| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library | ||
| Alphabetical [« »] užívania 2 užívanie 4 užšom 1 v 508 väcšej 2 väcšie 1 väcším 1 | Frequency [« »] ----- ----- 683 a 508 v 351 sa 343 na 233 je | Ioannes Paulus PP. II Laborem Exercens IntraText - Concordances v |
Chapter,Paragraph
1 Intro | mravnej úrovne spoločnosti, v ktorej žije ako člen bratského 2 Intro | pečaťou osoby konajúcej v spoločenstve osôb. A táto 3 Intro | jeho vnútornú hodnotu a v istom zmysle stanovuje jeho 4 I,1 | ho venovať samému človeku v širokom súvise s tou skutočnosťou, 5 I,1 | prvou a základnou cestou v Cirkvi",4 a to práve na 6 I,1 | nepreniknuteľného tajomstva vykúpenia v Kristovi, potom sa treba 7 I,1 | túto cestu a neprestajne v nej pokračovať podľa rozličných 8 I,1 | podľa rozličných aspektov, v ktorých nám odkrýva celé 9 I,1 | svoju osobitnú dôstojnosť a v ktorom je zároveň zahrnutá 10 I,1 | do spoločenského života v rámci jednotlivých národov 11 I,1 | pravidlo, že ten chlieb požíva "v pote svojej tváre",6 to 12 I,1 | Rerum novarum oslavujeme v čase, keď dochádza k novému 13 I,1 | ako priemyselná revolúcia v minulom storočí. Mnohoraké 14 I,1 | neprípustného znečisťovania. Ruka v ruke s tým ide objavenie 15 I,1 | rast hmotného blahobytu v rozvinutejších krajinách; 16 I,1 | miliónom ľudí, ktorí dnes žijú v nehoráznej a ľudskú dôstojnosť 17 I,1 | dôsledky takýchto zmien v ľudskom spolunažívaní. Cirkev 18 I,1 | pranierovať také situácie, v ktorých sa tieto práva porušujú, 19 I,2 | sústrediť tieto úvahy, tak iba v organickom spojení s celou 20 I,2 | Všeobecná situácia človeka v súčasnom svete, posudzovaná 21 I,2 | formulovať nové úlohy, ktoré v tejto oblasti stoja pred 22 I,2 | napokon pred samou Cirkvou.~V priebehu rokov, ktoré nás 23 I,2 | koordinačným strediskom v tejto oblasti sa stala pápežská 24 I,2 | pax, ktorá má svoje orgány v jednotlivých biskupských 25 I,2 | otázke treba pristupovať v jej celkovej a komplexnej 26 I,2 | spojené s úsilím o mier v súčasnom svete. V prospech 27 I,2 | o mier v súčasnom svete. V prospech tohto dvojitého 28 I,2 | veľkých svetových vojen, ktoré v priebehu posledných deväťdesiatich 29 I,2 | čiastočne aj iných kontinentov. V jeho prospech sa dnes vyslovuje 30 I,2 | úradu Cirkvi, nachádzame v nich výslovné potvrdenie 31 I,2 | treba poznamenať, že kým v období od encykliky Rerum 32 I,2 | takzvanej robotníckej otázky v rámci jednotlivých národov, 33 I,2 | rámci jednotlivých národov, v ďalšej etape rozširuje svoj 34 I,2 | spravodlivého rozvoja všetkých. V tomto smere sa uberá učenie 35 I,2 | uberá učenie obsiahnuté v encyklike Jána XXIII. Mater 36 I,2 | XXIII. Mater et Magistra, v pastorálnej konštitúcii 37 I,2 | koncilu Gaudium et spes a v enncyklike Pavla VI. Populorum 38 I,2 | vývoja učenia a úsilia Cirkvi v sociálnej otázke presne 39 I,2 | poznaniu stavu vecí. Ak sa v minulosti v centre tejto 40 I,2 | vecí. Ak sa v minulosti v centre tejto otázky vynáral 41 I,2 | predovšetkým problém "triedy", tak v poslednom období sa do popredia 42 I,2 | nerovnosti a nespravodlivosti a v dôsledku toho nie iba na 43 I,2 | dosiahnutia spravodlivosti v súčasnom svete. Všestranná 44 I,2 | preskúmali a pretvorili v univerzálnejšom rozmere.~ 45 I,3 | alebo o cirkevné učenie v oblasti zložitej a mnohostrannej 46 I,3 | učenia Cirkvi. Ostatne, v učení Cirkvi starosť o tento 47 I,3 | knihou Genezis, ale zvlášť v evanjeliách a listoch apoštolov. 48 I,3 | sociálnej otázke", najmä v encyklike Rerum novarum. 49 I,3 | encyklike Rerum novarum. V súvislosti s touto otázkou 50 I,3 | možno nazvať večným.~Ak sa v tomto dokumente znova vraciame 51 I,3 | zopakovali to, čo sa už nachádza v učení Cirkvi, ale skôr preto, 52 I,3(8) | pastorálna konštitúcia o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et 53 II,4 | existencie človeka na zemi. V tomto presvedčení sa upevňuje, 54 II,4 | poznamenať už teraz - verí v človeka; myslí na neho a 55 II,4 | vyjadrovania myšlienok - sú v nich vyjadrené zásadné pravdy 56 II,4 | zásadné pravdy o človeku už v kontexte slov, ktorými sa 57 II,4 | jeho existencie na zemi tak v stave prvotnej spravodlivosti, 58 II,4 | j. taká, ktorá sa začína v ľudskom subjekte a je zameraná 59 II,4 | zem", ktorý sa spomína v biblickom texte, treba rozumieť 60 II,4 | je človek obyvateľom; no v širšom zmysle možno pod 61 II,4 | svet, pokiaľ sa nachádza v sfére vplyvu človeka a jeho 62 II,4 | nepriamo celý viditeľný svet) v sebe skrýva a ktoré môže 63 II,4 | rozvoja, ktoré sa azda už v istej miere črtajú, ale 64 II,4 | o obdobiach "zrýchlenia" v ekonomickom živote a v civilizácii 65 II,4 | v ekonomickom živote a v civilizácii ľudstva alebo 66 II,4 | obsah toho, čo bolo povedané v onom prastarom biblickom 67 II,4 | vládu nad viditeľným svetom, v každom prípade a v každej 68 II,4 | svetom, v každom prípade a v každej etape tohto procesu 69 II,4 | proces, ktorý sa uskutočňuje v každom človeku, v každom 70 II,4 | uskutočňuje v každom človeku, v každom vedomom ľudskom subjekte. 71 II,4 | subjekte. Všetci a každý je v ňom zároveň zahrnutý. Všetci 72 II,5 | človeka nad zemou sa vykonáva v práci a prácou. Takýmto 73 II,5 | spôsobom sa vynára význam práce v objektívnom zmysle, čo nachádza 74 II,5 | nachádza svoje vyjadrenie v rozličných údobiach kultúry 75 II,5 | zasa bude vždy spočívať v spájaní zemských bohatstiev - 76 II,5 | alebo duševnou. To isté v určitom zmysle platí aj 77 II,5 | praktických.~Ľudská činnosť v priemysle i v poľnohospodárstve 78 II,5 | Ľudská činnosť v priemysle i v poľnohospodárstve v mnohých 79 II,5 | priemysle i v poľnohospodárstve v mnohých prípadoch dnes už 80 II,5 | strojov a mechanizmov. Nielen v priemysle, ale aj v poľnohospodárstve 81 II,5 | Nielen v priemysle, ale aj v poľnohospodárstve sme svedkami 82 II,5 | techník, ako je elektronická a v posledných rokoch mikroprocesorová 83 II,5 | technika.~Môže sa stať, že v priemyselnej výrobe "pracuje" 84 II,5 | otázku, tak aj ďalšie zmeny v priemysle výrečne ukazujú, 85 II,5 | priemysle výrečne ukazujú, že aj v epoche stále väčšmi zmechanizovanej " 86 II,5 | na to, akú ohromnú úlohu v interakcii medzi subjektom 87 II,5 | subjektom a objektom práce (v najširšom zmysle tohto slova) 88 II,5 | technika. Technika, chápaná v tomto prípade nie ako spôsobilosť 89 II,5 | urýchľuje a znásobuje. V zrýchlenom procese rozmnožuje 90 II,5 | zdokonaľuje aj z hľadiska kvality. V niektorých prípadoch sa 91 II,5 | protivníka človeka, ako napríklad v prípade, keď mechanizácia 92 II,5 | hneď na začiatku, chápu v súvislosti s celou modernou 93 II,6 | 6. Keď máme pokračovať v našej analýze práce v zmysle 94 II,6 | pokračovať v našej analýze práce v zmysle biblického výroku, 95 II,6 | svoju pozornosť na prácu v subjektívnom zmysle, a to 96 II,6 | knihy Genezis, na ktoré v našej analýze nadväzujeme, 97 II,6 | nepriamo hovoria o práci v objektívnom zmysle. Tým 98 II,6 | Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Gaudium et spes, 99 II,6 | Gaudium et spes, zvlášť v prvej kapitole venovanej 100 II,6 | chápaniu Biblie, keď zároveň v celom tomto procese človek 101 II,6 | vládne". Táto vláda sa v určitom zmysle vzťahuje 102 II,6 | subjektom.~Táto pravda, ktorá v istom zmysle predstavuje 103 II,6 | Starému zákonu, uskutočnilo v tomto ohľade zásadnú zmenu 104 II,6 | života na zemi telesnej práci v tesárskej dielni. Táto okolnosť 105 II,6 | hodnoty ľudskej práce nie je v prvom rade druh vykonávanej 106 II,6 | hľadať predovšetkým nie v jej objektívnom, ale v subjektívnom 107 II,6 | nie v jej objektívnom, ale v subjektívnom rozmere.~Pri 108 II,6 | to, aby pracoval, predsa v prvom rade práca je "pre 109 II,6 | náročným - tento cieľ nemá sám v sebe konečný zmysel. Lebo 110 II,7 | hodnotenia a konania ľudí. V novoveku, už od samého začiatku 111 II,7 | svojom chápaní konaním (v origináli je: svojím chápaním 112 II,7 | pracovník - najmä robotník v priemysle - predáva zamestnávateľovi, 113 II,7 | bolo rozšírené azda najmä v prvej polovici devätnásteho 114 II,7 | spoločensko-ekonomické prvky v dôsledku nových konkrétnych 115 II,7 | Sústavná príležitosť, ba v istom zmysle dokonca podnet 116 II,7 | materialistickej civilizácie, v ktorej sa pripisuje dôležitosť 117 II,7 | práce - sa stáva druhoradým. V každom takom prípade, v 118 II,7 | V každom takom prípade, v každej spoločenskej situácii 119 II,7 | poriadku, bez ohľadu na to, v mene akého programu a pod 120 II,7 | systém a zriadenie, ktoré je v protiklade so "socializmom" 121 II,7 | malo mať ústredné miesto v celej sfére sociálnej a 122 II,7 | hospodárskej politiky, tak v rámci jednotlivých krajín, 123 II,7 | jednotlivých krajín, ako aj v rozsiahlych medzinárodných 124 II,7 | rozhodne upozornil Ján XXIII. v encyklike Mater et Magistra 125 II,7 | Magistra a pápež Pavol VI. v encyklike Populorum progressio.~ 126 II,8 | Keď je reč o ľudskej práci v základnom rozmere jej subjektu 127 II,8 | vývoja, ku ktorému došlo v priebehu deväťdesiatich 128 II,8 | ľudskej civilizácie prináša v tejto oblasti stále obohacovanie. 129 II,8 | konštatovať nielen to, že v procese tohto rozvoja pribúdajú 130 II,8 | zanikajú. I keď pripustíme, že v zásade je to normálny zjav, 131 II,8 | treba všimnúť, či sa doňho v určitej miere nevkrádajú 132 II,8 | morálno-spoločenského hľadiska nebezpečné.~V minulom storočí sa práve 133 II,8 | monotónnu, odosobňujúcu prácu v priemyselných komplexoch, 134 II,8 | súvisiacemu vykorisťovaniu v oblasti zárobkov, pracovných 135 II,8 | volajúcej krivdy, 13 ktorý v období prudkej industrializácie 136 II,8 | zo strany iných, vyvolali v mnohých prípadoch ďalekosiahle 137 II,8 | širišie ako tie, ktoré sa už v minulom storočí stali podnetom 138 II,8 | združovanie pracujúcich ľudí v rámci osobitnej solidárnosti 139 II,8 | robotníckeho sveta, a to nie iba v krajinách, ktoré už prešli 140 II,8 | revolúcie, ale takisto aj v krajinách, v ktorých základným 141 II,8 | takisto aj v krajinách, v ktorých základným pracoviskom 142 II,8 | zamestnania.~Hnutia solidárnosti v oblasti ľudskej práce - 143 II,8 | inými - môžu byť potrebné aj v takých podmienkach a v takých 144 II,8 | aj v takých podmienkach a v takých spoločenských vrstvách, 145 II,8 | vôbec nepotrebovali, ale v meniacich sa spoločenských 146 II,8 | dokonca už skutočne nechádzajú v podmienkach "proletariátu" - 147 II,8 | si tento názov zasluhujú. V takýchto podmienkach sa 148 II,8 | subjekte práce a podmienkach, v ktorých žije. Na uskutočnenie 149 II,8 | sociálnej spravodlivosti v rôznych častiach sveta, 150 II,8 | rôznych častiach sveta, v rozličných krajinách a v 151 II,8 | v rozličných krajinách a v ich vzájomných vzťahoch 152 II,8 | ba priam hladu. Cirkev je v tejto veci živo zaangažovaná, 153 II,8 | A "chudobní" sa objavujú v rozličných podobách, na 154 II,8 | na rozličných miestach a v rozličných situáciách; v 155 II,8 | v rozličných situáciách; v mnohých prípadoch sa objavujú 156 II,9 | povolanie "podmaniť si zem",14 v ktorom je vyjadrená Stvoriteľova 157 II,9 | s Bohom - počul slová: "V pote svojej tváre budeš 158 II,9 | čo pracujú fyzicky, neraz v mimoriadne ťažkých podmienkach. 159 II,9 | bodľač",17 ale aj baníci v baniach, robotníci v kameňolomoch, 160 II,9 | baníci v baniach, robotníci v kameňolomoch, hutníci pri 161 II,9 | vysokých peciach, pracujúci v lodeniciach alebo v stavebníctve, 162 II,9 | pracujúci v lodeniciach alebo v stavebníctve, a to v častom 163 II,9 | alebo v stavebníctve, a to v častom nebezpečenstve úrazu 164 II,9 | svojou námahou - a možno v istom zmysle práve z tohto 165 II,9 | realizuje ako človek, ba v istom zmysle "sa stáva viac 166 II,9 | našej oprávnenej obave, aby v práci, ktorou sa hmota zušľachťuje, 167 II,9 | trestať systémom nútenej práce v koncentračných táboroch, 168 II,9 | človeka. Toto všetko hovorí v prospech morálnej povinnosti 169 II,9 | stávať sa viac človekom" v práci, a nie prácou sa degradovať 170 II,10 | navzájom prenikať. Práca je v istom zmysle podmienkou, 171 II,10 | aj celý výchovný proces v rodine práve preto, že každý 172 II,10 | procesu. Je jasné, že tu v určitom zmysle prichádzajú 173 II,10 | dva významy práce: Práca v prvom význame umožňuje život 174 II,10 | udržiavanie rodiny; prácou v druhom význame sa uskutočňujú 175 II,10 | práce sa však spájajú a v rozličných bodoch dopĺňajú.~ 176 II,10 | otázke osobitnú pozornosť a v tomto dokumente sa nám bude 177 II,10 | hodnôt, ktorý sa vynára v tejto perspektíve - v perspektíve 178 II,10 | vynára v tejto perspektíve - v perspektíve subjektu práce - 179 II,10 | každého človeka (veď každý v rodine dostáva výchovu podľa 180 II,10 | dôležitosť pre ľudskú prácu v jej subjektívnom rozmere. 181 II,10 | pred objektívnym rozmerom. V subjektívnom rozmere sa 182 II,10 | hľadiska techniky je poznačená v priebehu dejín a najmä v 183 II,10 | v priebehu dejín a najmä v posledných storočiach nesmiernym 184 III | medzi prácou a kapitálom~v súčasnom historickom období~ 185 III,11 | ktorá sa udržuje nezmenená v priebehu storočí v kontexte 186 III,11 | nezmenená v priebehu storočí v kontexte rozličných historických 187 III,11 | aktuálnu výrečnosť. Práca sa v tejto analýze javí ako veľká 188 III,11 | konaním. Táto skutočnosť v normálnom priebehu vecí 189 III,11 | Organizácie Spojených národov.~V ďalšej časti týchto úvah 190 III,11 | sa toto učenie formovalo v poslednej fáze, to značí 191 III,11 | poslednej fáze, to značí v období, pre ktoré je akýmsi 192 III,11 | Rerum novarum.~Je známe, že v celom tomto období, ktoré 193 III,11 | veľkého konfliktu, ktorý sa v epoche rozvoja priemyslu 194 III,11 | charakteru, sa prejavil v ideologickom boji medzi 195 III,11 | svetom kapitálu pretvoril v plánovaný triedny boj, vedený 196 III,11 | filozofii Marxa a Engelsa vidí v triednom boji jediný prostriedok 197 III,11 | nespravodlivostí, ktoré jestvujú v spoločnosti, a na odstránenie 198 III,11 | vrátane revolučného nátlaku v mene zásady "diktatúry proletariátu" 199 III,11 | dosiahnuť výlučnú vládu v jednotlivých spoločnostiach, 200 III,11 | jednotlivých spoločnostiach, aby v nich likvidáciou súkromného 201 III,11 | venujú úvahy obsiahnuté v tomto dokumente. Je totiž 202 III,12 | konfliktov spôsobených človekom a v ktorej technické prostriedky - 203 III,12 | možnosť svetovej pohromy v prípade nukleárnej vojny 204 III,12 | skúsenosti ľudstva. Keď v prvej kapitole Biblie počujeme, 205 III,12 | bohatstiev prírody, ktoré sú v útrobách zeme, v mori, na 206 III,12 | ktoré sú v útrobách zeme, v mori, na povrchu zeme a 207 III,12 | mori, na povrchu zeme a v priestore. Tým, že si ich 208 III,12 | na ďalšie fázy procesu, v ktorom prvou fázou vždy 209 III,12 | upozorňuje, že všetko, čo v celom diele ekonomickej 210 III,12 | používať tieto prostriedky v práci), predpokladá tieto 211 III,12 | nevytvára. Nachádza ich v istom zmysle ako už hotové, 212 III,12 | využitie vo výrobnom procese. V každej fáze rozvoja svojej 213 III,12 | zo strany "prírody", čiže v konečnom dôsledku zo strany 214 III,12 | bude sa naďalej rozvíjať v poslednej časti týchto úvah.~ 215 III,12 | probléme nás musí utvrdiť v presvedčení, že ľudská práca 216 III,12 | mocný nástroj, ktorý sa v istom zmysle považuje za 217 III,12 | kvalifikáciu, jednako je v tomto výrobnom procese opravdivým 218 III,12 | treba vždy zdôvodňovať v spojitosti s problémom systému 219 III,12 | rozumieme pod pojmom "kapitál" v užšom zmysle, je iba súhrnom 220 III,13 | kapitál" od práce a že v žiadnom prípade nemožno 221 III,13 | taký pracovný systém, ktorý v samých svojich základoch 222 III,13 | kapitálom nemá svoj prameň v štruktúre samého výrobného 223 III,13 | samého výrobného procesu ani v štruktúre ekonomického procesu. 224 III,13 | ktoré je dané všetkým ľuďom v prírodných bohatstvách, 225 III,13 | humanistický. Človek je v ňom "pánom" stvorení, ktoré 226 III,13 | viditeľnom svete. Ak vidno v pracovnom procese dajakú 227 III,13 | tohto súladného obrazu, v ktorom sa prísne zachováva 228 III,13 | pred vecami, sa uskutočnilo v ľudskej mysli až po dlhodobej 229 III,13 | až po dlhodobej inkubácii v praktickom živote. A uskutočnilo 230 III,13 | ekonomickej perspektívy. V takomto nastolení problému 231 III,13 | nazvať tento základný omyl v myslení omylom materializmu, 232 III,13 | teoretický materializmus v plnom zmysle slova, ale 233 III,13 | materiálne.~Omyl, spočívajúci v tom, že sa myslí v kategóriách 234 III,13 | spočívajúci v tom, že sa myslí v kategóriách ekonomizmu, 235 III,13 | materializmu. Zdá sa však, že - v rámci týchto našich úvah - 236 III,13 | výrobných činiteľov chápaných v tej istej, už spomínanej 237 III,13 | nevyvrátiteľné overenie a oporu. Ani v dialektickom materializme 238 III,13 | naň a zaobchádza sa s ním v závislosti od toho, čo je 239 III,13 | výrobných vzťahov vládnucich v danej epoche.~Je samozrejmé, 240 III,13 | tu uvažujeme - protiklad, v ktorom je práca oddelená 241 III,13 | postavená proti nemu, a to v istom zmysle onticky, akoby 242 III,13 | počiatok nie iba vo filozofii a v ekonomických teóriách osemnásteho 243 III,13 | storočia, ale oveľa viac v celej sociálno-ekonomickej 244 III,13 | sociálno-ekonomickej praxi tých čias, teda v čase rodiacej sa a prudko 245 III,13 | rozvíjajúcej industrializácie, v ktorej sa objavovala predovšetkým 246 III,13 | než urobiť primerané zmeny v teoretickej i praktickej 247 III,14 | 14. Historický, v krátkosti tu opísaný proces, 248 III,14 | anonymné sily" pôsobiace v hospodárskej výrobe. Za 249 III,14 | hlása marxizmus a ktorý sa v priebehu desaťročí, čo uplynuli 250 III,14 | XIII., uviedol do života v rozličných krajinách sveta. 251 III,14 | ktoré z neho vyplývajú. V tomto druhom prípade rozdiel 252 III,14 | prípade rozdiel spočíva v spôsobe chápania samého 253 III,14 | Naopak, vždy ho chápala v najširšom kontexte všeobecného 254 III,14 | Okrem tohto vlastníctvo sa v učení Cirkvi nikdy nechápalo 255 III,14 | to už predtým spomenulo v tomto texte, vlastníctvo 256 III,14 | vykorisťovali prácu, to je v protiklade so samou prirodzenosťou 257 III,14 | kolektívneho -, aby slúžili práci a v dôsledku toho aby službou 258 III,14 | výrobných prostriedkov. V priebehu desaťročí, ktoré 259 III,14 | napríklad na známe dôvody v diele Summa Theologiae svätého 260 III,14 | svätého Tomáša Akvinského. 22~V tomto dokumente, ktorého 261 III,14 | samým subjektívnosť človeka v sociálnom živote a zvlášť 262 III,14 | sociálnom živote a zvlášť v dynamickej štruktúre celého 263 III,14 | podliehalo tvorivej revízii tak v teórii, ako aj v praxi. 264 III,14 | revízii tak v teórii, ako aj v praxi. Ak je totiž pravda, 265 III,14 | koncepčnej po riadiacu.~V tomto svetle nadobúdajú 266 III,14 | vyžaduje rozličné úpravy v oblasti samého vlastníckeho 267 III,14 | problematiku, ktorá sa vytvorila v druhej polovici tohto storočia 268 III,14 | polovici tohto storočia v takzvanom treťom svete a 269 III,14 | takzvanom treťom svete a v mnohých nových nezávislých 270 III,14 | vznikli najmä, ale nielen v Afrike, na mieste bývalých 271 III,14 | ľudských práv, chápaných v najširšom zmysle a spojených 272 III,14 | nevlastnia, ale keďže vládnu v spoločnosti, disponujú nimi 273 III,14 | by sa do aktívnej účasti v týchto organizmoch. 24~ 274 III,14(23)| pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et 275 III,15 | svoj kľúčový význam tak v zriadení vybudovanom na 276 III,15 | výrobných prostriedkov ako aj v zriadení, v ktorom súkromné 277 III,15 | prostriedkov ako aj v zriadení, v ktorom súkromné vlastníctvo 278 III,15 | to aj radikálne. Práca je v istom zmysle neoddeliteľná 279 III,15 | neoddeliteľná od kapitálu a neznáša v nijakej podobe tú antinómiu 280 III,15 | toto zaťažovalo život ľudí v posledných storočiach ako 281 III,15 | slúžili jemu i druhým a aby v samom výrobnom procese mohol 282 III,15 | ale aj po tom, aby sa aj v samom výrobnom procese vzala 283 III,15 | Tento pocit u neho vyhasína v systéme nadmernej byrokratickej 284 III,15 | byrokratickej centralizácie, v ktorom sa pracujúci človek 285 III,15 | predovšetkým tento dôvod hovorí v prospech súkromného vlastníctva 286 III,15 | súkromného vlastníctva - a v našej dobe sme priam svedkami 287 III,15 | všetko, aby si človek i v takomto systéme mohol zachovať 288 III,15 | že pracuje "na svojom". V opačnom prípade v celom 289 III,15 | svojom". V opačnom prípade v celom ekonomickom procese 290 III,15 | ale predovšetkým škody v človeku.~ 291 IV,16 | 16. Ak je práca v mnohorakom zmysle tohto 292 IV,16 | Tieto práva treba skúmať v širokom kontexte ľudských 293 IV,16 | základnú podmienku mieru v súčasnom svete: mieru vo 294 IV,16 | a spoločenstiev, ako aj v rámci medzinárodných vzťahov, 295 IV,16 | práv osoby.~Napriek tomu v rámci tohto kontextu majú 296 IV,16 | čiže záväzkom človeka, a to v mnohorakom význame tohto 297 IV,16 | budúcnosti tých, čo prídu po ňom v priebehu dejín. To všetko 298 IV,16 | celý široký okruh vzťahov, v ktorých sa prejavuje práca 299 IV,16 | nespravodlivých pomerov v pracovnej oblasti.~Priamym 300 IV,16 | uzatvára pracovná zmluva a v dôsledku toho viac alebo 301 IV,17 | Správna je vtedy, keď sa v nej plne rešpektujú objektívne 302 IV,17 | zamestnávateľ" možno aplikovať v každej jednotlivej spoločnosti 303 IV,17 | spoločnosti a predovšetkým v štáte. Štát totiž má uskutočňovať 304 IV,17 | ktoré sa prejavujú napríklad v dovoze a vývoze tovaru, 305 IV,17 | vytvárajú aj vzájomnú závislosť, v dôsledku čoho ťažko hovoriť 306 IV,17 | hociktorého štátu, i keby bol v hospodárskom zmysle najsilnejší.~ 307 IV,17 | medzinárodné organizácie riadiace v širokom rozsahu prostriedky 308 IV,17 | postavenie pracujúceho človeka v hospodársky menej vyvinutých 309 IV,17 | priamy zamestnávateľ nechádza v systéme takýchto podmienok, 310 IV,17 | podrobnejšie určiť, treba v istom zmysle vziať do úvahy 311 IV,17 | rozhodujúcich o hospodárskom živote v priereze danej spoločnosti 312 IV,17 | druhu: telesného, duševného, v priemysle, v poľnohospodárstve 313 IV,17 | duševného, v priemysle, v poľnohospodárstve a tak 314 IV,17 | celého hospodárstva, a to tak v rozsahu každej spoločnosti 315 IV,17 | spoločnosti a štátu, ako aj v celosvetovej hospodárskej 316 IV,17 | hospodárskej politike a v medzinárodných zriadeniach 317 IV,17 | ktoré z nich vyplývajú.~V tomto smere majú pôsobiť 318 IV,17 | čím prispieť predovšetkým v tomto bode. V rámci jednotlivých 319 IV,17 | predovšetkým v tomto bode. V rámci jednotlivých štátov 320 IV,18 | spravodlivej a správnej situácie v tejto oblasti je nezamestnanosť 321 IV,18 | nezamestnanosti, ktorá je v každom prípade zlom a pri 322 IV,18 | spoločnosti. Povinnosť príspevkov v prospech nezamestnaných 323 IV,18 | zásady morálneho poriadku v tejto oblasti, teda zo zásady 324 IV,18 | správnu a rozumnú koordináciu, v rámci ktorej musí byť zaistená 325 IV,18 | stredísk a komplexov práce - v zhode s tým, čo sa už vyššie 326 IV,18 | nevyhnutnosť spolupráce v rozličných oblastiach vyžaduje, 327 IV,18 | zvrchovaných práv každého z nich v oblasti plánovania a organizácie 328 IV,18 | spoločenstve zároveň konalo v tejto významnej oblasti 329 IV,18 | tejto významnej oblasti aj v rozmere medzinárodnej spolupráce 330 IV,18 | úroveň pracujúcich ľudí v jednotlivých spoločenstvách 331 IV,18 | Medzinárodné organizácie majú v tejto oblasti splniť nesmierne 332 IV,18 | najprimeranejším overením tohto pokroku v duchu spravodlivosti a pokoja, 333 IV,18 | človeka a má prinášať plody v človeku. Overením pokroku 334 IV,18 | druhmi zamestnania: prácou v poľnohospodárstve, v priemysle, 335 IV,18 | prácou v poľnohospodárstve, v priemysle, v mnohorakých 336 IV,18 | poľnohospodárstve, v priemysle, v mnohorakých službách, intelektuálnou 337 IV,18 | nefunguje správne, a to práve v bodoch, ktoré sú najkritickejšie 338 IV,19 | dotknúť tých práv, ktoré sa v posledných dôsledkoch utvárajú 339 IV,19 | objasnením mnohorakých podmienok, v ktorých sa nepriamo formujú. 340 IV,19 | problémom sociálnej etiky v tomto prípade je otázka 341 IV,19 | platu za vykonanú prácu. V súčasných pomeroch niet 342 IV,19 | to, či sa práca vykonáva v zriadení, v ktorom je vlastníctvo 343 IV,19 | práca vykonáva v zriadení, v ktorom je vlastníctvo výrobných 344 IV,19 | prostriedkov súkromné, alebo v ktorom podlieha určitému 345 IV,19 | hospodárskeho zriadenia, a v každom prípade aj jeho spravodlivé 346 IV,19 | posudzovať podľa toho, ako sa v tomto zriadení ľudská práca 347 IV,19 | práca spravodlivo odmeňuje. V tomto bode sa znova dostávame 348 IV,19 | všeobecného užívania dobier. V každom zriadení, bez ohľadu 349 IV,19 | na to, aké zásadné vzťahy v ňom vládnu medzi kapitálom 350 IV,19 | sociálno-ekonomického zriadenia, v každom prípade jeho spravodlivého 351 IV,19 | to mimoriadne dôležitá a v istom zmysle kľúčová previerka.~ 352 IV,19 | osôb počas celého obdobia, v ktorom nie sú schopné dôstojne 353 IV,19 | bez zhoršenia jej situácie v porovnaní s inými ženami - 354 IV,19 | spoločnosti a rodiny. 26~V tejto súvislosti treba zdôrazniť, 355 IV,19 | predovšetkým jej života v domácnosti s ohľadom na 356 IV,19 | pohlavie. Faktom je, že v mnohých spoločenstvách ženy 357 IV,19 | plne vykonávať svoje úlohy v súlade so svojou prirodzenosťou, 358 IV,19 | osobitosti na škodu rodiny, v ktorej má ako matka nenahraditeľnú 359 IV,19 | potrebou liečenia, zvlášť v prípade pracovného úrazu, 360 IV,19 | sociálne opatrenie spočíva v práve na odpočinok. Ide 361 IV,19 | predovšetkým o pravidelný odpočinok v týždni, zahrnujúci aspoň 362 IV,19 | prípadne niekoľkokrát za rok v kratších obdobiach. Napokon 363 IV,19 | dôchodok a na zabezpečenie v starobe a v prípade úrazu 364 IV,19 | zabezpečenie v starobe a v prípade úrazu spojeného 365 IV,19 | spojeného s vykonávaním práce. V rámci týchto hlavných práv 366 IV,19(26) | pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et 367 IV,20 | záujmov ľudí zamestnaných v rozličných pracovných odboroch. 368 IV,20 | osobitosť, ktorá by mala v týchto organizáciách nájsť 369 IV,20 | organizácie majú svoj pôvod v istom zmysle už v stredovekých 370 IV,20 | pôvod v istom zmysle už v stredovekých remeselníckych 371 IV,20 | odborovými organizáciami a cechmi v tom zásadnom bode, že moderné 372 IV,20 | odborové organizácie vyrástli v zápase pracujúcich, sveta 373 IV,20 | prostriedkov. Ich úloha spočíva v obrane existenčných záujmov 374 IV,20 | vo všetkých oblastiach, v ktorých prichádzajú k slovu 375 IV,20 | spoločenského života, zvlášť v moderných priemyselných 376 IV,20 | neznamená, že iba pracujúci v priemysle môžu vytvárať 377 IV,20 | triedneho boja, ktorý by bol v spoločnosti nevyhnutný. 378 IV,20 | snahu "o" spravodlivé dobro, v danom prípade o dobro zodpovedajúce 379 IV,20 | však boj "proti" iným. Ak v sporných otázkach nadobúda 380 IV,20 | opozície proti iným, deje sa to v prospech sociálnej spravodlivosti, 381 IV,20 | predovšetkým to, že ľudí spája; a v tom spočíva jej spoločenská 382 IV,20 | budovania spoločenstva. V tomto spoločenstve sa napokon 383 IV,20 | skutočnosti, že napokon v každom spoločenskom zriadení " 384 IV,20 | všetko to, čo je chybné v systéme vlastnenia výrobných 385 IV,20 | výrobných prostriedkov alebo v spôsobe ich riadenia a disponovania 386 IV,20 | práva jednotlivých skupín.~V tomto zmysle činnosť odborových 387 IV,20 | nie je "robiť politiku" v takom zmysle, aký sa dnes 388 IV,20 | nimi príliš úzko spojené. V takom prípade totiž ľahko 389 IV,20 | spravodlivých práv pracujúcich v rámci spoločného dobra celej 390 IV,20 | subjektívny charakter práce v každom povolaní, ale zároveň, 391 IV,20 | realizovať svoje človečenstvo.~V úsilí o spravodlivé práva 392 IV,20 | zodpovedajúcich podmienkach a v spravodlivých medziach. 393 IV,20 | medziach. Pracujúci musia mať v tomto ohľade zabezpečené 394 IV,20 | zároveň zdôrazniť, že štrajk v istom zmysle zostáva krajným 395 IV,20 | musia vždy byť zabezpečené, v prípade potreby dokonca 396 IV,20 | spoločensko-hospodárskeho života, čo je v rozpore s požiadavkami spoločného 397 IV,21 | dedinách, a podmienky práce v poľnohospodárstve nie sú 398 IV,21 | spoločenské postavenie roľníkov v jednotlivých krajinách. 399 IV,21 | sociálnej etiky práce.~Práca v poľnohospodárstve prináša 400 IV,21 | zo strany spoločnosti, čo v ľuďoch pracujúcich v poľnohospodárstve 401 IV,21 | čo v ľuďoch pracujúcich v poľnohospodárstve spôsobuje 402 IV,21 | nespravodlivé situácie. V niektorých rozvojových krajinách 403 IV,21 | o roľníkov a ich rodiny v starobe, v prípade choroby 404 IV,21 | a ich rodiny v starobe, v prípade choroby alebo nezamestnanosti. 405 IV,21 | jednotlivcov alebo skupín. Ale aj v krajinách hospodársky rozvinutých, 406 IV,21 | poľnohospodárskeho pracovníka.~V mnohých prípadoch sú teda 407 IV,21 | základu zdravej ekonomiky v systéme rozvoja spoločnosti. 408 IV,21 | každej práce a zvlášť práce v poľnohospodárstve, ktorou 409 IV,22 | 22. V ostatnom čase národné spoločenstvá 410 IV,22 | silných a zdravých. Práca v zmysle objektívnom musí 411 IV,22 | ustanovizní pôsobiacich v oblasti sveta práce, priameho, 412 IV,22 | riadnych pracoviskách alebo v strediskách prispôsobených 413 IV,22 | treba venovať, podobne ako v prípade všetkých ostatných 414 IV,22 | aby správne chápanie práce v subjektívnom zmysle viedlo 415 IV,22 | viedlo k takej situácii, v ktorej by sa postihnutá 416 IV,23 | lepšie životné podmienky v inej krajine a má aj právo 417 IV,23 | kultúrou, aby začal život v inej spoločnosti, zjednotenej 418 IV,23 | spoločnosti, ktorá má na to v istom zmysle menšie právo 419 IV,23 | koná mnoho -, aby toto zlo, v zmysle materiálnom nemalo 420 IV,23 | za následok väčšie škody v zmysle morálnom, ba aby 421 IV,23 | prinieslo dokonca dobro v osobnom, rodinnom a spoločenskom 422 IV,23 | alebo o vlasť, ktorú opúšťa. V tejto oblasti veľmi veľa 423 IV,23 | sezónny pracovník, nebol v nevýhode vzhľadom na práva 424 IV,23 | na práva spojené s prácou v porovnaní s ostatnými pracujúcimi 425 IV,23 | spoločenské vykorisťovanie. V pracovnom vzťahu voči pracujúcemu 426 IV,23 | každému inému pracovníkovi v tej spoločnosti. Hodnota 427 IV,23 | zneužívať nanútenú situáciu, v ktorej sa vysťahovalec nachádza. 428 V | V.~Prvky spirituality práce~ 429 V,24 | venovať duchovnosti práce v kresťanskom zmysle slova. 430 V,24 | evanjeliové posolstvo spásy, v ktorom nachádzame veľa naučení - 431 V,24 | dal ten význam, ktorý má v Božích očiach a prostredníctvom 432 V,24 | do ktorého patrí - a vidí v tom svoju významnú úlohu 433 V,24 | tom svoju významnú úlohu v službe celému evanjeliovému 434 V,25 | obrovské úsilie, ktoré ľudstvo v priebehu vekov vyvíja, aby 435 V,25 | podmaniť si zem so všetkým, čo v sebe zahrnuje, spravovať 436 V,25 | zahrnuje, spravovať svet v spravodlivosti a svätosti 437 V,25 | miery svojich možností ho v istom zmysle ďalej rozvíja 438 V,25 | že postupuje stále ďalej v odkrývaní bohatstiev a hodnôt 439 V,25 | bohatstiev a hodnôt skrytých v celom stvorení. Túto pravdu 440 V,25 | samom začiatku Svätého písma v knihe Genezis, kde sa samo 441 V,25 | práce", ktorú Boh vykonal v priebehu "šiestich dní",28 442 V,25(27) | pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et 443 V,25 | odpočinul".29~Ba ešte aj v poslednej knihe Svätého 444 V,25 | stvoriteľskou "prácou"; vyhlasuje sa v nej: "Veľké a obdivuhodné 445 V,25 | všemohúci"30 - podobne ako v knihe Genezis, ktorá opis 446 V,25 | stvorenia, ktorý nachádzame už v prvej kapitole knihy Genezis, 447 V,25 | knihy Genezis, je zároveň v istom zmysle prvým "evanjeliom 448 V,25 | evanjeliom práce". Ukazuje totiž, v čom spočíva jej dôstojnosť; 449 V,25 | svojho Stvoriteľa, lebo nosí v sebe - on jediný - ten zvláštny 450 V,25 | svoju stvoriteľskú činnosť v podobe práce a odpočinku. 451 V,25 | pracuje spasiteľnou mocou v srdciach ľudí, ktorých od 452 V,25 | predurčil na "odpočinok"33 v zjednotení so sebou v "dome 453 V,25 | v zjednotení so sebou v "dome Otca".34 Preto aj 454 V,25 | viac, nemôže spočívať iba v samom uplatňovaní ľudských 455 V,25 | ponechať vnútorný priestor, v ktorom sa človek stále viac 456 V,25 | prácu ako na pokračovanie v diele Stvoriteľa, ako na 457 V,25 | uskutočneniu Božieho plánu v dejinách." 37~Preto je potrebné, 458 V,25 | všetkých. Treba, aby zvlášť v súčasnej epoche duchovnosť 459 V,25(37) | pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et 460 V,25 | pohnútku podujatia sa na prácu v rozličných sektoroch: "Veriaci 461 V,25 | Veriaci majú teda - čítame v konštitúcii Lumen gentium - 462 V,25 | účinnejšie dosiahol svoj cieľ v spravodlivosti, láske a 463 V,25(38) | pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et 464 V,26 | jeho prvých poslucháčov v Nazarete s údivom pýtalo: " 465 V,26 | Jozef z Nazareta. 41 A hoci v jeho slovách nenachádzame 466 V,26 | osobitný príkaz pracovať - ba v jednom prípade nachádzame 467 V,26 | rozličné prejavy a vidí v každej práci osobitnú črtu, 468 V,26 | práci, ktorá je vyjadrená už v celej tradícii Starého zákona, 469 V,26 | počnúc knihou Genezis?~V knihách Starého zákona sa 470 V,26 | života počas dlhých rokov v Nazarete, nachádza mimoriadne 471 V,26 | nachádza mimoriadne živú ozvenu v učení svätého Pavla apoštola. 472 V,26 | chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo 473 V,26 | prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, 474 V,26 | že by niečo robili, 75 a v tomto súvise neváha povedať: " 475 V,26 | práce, ktoré nachádzame v živote Krista a v jeho podobenstvách, 476 V,26 | nachádzame v živote Krista a v jeho podobenstvách, teda 477 V,26 | jeho podobenstvách, teda v tom, čo "robil a učil".78~ 478 V,26 | dnes nachádzame vyjadrené v náuke Druhého vatikánskeho 479 V,26 | Ľudská činnosť, ako má v človeku svoj pôvod, priam 480 V,26 | človeku tak jednotlivo, ako aj v spoločnosti naplno rozvíjať 481 V,26 | realizovať svoje povolanie." 79~V kontexte s takýmto pohľadom 482 V,26 | hodnoty ľudskej práce, teda v kontexte s takouto duchovnosťou 483 V,26(79) | pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et 484 V,26 | program, ktorý má svoje korene v "evanjeliu práce".~ 485 V,27 | požehnanie práce, zahrnuté v samom tajomstve stvorenia 486 V,27 | a je predzvesťou smrti: "V pote svojej tváre budeš 487 V,27 | vzťahovať na seba.~Evanjelium aj v tomto ohľade vyslovuje v 488 V,27 | v tomto ohľade vyslovuje v istom zmysle posledné slovo 489 V,27 | tajomstve Ježiša Krista. A v ňom treba hľadať aj odpoveď 490 V,27 | človeka na zemi. 84 A je v ňom zahrnuté aj povýšenie 491 V,27 | učeníkom mocou Ducha Svätého v zmŕtvychvstaní.~Pot a námaha, 492 V,27 | zmŕtvychvstaní.~Pot a námaha, ktré v terajších podmienkach ľudstva 493 V,27 | každý deň nesie svoj kríž86 v činnosti, ku ktorej bol 494 V,27 | nebi a na zemi, už účinkuje v ľudských srdciach silou 495 V,27 | tomuto cieľu celú zem." 87~V ľudskej práci nachádza kresťan 496 V,27 | Kristovho kríža a prijíma ju v tom istom duchu vykúpenia, 497 V,27 | tom istom duchu vykúpenia, v ktorom Kristus prijal za 498 V,27 | prijal za nás svoj kríž. V práci, vďaka svetlu, ktoré 499 V,27(87) | pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et 500 V,27 | potvrdzuje nevyhnutnosť kríža v duchovnosti ľudskej práce,