium et spes a v enncyklike Pavla VI. Populorum
 57  I,2      |               Tento smer vývoja učenia a úsilia Cirkvi v sociálnej
 58  I,2      |              svetový rozmer nerovnosti a nespravodlivosti a v dôsledku
 59  I,2      |          nerovnosti a nespravodlivosti a v dôsledku toho nie iba
 60  I,2      |            súčasného sveta ešte plnšie a hlbšie ukázala význam predchádzajúcej
 61  I,2      |            vyžaduje, aby sa preskúmali a pretvorili v univerzálnejšom
 62  I,3      |              učenie v oblasti zložitej a mnohostrannej sociálnej
 63  I,3      |               ale zvlášť v evanjeliách a listoch apoštolov. Problém
 64  I,3      |             človeku, o verejnom živote a zvlášť do náuky o sociálnej
 65  I,3      |               tradície prevzali pápeži a rozvinuli ho učením o modernej "
 66  I,3      |          prispôsobovalo novým potrebám a pritom si stále zachováva
 67  I,3      |              preto, aby sme zozbierali a zopakovali to, čo sa už
 68  I,3      |                ľudská práca je kľúčom, a pravdepodobne najpodstatnejším
 69  I,3      |           ktorá sa vždy znova objavuje a stále narastá, má ísť tým
 70  I,3      |               práca, nadobúda základný a rozhodujúci význam.~
 71 II        |                              II.~Práca a človek~
 72 II,4      |                sociológie, psychológie a iných; všetky o tom svedčia
 73 II,4      |               v človeka; myslí na neho a obracia sa k nemu nie iba
 74 II,4      |               vyjadriť tie večné plány a ten nadprirodzený údel,
 75 II,4      |              určil živý Boh, Stvoriteľ a Vykupiteľ.~Prameň svojho
 76 II,4      |        rozhodujú o človeku od začiatku a zároveň vytyčujú hlavné
 77 II,4      |               na Boží obraz... ako muž a žena",9 počuje slová: "Ploďte
 78 II,4      |               počuje slová: "Ploďte sa a množte, naplňte zem, a podmaňte
 79 II,4      |              sa a množte, naplňte zem, a podmaňte si ju...," 10 -
 80 II,4      |               keď sa nevzťahujú priamo a výslovne na prácu, bezpochyby
 81 II,4      |            príkaz, aby si podmanil zem a vládol nad ňou. Plnením
 82 II,4      |              začína v ľudskom subjekte a je zameraná na vonkajší
 83 II,4      |              vládu človeka nad "zemou" a zároveň túto vládu potvrdzuje
 84 II,4      |          zároveň túto vládu potvrdzuje a rozvíja. Samozrejme, že
 85 II,4      |        nachádza v sfére vplyvu človeka a jeho úsilia o uspokojenie
 86 II,4      |           všetky bohatstvá, ktoré zem (a nepriamo celý viditeľný
 87 II,4      |          viditeľný svet) v sebe skrýva a ktoré môže človek svojou
 88 II,4      |              vedomou činnosťou objaviť a cieľavedome využívať. A
 89 II,4      |                a cieľavedome využívať. A tak slová, vložené hneď
 90 II,4      |             minulé obdobia civilizácie a ekonómie, ako aj na celú
 91 II,4      |           ostávajú pre človeka neznáme a skryté.~Ak sa niekedy hovorí
 92 II,4      |       zrýchlenia" v ekonomickom živote a v civilizácii ľudstva alebo
 93 II,4      |             alebo jednotlivých národov a ak sa tieto "zrýchlenia"
 94 II,4      |              do súvisu s pokrokom vedy a techniky, najmä s rozhodujúcimi
 95 II,4      |                väčšmi stáva pánom zeme a potvrdzuje takisto prácou
 96 II,4      |               svetom, v každom prípade a v každej etape tohto procesu
 97 II,4      |       Stvoriteľom, ktoré je nevyhnutne a nerozlučne späté so skutočnosťou,
 98 II,4      |           človek bol stvorený, ako muž a žena, "na Boží obraz". Tento
 99 II,4      |               každú etepu ekonomického a kultúrneho rozvoja a súčasne
100 II,4      |      ekonomického a kultúrneho rozvoja a súčasne je to proces, ktorý
101 II,4      |               ľudskom subjekte. Všetci a každý je v ňom zároveň zahrnutý.
102 II,4      |               zároveň zahrnutý. Všetci a každý má príslušnou mierou
103 II,4      |             každý má príslušnou mierou a nespočítateľným počtom spôsobov
104 II,5      |                  5. Táto univerzálnosť a zároveň mnohorakosť procesu "
105 II,5      |              zemou sa vykonáva v práci a prácou. Takýmto spôsobom
106 II,5      |            rozličných údobiach kultúry a civilizácie. Človek vládne
107 II,5      |              krotí zvieratá, chová ich a získava si tak potrebnú
108 II,5      |                si tak potrebnú potravu a odev a tiež tým, že môže
109 II,5      |                potrebnú potravu a odev a tiež tým, že môže zo zeme
110 II,5      |              tiež tým, že môže zo zeme a z mora dobývať rozličné
111 II,5      |                  keď ju začína obrábať a potom spracúva jej plody,
112 II,5      |     prispôsobujúc ich svojim potrebám. A tak poľnohospodárstvo predstavuje
113 II,5      |           oblasť hospodárskej činnosti a - prostredníctvom ľudskej
114 II,5      |             výrobkov, alebo nerastných a chemických bohatstiev -
115 II,5      |              telesnou, lebo námaha rúk a svalov sa napomáha činnosťou
116 II,5      |            stále dokonalejších strojov a mechanizmov. Nielen v priemysle,
117 II,5      |            boli možné vďaka postupnému a trvalému rozvoju vedy a
118 II,5      |                a trvalému rozvoju vedy a techniky. A to všetko historicky
119 II,5      |               rozvoju vedy a techniky. A to všetko historicky prispelo
120 II,5      |           techník, ako je elektronická a v posledných rokoch mikroprocesorová
121 II,5      |                človek ho len obsluhuje a tým rozličnými spôsobmi
122 II,5      |               človek.~Rozvoj priemyslu a s ním spojených rôznorodých
123 II,5      |             informatiky, telemechaniky a tak ďalej, poukazuje na
124 II,5      |             interakcii medzi subjektom a objektom práce (v najširšom
125 II,5      |              zdokonaľuje ju, urýchľuje a znásobuje. V zrýchlenom
126 II,5      |              rozmnožuje počet výrobkov a mnoho produktov zdokonaľuje
127 II,5      |           akékoľvek osobné uspokojenie a podnety na tvorivú činnosť
128 II,5      |             podnety na tvorivú činnosť a zodpovednosť, keď zbavuje
129 II,5      |            celou modernou priemyselnou a postpriemyselnou epochou,
130 II,5      |                na ten svet mechanizmov a strojov, ktorý je plodom
131 II,5      |           plodom práce ľudského rozumu a historickým potvrdením vlády
132 II,5      |            týmto presadením sa vznikli a neprestajne vznikajú podstatné
133 II,5      |            majú zvláštnu náplň obsahov a napätí etického a eticko-spoločenského
134 II,5      |              obsahov a napätí etického a eticko-spoločenského charakteru.
135 II,5      |               mnohé ustanovizne, štáty a vlády, zriadenia i medzinárodné
136 II,5      |              medzinárodné organizácie, a sú stálou výzvou aj pre
137 II,6      |           prácu v subjektívnom zmysle, a to ešte oveľa viac než sme
138 II,6      |        problematiky, ktorá je dokonale a podrobne známa špecialistom
139 II,6      |         špecialistom z rôznych oblastí a tiež samotným pracujúcim
140 II,6      |              hovoria, je veľmi výrečné a plné veľkého významu.~Človek
141 II,6      |            bytosťou schopnou plánovite a rozumne konať, schopnou
142 II,6      |             schopnou rozhodovať o sebe a zameranou na sebarealizovanie.
143 II,6      |          patriace k pracovnému procesu a tie - bez ohľadu na ich
144 II,6      |         uskutočňovať jeho človečenstvo a plniť povolanie byť osobou,
145 II,6      |           venovanej povolaniu človeka.~A tak táto "vláda", o ktorej
146 II,6      |               proces, ktorým si človek a ľudstvo podmaňuje zem, iba
147 II,6      |               procese človek prejavuje a potvrdzuje seba samého ako
148 II,6      |               hodnotu, ktorá je priamo a bezprostredne spätá so skutočnosťou,
149 II,6      |        vykonáva, je osobou, je vedomým a slobodným čiže o sebe rozhodujúcim
150 II,6      |             predstavuje priam základné a večné jadro kresťanskej
151 II,6      |            náuky o ľudskej práci, mala a má zásadný význam pre formulovanie
152 II,6      |               svoje sily, prácu svalov a rúk, sa považovala za nedôstojnú
153 II,6      |        nedôstojnú pre slobodných ľudí, a preto na jej vykonávanie
154 II,6      |                evanjeliového posolstva a nadovšetko z faktu, že ten,
155 II,6      |                nemožno nijako hodnotiť a kvalifikovať aj z objektívneho
156 II,6      |           pravda, že človek sa narodil a je povolaný na to, aby pracoval,
157 II,6      |            rade práca je "pre človeka" a nie človek "pre prácu".
158 II,6      |         objektívnym. Pri tomto chápaní a za predpokladu, že rozličné
159 II,6      |            človeka, ktorý ju vykonáva. A ďalej, bez ohľadu na prácu,
160 II,6      |             akú každý človek vykonáva, a za predpokladu, že je cieľom
161 II,6      |               je cieľom jeho činnosti, a to neraz veľmi náročným -
162 II,6      |     najslužobnejšia", najmonotónnejšia a podľa bežného hodnotenia
163 II,7      |               samého "evanjelia práce" a vytvárali základ nového
164 II,7      |           nového zmýšľania, hodnotenia a konania ľudí. V novoveku,
165 II,7      |               smerom materialistického a ekonomického zmýšľania.~
166 II,7      |          origináli je: svojím chápaním a konaním - pozn. KVAS) pokladali
167 II,7      |            zásoby pracovných nástrojov a prostriedkov umožňujúcich
168 II,7      |              tohto typu takmer zanikli a ustúpili pred ľudskejším
169 II,7      |          ľudskejším spôsobom zmýšľania a jej hodnotení. Interakcia
170 II,7      |              medzi pracujúcim človekom a komplexom nástrojov a výrobných
171 II,7      |         človekom a komplexom nástrojov a výrobných prostriedkov bola
172 II,7      |          činnosť robotníckych združení a verejnej moci spolu s objavením
173 II,7      |                sile"), jestvuje stále, a to zvlášť vtedy, keď celkový
174 II,7      |              na takýto spôsob myslenia a hodnotenia sa zakladá na
175 II,7      |               ako s tvorivým subjektom a jej pravým strojcom a tvorcom.
176 II,7      |        subjektom a jej pravým strojcom a tvorcom. Práve tekéto prevrátenie
177 II,7      |              to, v mene akého programu a pod akým názvom sa uskutočňuje,
178 II,7      |         hospodársko-spoločenský systém a zriadenie, ktoré je v protiklade
179 II,7      |           celého hospodárskeho procesu a predovšetkým výrobných štruktúr -
180 II,7      |      predovšetkým výrobných štruktúr - a takú istú povahu má i práca -
181 II,7      |       prostriedkov, akoby s nástrojom, a nie - podľa pravej dôstojnosti
182 II,7      |            práce - ako s vykonávateľom a pôvodcom a tým samým aj
183 II,7      |               vykonávateľom a pôvodcom a tým samým aj ako s pravým
184 II,7      |                v celej sfére sociálnej a hospodárskej politiky, tak
185 II,7      |             rozsiahlych medzinárodných a medzikontinentálnych vzťahoch,
186 II,7      |            encyklike Mater et Magistra a pápež Pavol VI. v encyklike
187 II,8      |               subjektu je jedna (jedna a zakaždým neopakovateľná),
188 II,8      |        oprávnenej spoločenskej reakcie a vyvolala veľký elán solidárnosti
189 II,8      |              kde stroj ovláda človeka, a mala svoju významnú hodnotu
190 II,8      |            mala svoju významnú hodnotu a výrečnosť z hľadiska sociálnej
191 II,8      |             človeka ako subjektu práce a proti neslýchanému, s touto
192 II,8      |         zárobkov, pracovných podmienok a starostlivosti o osobu pracovníka.
193 II,8      |                encykliky Rerum novarum a mnohých ďalších dokumentov
194 II,8      |                systém nespravodlivosti a do neba volajúcej krivdy, 13
195 II,8      |               predpokladov podporovalo a zabezpečovalo iba hospodársku
196 II,8      |                je iba nástrojom výroby a že kapitál je základom,
197 II,8      |               základom, spolučiniteľom a cieľom výroby.~Od toho času
198 II,8      |        pracujúcich ľudí, ako aj plnšie a zodpovednejšie uvedomenie
199 II,8      |          rozličné formy neokapitalizmu a kolektivizmu. Nezriedka
200 II,8      |               pracujúci môžu zúčastniť a fakticky sa zúčastňujú na
201 II,8      |               sa zúčastňujú na riadení a kontrole výroby podnikov.
202 II,8      |            vplyv na pracovné podmienky a odmeňovanie, ako aj na sociálne
203 II,8      |              však rozličné ideologické a mocenské systémy ako i nové
204 II,8      |               nové. Rozvoj civilizácie a komunikácií vo svetových
205 II,8      |            poznávanie podmienok života a ľudskej práce na celej zemeguli,
206 II,8      |       solidárnosti robotníckeho sveta, a to nie iba v krajinách,
207 II,8      |                uzatvárať pred dialógom a spoluprácou s inými - môžu
208 II,8      |                aj v takých podmienkach a v takých spoločenských vrstvách,
209 II,8      |                spoločenských sústavách a životných podmienkach prežívajú
210 II,8      |               aspoň odborné vzdelanie, a keď sa slabšie odmeňuje
211 II,8      |                otázku o subjekte práce a podmienkach, v ktorých žije.
212 II,8      |                 v rozličných krajinách a v ich vzájomných vzťahoch
213 II,8      |         solidárnosti medzi pracujúcimi a solidárnosti s pracujúcimi.
214 II,8      |             vykorisťovanie pracujúcich a rastúce zóny biedy, ba priam
215 II,8      |         skutočne "Cirkvou chudobných". A "chudobní" sa objavujú v
216 II,8      |                 na rozličných miestach a v rozličných situáciách;
217 II,8      |             dôstojnosti ľudskej práce, a to buď preto, že sa obmedzili
218 II,8      |               sa znižuje hodnota práce a práv, ktoré z nej vyplývajú,
219 II,8      |              práva na spravodlivú mzdu a na zabezpečenie pracujúcej
220 II,8      |          zabezpečenie pracujúcej osoby a jej rodiny.~
221 II,9      |       viditeľnom svete patrí.~Základný a prvotný Boží zámer s človekom,
222 II,9      |               stvoril... na svoj obraz a podobu",15 nebol odvolaný
223 II,9      |              ktorá niekedy "rodí tŕnie a bodľač",17 ale aj baníci
224 II,9      |      lodeniciach alebo v stavebníctve, a to v častom nebezpečenstve
225 II,9      |             významu. Poznajú ju lekári a ošetrovateľky, čo dňom i
226 II,9      |          uznania zo strany spoločnosti a často aj vlastnej rodiny,
227 II,9      |                 nesú každodennú námahu a zodpovednosť za domácnosť
228 II,9      |              zodpovednosť za domácnosť a výchovu detí. Vedia o nej
229 II,9      |                o nej všetci pracujúci, a pretože práca je všeobecným
230 II,9      |               s celou svojou námahou - a možno v istom zmysle práve
231 II,9      |            také nie je dobrom človeka. A to nielen dobrom "užitočným"
232 II,9      |              to dobro, ktoré vyjadruje a zveľaďuje túto dôstojnosť.
233 II,9(18)  |                Theologiae, I-II, q.40, a.1c; I-II, q.34, a.2 ad 1.~
234 II,9(18)  |                q.40, a.1c; I-II, q.34, a.2 ad 1.~
235 II,9(19)  |                Theologiae, I-II, q.40, a.1c; I-II, q.34, a.2 ad 1.~
236 II,9(19)  |                q.40, a.1c; I-II, q.34, a.2 ad 1.~
237 II,9      |                viac človekom" v práci, a nie prácou sa degradovať
238 II,9      |               svoju vlastnú dôstojnosť a osobnosť.~
239 II,10     |            ktorý je prirodzeným právom a povolaním človeka. Tieto
240 II,10     |                navzájom správne spájať a správne sa navzájom prenikať.
241 II,10     |        normálne nadobúda prácou. Práca a pracovitosť podmieňujú aj
242 II,10     |          človekom" okrem iného prácou; a úloha stávať sa človekom
243 II,10     |           prvom význame umožňuje život a udržiavanie rodiny; prácou
244 II,10     |          významy práce sa však spájajú a v rozličných bodoch dopĺňajú.~
245 II,10     |               Celkove treba pripomenúť a povedať, že rodina je jedným
246 II,10     |              otázke osobitnú pozornosť a v tomto dokumente sa nám
247 II,10     |             môže jestvovať vďaka práci a súčasne je pre každého človeka
248 II,10     |          základe zvláštnych kultúrnych a historických zväzkov. Také
249 II,10     |              výchovu podľa tých náplní a hodnôt, ktoré tvoria celkovú
250 II,10     |              ale aj veľkým historickým a konkrétnym spoločenským
251 II,10     |               s príslušnosťou k národu a že svoju prácu chápe aj
252 II,10     |             spolu so svojimi krajanmi, a pritom si uvedomuje, že
253 II,10     |              jej subjektívnom rozmere. A tento rozmer - čiže konkrétna
254 II,10     |             poznačená v priebehu dejín a najmä v posledných storočiach
255 II,10     |      prostriedkov, je to zjav užitočný a pozitívny, pravda, pod podmienkou,
256 II,10     |           alebo zmenší jeho dôstojnosť a jeho neodcudziteľné práva.~
257 III       |             III.~Konflikt medzi prácou a kapitálom~v súčasnom historickom
258 III,11    |            nadobúda osobitnú výraznosť a živú aktuálnu výrečnosť.
259 III,11    |        človekom ako vlastným subjektom a s jeho rozumovým konaním.
260 III,11    |               vecí napĺňa ľudský život a silne ovplyvňuje jeho hodnotu
261 III,11    |                ovplyvňuje jeho hodnotu a zmysel. Hoci je spojená
262 III,11    |              Hoci je spojená s námahou a úsilím, neprestáva byť dobrom,
263 III,11    |                 Tento celkom pozitívny a tvorivý, výchovný a záslužný
264 III,11    |          pozitívny a tvorivý, výchovný a záslužný charakter práce
265 III,11    |                tvoriť základ hodnotení a rozhodovaní, ktoré sa dnes
266 III,11    |                medzinárodné vyhlásenia a tiež aj rozličné zákonníky
267 III,11    |             týchto dôležitých otázkach a pripomenieme aspoň základné
268 III,11    |               epoche rozvoja priemyslu a spolu s ním rozvojom priemyslu
269 III,11    |                medzi "svetom kapitálu" a "svetom práce", t.j. medzi
270 III,11    |       držiteľov výrobných prostriedkov a veľkými masami ľudí, ktorí
271 III,11    |       dispozícii skupine podnikateľov, a oni, riadiac sa zásadou
272 III,11    |       zanedbaním bezpečnosti pri práci a s nedostatkom starostlivosti
273 III,11    |               zabezpečenie zdravotných a životných podmienok robotníkov
274 III,11    |         životných podmienok robotníkov a ich rodín.~Tento konflikt,
275 III,11    |              ako ideológia kapitalizmu a marxizmom chápaným ako ideológia
276 III,11    |         ideológia vedeckého socializmu a komunizmu, ktorý si nárokuje
277 III,11    |        predstaviteľ robotníckej triedy a všetkých proletárov celého
278 III,11    |            konflikt medzi svetom práce a svetom kapitálu pretvoril
279 III,11    |            založený na filozofii Marxa a Engelsa vidí v triednom
280 III,11    |                jestvujú v spoločnosti, a na odstránenie tried samých.
281 III,11    |               Podľa hlavných ideológov a vodcov tohto veľkého medzinárodného
282 III,11    |          uskutočniť sociálnu revolúciu a zaviesť na celom svete socializmus
283 III,11    |                celom svete socializmus a napokon komunistický systém.~
284 III,11    |     sociálno-ekonomického, politického a medzinárodného života našej
285 III,11    |             našej epochy, nie je možné a ani nie je potrebné zachádzať
286 III,11    |                z rozsiahlej literatúry a jednak z praktických skúseností.
287 III,11    |        dimenzií jeho pozemského života a povolania - nemožno vysvetľovať
288 III,12    |        konfliktov spôsobených človekom a v ktorej technické prostriedky -
289 III,12    |             skryté vo viditeľnom svete a dané k dispozícii človeku.
290 III,12    |             totiž človek poslúžiť sebe a iným zásobami, ktoré skrýva
291 III,12    |                v mori, na povrchu zeme a v priestore. Tým, že si
292 III,12    |               nich svoju dielňu práce. A privlastňuje si ich prácou
293 III,12    |             privlastňuje si ich prácou a pre ďalšiu prácu.~Tá istá
294 III,12    |                vzťah človeka k zásobám a bohatstvám prírody. Celá
295 III,12    |            odhalenie týchto bohatstiev a na určenie rôznych možností,
296 III,12    |               využiť zo strany človeka a pre človeka, nás upozorňuje,
297 III,12    |           súhrn výrobných prostriedkov a s nimi spojená technika (
298 III,12    |            predpokladá tieto bohatstvá a zásoby viditeľného sveta,
299 III,12    |        pripravené na poznávacie objavy a na náležité využitie vo
300 III,12    |              myšlienku tohto dokumentu a bude sa naďalej rozvíjať
301 III,12    |            privlastňuje zásoby prírody a pretvára ich podľa svojich
302 III,12    |             ich podľa svojich potrieb (a týmto spôsobom ich takrečeno "
303 III,12    |           počínajúc nejprimitívnejšími a končiac najmodernejšími,
304 III,12    |           vypracoval človek: skúsenosť a rozum človeka. Takýmto spôsobom
305 III,12    |                aj - vďaka rozvoju vedy a techniky - moderné a zložité
306 III,12    |              vedy a techniky - moderné a zložité komplexy, stroje,
307 III,12    |           stroje, továrne, laboratóriá a samočinné počítače. A tak
308 III,12    |      laboratóriá a samočinné počítače. A tak všetko, čo slúži práci,
309 III,12    |         prostriedkov, tento gigantický a mocný nástroj, ktorý sa
310 III,12    |             kapitálu", vznikol z práce a nosí na sebe znaky ľudskej
311 III,12    |                vybudovali, zdokonalili a robia to i naďalej. Schopnosť
312 III,12    |         vyžaduje čoraz väčšiu prípravu a predovšetkým primerané vzdelanie.
313 III,12    |             netreba zvláštne vzdelanie a osobitnú kvalifikáciu, jednako
314 III,12    |           osebe najdokonalejší, je iba a výlučne, nástrojom, podriadeným
315 III,12    |                problémom systému práce a celého hospodársko-spoločenského
316 III,12    |          zriadenia. Treba podčiarkovať a zdôrazňovať prvenstvo človeka
317 III,12    |                Táto pravda má dôležité a rozhodné dôsledky.~
318 III,13    |           oddeľovať "kapitál" od práce a že v žiadnom prípade nemožno
319 III,13    |              značí vnútorne opravdivým a zároveň morálne oprávneným,
320 III,13    |       prekonáva protiklad medzi prácou a kapitálom tým, že sa usiluje
321 III,13    |            uvedenej zásady podstatného a skutočného prvenstva práce,
322 III,13    |           subjektívnosti ľudskej práce a jej účinnej účasti na celom
323 III,13    |                celom výrobnom procese, a to bez ohľadu na to, akú
324 III,13    |                 Protiklad medzi prácou a kapitálom nemá svoj prameň
325 III,13    |              vzájomnom prenikaní práce a toho, čo sme si zvykli nazývať
326 III,13    |           jednoliaty obraz, teologický a zároveň humanistický. Človek
327 III,13    |        všetkých zásob stvoreného sveta a zároveň závislosť od iných
328 III,13    |                 od tých, ktorých práci a iniciatíve vďačíme za zdokonalené
329 III,13    |      iniciatíve vďačíme za zdokonalené a širšie možnosti našej práce.
330 III,13    |               súboru "vecí", nástrojov a kapitálu, môžeme iba tvrdiť,
331 III,13    |            ktorý robí závislým človeka a jeho prácu.~Rozbitie tohto
332 III,13    |         inkubácii v praktickom živote. A uskutočnilo sa takým spôsobom,
333 III,13    |              bola oddelená od kapitálu a postavená proti kapitálu
334 III,13    |               postavená proti kapitálu a kapitál bol postavený proti
335 III,13    |               zamerania. Takisto možno a treba nazvať tento základný
336 III,13    |               presvedčenie o prvenstve a nadradenosti toho, čo je
337 III,13    |                 kým to, čo je duchovné a osobné (činnosť človeka,
338 III,13    |               človeka, morálne hodnoty a tak ďalej), priamo alebo
339 III,13    |            založenej na bezprostrednej a väčšej príťažlivosti toho,
340 III,13    |             materialistickej filozofie a jej rozvojom od najjednoduchšej
341 III,13    |            rozvojom od najjednoduchšej a bežnej podoby (nazývanej
342 III,13    |         základný problém ľudskej práce a zvlášť pre spomínané oddelenie
343 III,13    |                pre spomínané oddelenie a kontrapozíciu "práce" a "
344 III,13    |                a kontrapozíciu "práce" a "kapitálu" ako dvoch výrobných
345 III,13    |         ekonomizmus rozhodujúci význam a vplyv na neľudské nastolenie
346 III,13    |               ľudskej práci dostatočné a spoľahlivé základy na to,
347 III,13    |            vecou mohlo nájsť primerané a nevyvrátiteľné overenie
348 III,13    |                nevyvrátiteľné overenie a oporu. Ani v dialektickom
349 III,13    |           predovšetkým subjektom práce a účinnou príčinou výrobného
350 III,13    |              procesu, ale hľadí sa naň a zaobchádza sa s ním v závislosti
351 III,13    |                 výsledku" ekonomických a výrobných vzťahov vládnucich
352 III,13    |              že protiklad medzi prácou a kapitálom, o ktorom tu uvažujeme -
353 III,13    |             práca oddelená od kapitálu a postavená proti nemu, a
354 III,13    |                a postavená proti nemu, a to v istom zmysle onticky,
355 III,13    |          počiatok nie iba vo filozofii a v ekonomických teóriách
356 III,13    |                teda v čase rodiacej sa a prudko sa rozvíjajúcej industrializácie,
357 III,13    |             prácu, pracujúceho človeka a vyvolal morálne oprávnenú
358 III,13    |          obdobím prvotného kapitalizmu a liberalizmu, sa môže opakovať
359 III,13    |          opakovať aj za iných časových a miestnych okolností, ak
360 III,13    |               tých istých teoretických a praktických predpokladov.
361 III,14    |              vo vzťahoch medzi národmi a svetadielmi, si vyžaduje
362 III,14    |               o antinómii medzi prácou a kapitálom, nejde iba o abstraktné
363 III,14    |                tí, čo vykonávajú prácu a nie sú vlastníkmi výrobných
364 III,14    |                výrobných prostriedkov, a z druhej strany tí, čo vykonávajú
365 III,14    |          vykonávajú úlohu podnikateľov a sú vlastníkmi týchto prostriedkov
366 III,14    |           tento problém, keď pripomína a potvrdzuje učenie Cirkvi
367 III,14    |               na súkromné vlastníctvo, a to aj vtedy, keď ide o výrobné
368 III,14    |               vtedy Cirkev pripomenula a ako ju stále učí, sa podstatne
369 III,14    |    kolektivizmu, ktorý hlása marxizmus a ktorý sa v priebehu desaťročí,
370 III,14    |             uplatňovaného liberalizmom a politickými zriadeniami,
371 III,14    |              právo ako niečo absolútne a nedotknuteľné. Naopak, vždy
372 III,14    |     prirodzenosťou týchto prostriedkov a ich vlastnenia. Nemožno
373 III,14    |            titulom ich vlastnenia je - a to tak vo forme súkromného
374 III,14    |      kolektívneho -, aby slúžili práci a v dôsledku toho aby službou
375 III,14    |             univerzálne určenie dobier a právo na ich všeobecné užívanie.
376 III,14    |               zreteľom na ľudskú prácu a všeobecnú dostupnosť k dobrám
377 III,14    |           Cirkvi o vlastníctve snažila a stále snaží zabezpečiť prvenstvo
378 III,14    |            zabezpečiť prvenstvo práce, a tým samým subjektívnosť
379 III,14    |             človeka v sociálnom živote a zvlášť v dynamickej štruktúre
380 III,14    |          katolíckeho sociálneho učenia a tiež samotným učiteľským
381 III,14(22)|               principum, L. I. kap. 15 a 17. O sociálnej funkcii
382 III,14(22)|              Theologiae, II-II, q.134, a.1 ad 3.~
383 III,14    |               akcionárstve pracujúcich a pod. Nezávisle od konkrétneho
384 III,14    |             správneho postavenia práce a pracujúceho človeka vo výrobnom
385 III,14    |             predovšetkým tú skutočnosť a problematiku, ktorá sa vytvorila
386 III,14    |               v takzvanom treťom svete a v mnohých nových nezávislých
387 III,14    |           chápaných v najširšom zmysle a spojených s ľudskou prácou,
388 III,14    |            povedať, že tieto mnohoraké a tak veľmi želateľné reformy
389 III,14    |              organizovanej spoločnosti a podliehali bezprostrednému
390 III,14    |               bezprostrednému riadeniu a vplyvu inej skupiny osôb,
391 III,14    |              vplyvu inej skupiny osôb, a to takých, ktoré ich síce
392 III,14    |              hospodárstva.~Táto vedúca a zodpovedná skupina môže
393 III,14    |         vyhradzuje monopol na riadenie a disponovanie výrobnými prostriedkami,
394 III,14    |         porušiť základné ľudské práva. A tak sám prechod výrobných
395 III,14    |                s vlastníctvom kapitálu a uvádzanie do života širokého
396 III,14    |               hospodárske, spoločenské a kultúrne ciele a ktoré by
397 III,14    |           spoločenské a kultúrne ciele a ktoré by mali vo vzťahu
398 III,14    |          požiadavkám spoločného dobra, a mali by formu a podstatu
399 III,14    |      spoločného dobra, a mali by formu a podstatu živého spoločenstva,
400 III,14    |      jednotliví členovia by sa chápali a prijímali ako osoby a povzbudzovali
401 III,14    |          chápali a prijímali ako osoby a povzbudzovali by sa do aktívnej
402 III,15    |           prostriedkov bolo obmedzené, a to aj radikálne. Práca je
403 III,15    |              neoddeliteľná od kapitálu a neznáša v nijakej podobe
404 III,15    |               antinómiu čiže odlúčenie a kontrapozíciu vo vzťahu
405 III,15    |            práce slúžili jemu i druhým a aby v samom výrobnom procese
406 III,15    |         vystupovať ako spoluzodpovedný a spolutvorca na pracovisku,
407 III,15    |              uvádzanom do pohybu zhora a - z viacerých dôvodov -
408 III,15    |               aj sám ekonomický systém a výrobný proces získa vtedy,
409 III,15    |               súkromného vlastníctva - a v našej dobe sme priam svedkami
410 III,15    |                netratí na svojej sile, a to tak na zásadnej, ako
411 III,15    |       praktickej rovine. Každé rozumné a užitočné zospoločnenie výrobných
412 III,15    |         vznikajú nevyčísliteľné škody, a to nie iba hospodárske,
413 III,15(25)|               Theologiae, II-II, q.66, a.2.~
414 IV,16     |      zodpovedajú prirodzenosti človeka a z ktorých mnohé už verejne
415 IV,16     |       príslušné medzinárodné inštancie a vlastným občanom stále viac
416 IV,16     |             vnútri jednotlivých štátov a spoločenstiev, ako aj v
417 IV,16     |        osobitnej povahe ľudskej práce, a práve podľa tejto povahy
418 IV,16     |                 čiže záväzkom človeka, a to v mnohorakom význame
419 IV,16     |           ohľadu na príkaz Stvoriteľa, a jednak z ohľadu na svoje
420 IV,16     |         človečenstvo, ktorého udržanie a rozvoj si vyžaduje prácu.
421 IV,16     |             predchádzajúcich generácií a zároveň spolutvorcom budúcnosti
422 IV,16     |         hovoríme o povinnosti pracovať a o právach pracujúceho človeka
423 IV,16     |              nepriamym zamestnávateľom a zamestnancom.~Rozlišovanie
424 IV,16     |             Rozlišovanie medzi priamym a nepriamym zamestnávateľom
425 IV,16     |               uzatvára pracovná zmluva a v dôsledku toho viac alebo
426 IV,17     |             kolektívne pracovné zmluvy a zásady postupu, ustanovené
427 IV,17     |              ustanovené týmito osobami a inštitúciami, ktoré určujú
428 IV,17     |               aspekt pracovného pomeru a takýmto spôsobom podmieňuje
429 IV,17     |                schvaľuje určitú zmluvu a pracovné vzťahy. Toto všeobecné
430 IV,17     |                jednotlivej spoločnosti a predovšetkým v štáte. Štát
431 IV,17     |           prejavujú napríklad v dovoze a vývoze tovaru, teda vo vzájomnej
432 IV,17     |                alebo nespravodlivosti, a tak ovplyvňovať pracovnú
433 IV,17     |           politiku jednotlivých štátov a napokon pracujúceho človeka,
434 IV,17     |        najvyššie ceny za svoje výrobky a zároveň sa snažia stanoviť
435 IV,17     |          väčšou časťou bohatých štátov a chudobnými štátmi sa vo
436 IV,17     |                 je nesmierne rozsiahly a komplikovaný. Aby ho bolo
437 IV,17     |             priereze danej spoločnosti a štátu, zároveň však treba
438 IV,17     |             zvážiť oveľa širšie súvisy a závislosti. Uplatňovanie
439 IV,17     |         priemysle, v poľnohospodárstve a tak ďalej - musí byť primeraným
440 IV,17     |            ďalej - musí byť primeraným a základným kritériom utvárania
441 IV,17     |         utvárania celého hospodárstva, a to tak v rozsahu každej
442 IV,17     |             rozsahu každej spoločnosti a štátu, ako aj v celosvetovej
443 IV,17     |     celosvetovej hospodárskej politike a v medzinárodných zriadeniach
444 IV,17     |             medzinárodných zriadeniach a vzťahoch, ktoré z nich vyplývajú.~
445 IV,17     |                organizácia práce (OIT) a tiež Organizácia spojených
446 IV,17     |           spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO),
447 IV,17     |            alebo rezorty verejnej moci a tiež spoločenské organizácie
448 IV,18     |                k súhrnu medzinárodných a národných inštancií, ktoré
449 IV,18     |               Protikladom spravodlivej a správnej situácie v tejto
450 IV,18     |               je v každom prípade zlom a pri istých rozmeroch sa
451 IV,18     |   zodpovedajúcej kultúrnej, technickej a profesionálnej formácie
452 IV,18     |               nemôžu nájsť zamestnanie a s bolesťou zisťujú zmarenie
453 IV,18     |             ich úprimnej vôle pracovať a prijať vlastnú zodpovednosť
454 IV,18     |            zodpovednosť za hospodársky a sociálny rozvoj spoločnosti.
455 IV,18     |             nezamestnaných pracovníkov a ich rodín je povinnosť vyplývajúca
456 IV,18     |        jednoduchšie - z práva na život a na jeho udržanie.~Aby sa
457 IV,18     |         nebezpečenstvu nezamestnanosti a všetkým sa zabezpečilo zamestnanie,
458 IV,18     |              toho musia dbať o správnu a cieľavedomú organizáciu
459 IV,18     |         orgánov. Naopak, ide o správnu a rozumnú koordináciu, v rámci
460 IV,18     |             skupín, miestnych stredísk a komplexov práce - v zhode
461 IV,18     |             jednotlivých spoločenstiev a štátov a nevyhnutnosť spolupráce
462 IV,18     |    jednotlivých spoločenstiev a štátov a nevyhnutnosť spolupráce
463 IV,18     |              nich v oblasti plánovania a organizácie práce vo vlastnom
464 IV,18     |       prostredníctvom potrebných zmlúv a dohôd. Aj tu je potrebné,
465 IV,18     |              sa kritériom týchto zmlúv a dohôd stávala čoraz väčšmi
466 IV,18     |           základné právo všetkých ľudí a dávajúca všetkým pracujúcim
467 IV,18     |                 ktoré sú nespravodlivé a môžu provokovať aj k násilným
468 IV,18     |            historických, civilizačných a iných podmienok. Podobne
469 IV,18     |            realizovať plán všeobecného a primeraného pokroku všetkých
470 IV,18     |               že konštitutívnym prvkom a zároveň najprimeranejším
471 IV,18     |         pokroku v duchu spravodlivosti a pokoja, ktorý Cirkev hlása
472 IV,18     |             pokoja, ktorý Cirkev hlása a o ktorý sa neprestajne modlí
473 IV,18     |           modlí k Otcovi všetkých ľudí a všetkých národov, je práve
474 IV,18     |             doceňovanie ľudskej práce, a to jednak z hľadiska jej
475 IV,18     |                prostredníctvom človeka a pre človeka a má prinášať
476 IV,18     |  prostredníctvom človeka a pre človeka a má prinášať plody v človeku.
477 IV,18     |                uznanie účelnosti práce a čoraz všeobecnejšie rešpektovanie
478 IV,18     |              jednotlivým spoločenstvám a štátom musí tiež uľahčiť
479 IV,18     |           schopností jednotlivých ľudí a pre spoločné dobro každého
480 IV,18     |             dobro každého spoločenstva a celého ľudstva. Organizácii
481 IV,18     |            ľudstva. Organizácii života a výchovy podľa mnohorakých
482 IV,18     |           zodpovedať vhodný vzdelávací a výchovný systém, ktorého
483 IV,18     |           primeraného miesta na veľkom a spoločensky diferencovanom
484 IV,18     |             len čiastočne zamestnaných a nespočetné masy hladujúcich;
485 IV,18     |                ide o organizáciu práce a zamestnania - čosi nefunguje
486 IV,18     |                čosi nefunguje správne, a to práve v bodoch, ktoré
487 IV,18     |               ktoré sú najkritickejšie a majú najväčší sociálny význam.~
488 IV,19     |              vzťahu medzi zamestnancom a priamym zamestnávateľom.
489 IV,19     |         spravodlivosť medzi pracujúcim a zamestnávateľom, ako práve
490 IV,19     | zamestnávateľom (predovšetkým priamym) a pracovníkom sa rieši na
491 IV,19     |               hospodárskeho zriadenia, a v každom prípade aj jeho
492 IV,19     |             ňom vládnu medzi kapitálom a prácou, zostáva mzda, čiže
493 IV,19     |              je to mimoriadne dôležitá a v istom zmysle kľúčová previerka.~
494 IV,19     |               ktorá stačí na založenie a dôstojné udržanie rodiny
495 IV,19     |               dôstojné udržanie rodiny a na zabezpečenie jej budúcnosti.
496 IV,19     |               aj starostlivosti, lásky a citu, ktoré deti nevyhnutne
497 IV,19     |              zodpovedné osoby, morálne a nábožensky zrelé a psychicky
498 IV,19     |             morálne a nábožensky zrelé a psychicky vyrovnané. Spoločnosti
499 IV,19     |             hľadiska dobra spoločnosti a rodiny. 26~V tejto súvislosti
500 IV,19     |               systém sa má organizovať a prispôsobovať tak, aby sa