Chapter,Paragraph

  1 Intro |             spoločenstva. Slovom "práca" sa označuje každá činnosť,
  2 Intro |                povolaný na prácu. Prácou sa líši od ostatných stvorení,
  3  I,1  |                dôležitú encykliku, ktorá sa začína slovami Rerum novarum.
  4  I,1  |                   Ak je človek - ako sme sa vyjadrili vo svojej prvej
  5  I,1  |              vykúpenia v Kristovi, potom sa treba stále vracať na túto
  6  I,1  |             neprestajne vyžadujúcim, aby sa naň myslelo a o ňom svedčilo.
  7  I,1  |                 otázky a problémy, rodia sa vždy nové nádeje, ale aj
  8  I,1  |               ľudskej existencie, ktorým sa denne buduje život človeka,
  9  I,1  |                 ruke s tým ide objavenie sa nových národov na politickom
 10  I,1  |                politickom javisku, ktoré sa po rokoch neslobody domáhajú
 11  I,1  |                 také situácie, v ktorých sa tieto práva porušujú, ako
 12  I,1  |                priebeh týchto zmien, aby sa dosiahol skutočný pokrok
 13  I,2  |              sociálnej otázky", na ktorú sa takmer sto rokov, čo uplynulo
 14  I,2  |               strediskom v tejto oblasti sa stala pápežská komisia Iustitia
 15  I,2  |             kontinentov. V jeho prospech sa dnes vyslovuje zvlášť po
 16  I,2  |          Quadragesimo anno učenie Cirkvi sa sústreďuje predovšetkým
 17  I,2  |                  všetkých. V tomto smere sa uberá učenie obsiahnuté
 18  I,2  |                  poznaniu stavu vecí. Ak sa v minulosti v centre tejto
 19  I,2  |                   tak v poslednom období sa do popredia dostáva problém "
 20  I,2  |           dostáva problém "sveta". Preto sa myslí nie na triedny, ale
 21  I,2  |              spravodlivosti na zemi; tým sa nezakrývajú nespravodlivé
 22  I,2  |             nespravodlivé štruktúry, ale sa vyžaduje, aby sa preskúmali
 23  I,2  |          štruktúry, ale sa vyžaduje, aby sa preskúmali a pretvorili
 24  I,3  |         mnohostrannej sociálnej otázky - sa problém ľudskej práce, samozrejme,
 25  I,3  |               súvislosti s touto otázkou sa prehlbovanie problému ľudskej
 26  I,3  |                  možno nazvať večným.~Ak sa v tomto dokumente znova
 27  I,3  |        samozrejme, nemáme úmysel dotknúť sa všetkých jeho aspektov -,
 28  I,3  |           zozbierali a zopakovali to, čo sa už nachádza v učení Cirkvi,
 29  I,3  |             sociálnej otázke, pravda, ak sa snažíme pozerať na ňu naozaj
 30  I,3  |                  sociálnej otázky, ktorá sa vždy znova objavuje a stále
 31  I,3  |                   má ísť tým smerom, aby sa "ľudský život urobil ľudskejším",8
 32 II,4  |                zemi. V tomto presvedčení sa upevňuje, keď pozerá na
 33 II,4  |          výsledky rozličných vied, ktoré sa zaoberajú človekom: antropológie,
 34 II,4  |                  myslí na neho a obracia sa k nemu nie iba vo svetle
 35 II,4  |             Vzhľadom na človeka, usiluje sa vyjadriť tie večné plány
 36 II,4  |                 v kontexte slov, ktorými sa opisuje tajomstvo stvorenia.
 37 II,4  |                    počuje slová: "Ploďte sa a množte, naplňte zem, a
 38 II,4  |          podmaňte si ju...," 10 - aj keď sa nevzťahujú priamo a výslovne
 39 II,4  |             prechodná", t.j. taká, ktorá sa začína v ľudskom subjekte
 40 II,4  |                 pod výrazom "zem", ktorý sa spomína v biblickom texte,
 41 II,4  |              celý viditeľný svet, pokiaľ sa nachádza v sfére vplyvu
 42 II,4  |       neprestávajú byť aktuálne. Rovnako sa vzťahujú na všetky minulé
 43 II,4  |               budúce fázy rozvoja, ktoré sa azda už v istej miere črtajú,
 44 II,4  |             človeka neznáme a skryté.~Ak sa niekedy hovorí o obdobiach "
 45 II,4  |                jednotlivých národov a ak sa tieto "zrýchlenia" dávajú
 46 II,4  |          biblickom texte. Človek tým, že sa svojou prácou čoraz väčšmi
 47 II,4  |              súčasne je to proces, ktorý sa uskutočňuje v každom človeku,
 48 II,5  |                  vláda človeka nad zemou sa vykonáva v práci a prácou.
 49 II,5  |                 prácou. Takýmto spôsobom sa vynára význam práce v objektívnom
 50 II,5  |                 lebo námaha rúk a svalov sa napomáha činnosťou stále
 51 II,5  |          mikroprocesorová technika.~Môže sa stať, že v priemyselnej
 52 II,5  |                   V niektorých prípadoch sa však technika môže zo spojenca
 53 II,5  |                 človeka jeho otrokom.~Ak sa teda biblické slová "podmaňte
 54 II,5  |          postpriemyselnou epochou, potom sa nepochybne vzťahujú aj na
 55 II,5  |               sebou oprávnené presadenie sa techniky ako základného
 56 II,5  |                  však s týmto presadením sa vznikli a neprestajne vznikajú
 57 II,5  |                podstatné otázky týkajúce sa ľudskej práce vzhľadom na
 58 II,6  |          objektívnom zmysle práce, sotva sa dotknúc širokej problematiky,
 59 II,6  |                   Zásadné prvky týkajúce sa tejto témy najnovšie pripomenul
 60 II,6  |                 spomínaný biblický text, sa nevzťahuje iba na objektívny
 61 II,6  |               ktorý "vládne". Táto vláda sa v určitom zmysle vzťahuje
 62 II,6  |                sily, prácu svalov a rúk, sa považovala za nedôstojnú
 63 II,6  |               ten, ktorý súc Bohom, stal sa nám podobný vo všetkom, 11
 64 II,6  |                 keď je pravda, že človek sa narodil a je povolaný na
 65 II,7  |                kresťanská pravda o práci sa musela postaviť proti rôznym
 66 II,7  |             formami kolektivizmu. K tomu sa pripojili iné spoločensko-ekonomické
 67 II,7  |          verejnej moci spolu s objavením sa veľkých nadnárodných podnikov.
 68 II,7  |               potrebnú na výrobu (hovorí sa dokonca o "pracovnej sile"),
 69 II,7  |             spôsob myslenia a hodnotenia sa zakladá na urýchlenom procese
 70 II,7  |   materialistickej civilizácie, v ktorej sa pripisuje dôležitosť predovšetkým
 71 II,7  |          subjektívny rozmer - všetko, čo sa priamo alebo nepriamo vzťahuje
 72 II,7  |          vzťahuje na sám subjekt práce - sa stáva druhoradým. V každom
 73 II,7  |                knihy Genezis: s človekom sa zaobchádza ako s výrobným
 74 II,7  |                  to, akú prácu vykonáva, sa má zaobchádzať ako s tvorivým
 75 II,7  |               programu a pod akým názvom sa uskutočňuje, by si zasluhovalo
 76 II,7  |               omyl prvotného kapitalizmu sa môže opakovať všade tam,
 77 II,7  |                  opakovať všade tam, kde sa s človekom zaobchádza tak
 78 II,7  |                 keď ide o napätia, ktoré sa črtajú vo svete nielen na
 79 II,8  |             jednako si treba všimnúť, či sa doňho v určitej miere nevkrádajú
 80 II,8  |            nebezpečné.~V minulom storočí sa práve z takej anomálie širokého
 81 II,8  |                 ňou spojenými problémami sa stala príčinou oprávnenej
 82 II,8  |               vlastníkov "kapitálu", ale sa dostatočne nestaralo o zabezpečenie
 83 II,8  |            ďalekosiahle zmeny. Vytvorili sa rozličné nové systémy. Rozvinuli
 84 II,8  |                  nové systémy. Rozvinuli sa rozličné formy neokapitalizmu
 85 II,8  |                  kolektivizmu. Nezriedka sa pracujúci môžu zúčastniť
 86 II,8  |                môžu zúčastniť a fakticky sa zúčastňujú na riadení a
 87 II,8  |             oveľa širišie ako tie, ktoré sa už v minulom storočí stali
 88 II,8  |              práce - solidárnosti, ktorá sa nikdy nesmie uzatvárať pred
 89 II,8  |           nepotrebovali, ale v meniacich sa spoločenských sústavách
 90 II,8  |                   proletarizáciu", alebo sa dokonca už skutočne nechádzajú
 91 II,8  |                   V takýchto podmienkach sa môžu nachádzať isté kategórie
 92 II,8  |                 alebo vzrastá vtedy, keď sa dostupné vzdelanie nezameriava
 93 II,8  |                 dopyt po práci, na ktorú sa požaduje aspoň odborné vzdelanie,
 94 II,8  |                 odborné vzdelanie, a keď sa slabšie odmeňuje než telesná
 95 II,8  |          pracujúcimi. Takáto solidárnosť sa má prejavovať všade tam,
 96 II,8  |                chudobných". A "chudobní" sa objavujú v rozličných podobách,
 97 II,8  |          situáciách; v mnohých prípadoch sa objavujú ako dôsledok zneváženia
 98 II,8  |                práce, a to buď preto, že sa obmedzili pracovné príležitosti,
 99 II,8  |         nezamestnanosti, alebo preto, že sa znižuje hodnota práce a
100 II,9  |               prichodí nám aspoň súhrnne sa dotknúť niekoľkých otázok,
101 II,9  |              svoj chlieb".16 Tieto slová sa vzťahujú na neraz ťažkú
102 II,9  |                  ju svojim potrebám, ale sa aj realizuje ako človek,
103 II,9  |               človek, ba v istom zmysle "sa stáva viac človekom".~Bez
104 II,9  |             morálna schopnosť je to, čím sa človek stáva dobrý ako človek. 19
105 II,9  |               obave, aby v práci, ktorou sa hmota zušľachťuje, človek
106 II,9  |                 umožní človekovi "stávať sa viac človekom" v práci,
107 II,9  |          človekom" v práci, a nie prácou sa degradovať tým, že stráca
108 II,10 |                 povahy ľudského života - sa musia navzájom správne spájať
109 II,10 |                 správne spájať a správne sa navzájom prenikať. Práca
110 II,10 |             rodine práve preto, že každý sa "stáva človekom" okrem iného
111 II,10 |             iného prácou; a úloha stávať sa človekom je podstatným cieľom
112 II,10 |                  prácou v druhom význame sa uskutočňujú ciele rodiny
113 II,10 |                  Tieto dva významy práce sa však spájajú a v rozličných
114 II,10 |      východiskových bodov, podľa ktorých sa musí formovať sociálno-etický
115 II,10 |            pozornosť a v tomto dokumente sa nám bude treba k nej ešte
116 II,10 |                Tretí okruh hodnôt, ktorý sa vynára v tejto perspektíve -
117 II,10 |             perspektíve subjektu práce - sa vzťahuje na veľké spoločenstvo,
118 II,10 |                   V subjektívnom rozmere sa uskutočňuje predovšetkým
119 III,11|           štruktúru učenia Cirkvi, ktorá sa udržuje nezmenená v priebehu
120 III,11|                aktuálnu výrečnosť. Práca sa v tejto analýze javí ako
121 III,11|             neprestáva byť dobrom, takže sa človek rozvíja láskou k
122 III,11|           hodnotení a rozhodovaní, ktoré sa dnes o nej vynášajú, aj
123 III,11|            Najprv však je vhodné dotknúť sa veľmi dôležitého okruhu
124 III,11|             problémov, uprostred ktorých sa toto učenie formovalo v
125 III,11|                celom tomto období, ktoré sa ešte celkom neskončilo,
126 III,11|                neskončilo, problém práce sa nastolil na základe veľkého
127 III,11|                 veľkého konfliktu, ktorý sa v epoche rozvoja priemyslu
128 III,11|                  prostriedky nemajú, ale sa na výrobnom procese zúčastňujú
129 III,11|             podnikateľov, a oni, riadiac sa zásadou najvyššieho zisku,
130 III,11|               najvyššieho zisku, snažili sa robotníkom určiť čo možno
131 III,11|           konflikt triedneho charakteru, sa prejavil v ideologickom
132 III,11|                  sveta. Takýmto spôsobom sa skutočný konflikt medzi
133 III,11|              výrobných prostriedkov, aby sa prevedením ich vlastníctva
134 III,11|            metódami. Zoskupenia riadiace sa marxistickou ideológiou
135 III,11|                 politické strany usilujú sa vyvíjaním mnohorakého vplyvu
136 III,11|                 komunistický systém.~Keď sa dotýkame tohto neobyčajne
137 III,11|            praktických skúseností. Treba sa však z ich kontextu vrátiť
138 III,11|           problému ľudskej práce, ktorej sa predovšetkým venujú úvahy
139 III,12|         skutočnosti, do štruktúry ktorej sa hlboko vpísalo toľko konfliktov
140 III,12|                  kapitálom". Táto zásada sa priamo vzťahuje na výrobný
141 III,12|               zem, vieme, že tieto slová sa vzťahujú na všetky zásoby
142 III,12|             ďalšiu prácu.~Tá istá zásada sa vzťahuje na ďalšie fázy
143 III,12|                fáze rozvoja svojej práce sa človek stretáva s faktom
144 III,12|         myšlienku tohto dokumentu a bude sa naďalej rozvíjať v poslednej
145 III,12|                 je prednejšia ako to, čo sa priebehom času zvyklo nazývať "
146 III,12|        gigantický a mocný nástroj, ktorý sa v istom zmysle považuje
147 III,12|          Schopnosť pracovať, čiže účinne sa zúčastňovať na modernom
148 III,12|                   že každý človek, ktorý sa zúčastňuje na výrobnom procese,
149 III,13|             proti práci; tým menej - ako sa bude ďalej o tom hovoriť -
150 III,13|               prácou a kapitálom tým, že sa usiluje utvárať sa podľa
151 III,13|               tým, že sa usiluje utvárať sa podľa už uvedenej zásady
152 III,13|               uvedomiť, že svojou prácou sa zúčastňuje na dvojakom dedičstve:
153 III,13|                pracovných nástrojov; tak sa človek svojou prácou zároveň
154 III,13|                  ťažkostí prijímame, keď sa riadime rozumom, ako aj
155 III,13|               súladného obrazu, v ktorom sa prísne zachováva zásada
156 III,13|             prvenstva osoby pred vecami, sa uskutočnilo v ľudskej mysli
157 III,13|         praktickom živote. A uskutočnilo sa takým spôsobom, že práca
158 III,13|             nazvať omylom ekonomizmu, ak sa hľadí na prácu výlučne z
159 III,13|           praktický materializmus, ktorý sa považuje za schopný uspokojiť
160 III,13|              Omyl, spočívajúci v tom, že sa myslí v kategóriách ekonomizmu,
161 III,13|                  kategóriách ekonomizmu, sa uplatnil spolu s objavením
162 III,13|               uplatnil spolu s objavením sa materialistickej filozofie
163 III,13|         vulgárnym materializmom, pretože sa snaží zredukovať duchovnú
164 III,13|          dialektického materializmu. Zdá sa však, že - v rámci týchto
165 III,13|             výrobného procesu, ale hľadí sa naň a zaobchádza sa s ním
166 III,13|                hľadí sa naň a zaobchádza sa s ním v závislosti od toho,
167 III,13|               čias, teda v čase rodiacej sa a prudko sa rozvíjajúcej
168 III,13|                čase rodiacej sa a prudko sa rozvíjajúcej industrializácie,
169 III,13|               industrializácie, v ktorej sa objavovala predovšetkým
170 III,13|        bohatstiev čiže prostriedkov, ale sa nedbalo o cieľ, totiž o
171 III,13|               kapitalizmu a liberalizmu, sa môže opakovať aj za iných
172 III,13|                  miestnych okolností, ak sa pri uvažovaní vychádza z
173 III,13|          praktických predpokladov. Nezdá sa, že by na úplné odtránenie
174 III,13|                mali smerovať k tomu, aby sa rozhodne uznalo prvenstvo
175 III,14|               hľadiska. Je jasné, že keď sa hovorí o antinómii medzi
176 III,14|          pripomenula a ako ju stále učí, sa podstatne líši od programu
177 III,14|                  hlása marxizmus a ktorý sa v priebehu desaťročí, čo
178 III,14|                 krajinách sveta. Zároveň sa líši od programu kapitalizmu
179 III,14|                  Okrem tohto vlastníctvo sa v učení Cirkvi nikdy nechápalo
180 III,14|             sporov, keď ide o prácu. Ako sa to už predtým spomenulo
181 III,14|                 tomto texte, vlastníctvo sa nadobúda predovšetkým prácou,
182 III,14|                  slúžilo práci. Vzťahuje sa to osobitným spôsobom na
183 III,14|               výrobných prostriedkov. Ak sa na ne pozerá izolovane ako
184 III,14|             dobrám určeným človeku, nemá sa pri zachovaní vhodných podmienok
185 III,14|                tieto zásady, odvolávajúc sa aj na dôvody omnoho staršej
186 III,14|          potvrdiť celé to úsilie, ktorým sa náuka Cirkvi o vlastníctve
187 III,14|            takisto je pravda, že kapitál sa neprestajne tvorí, vďaka
188 III,14|            výrobných prostriedkov, ktoré sa javia akoby veľké pracovisko,
189 III,14|                  Sú to návrhy vzťahujúce sa na spoluvlastníctvo pracovných
190 III,14|         skutočnosť a problematiku, ktorá sa vytvorila v druhej polovici
191 III,14|                súkromných majiteľov, aby sa stali vlastníctvom organizovanej
192 III,14|              vlastníctva. O socializácii sa dá hovoriť iba vtedy, keď
193 III,14|               spoločnosti, to značí, keď sa každý na základe svojej
194 III,14|                  spolupráci, podriaďujúc sa pritom požiadavkám spoločného
195 III,14|               ich jednotliví členovia by sa chápali a prijímali ako
196 III,14|                 osoby a povzbudzovali by sa do aktívnej účasti v týchto
197 III,15|                na ktorom pracuje.~Z toho sa rodia isté špecifické práva
198 III,15|                prácu, ale aj po tom, aby sa aj v samom výrobnom procese
199 III,15|                  centralizácie, v ktorom sa pracujúci človek cíti skôr
200 III,15|            presvedčenie, že ľudská práca sa nezameriava len na ekonómiu,
201 III,15|                  proces získa vtedy, keď sa naplno rešpektujú práve
202 IV,16 |              podľa tejto povahy prichodí sa na ne pozerať. Práca je,
203 IV,16 |                ne pozerať. Práca je, ako sa povedalo, povinnosťou, čiže
204 IV,16 |                 okruh vzťahov, v ktorých sa prejavuje práca každého
205 IV,16 |                nepriamym zamestnávateľom sa zdá veľmi dôležité pri uvažovaní
206 IV,16 |               vplyv na to, akým spôsobom sa uzatvára pracovná zmluva
207 IV,17 |                  nepriamy zamestnávateľ" sa vzťahuje na mnohé rozličné
208 IV,17 |                nepriameho zamestnávateľa sa líši od zodpovednosti priameho
209 IV,17 |         podmienky. Správna je vtedy, keď sa v nej plne rešpektujú objektívne
210 IV,17 |            štátmi mnohoraké väzby, ktoré sa prejavujú napríklad v dovoze
211 IV,17 |                osebe normálny, ale ľahko sa môže stať príležitosťou
212 IV,17 |                  svoje výrobky a zároveň sa snažia stanoviť čo možno
213 IV,17 |               štátov a chudobnými štátmi sa vo väčšine prípadov nezmenšujú
214 IV,17 |          nevyrovnávajú, ale čoraz väčšmi sa zväčšujú, prirodzene, na
215 IV,17 |           vyvinutých spoločenstvách. Keď sa priamy zamestnávateľ nechádza
216 IV,17 |          nepriameho zamestnávateľa - ako sa dá ľahko usúdiť - je nesmierne
217 IV,17 |                 práv pracujúceho človeka sa však nemôže obmedziť iba
218 IV,17 |            nemôže obmedziť iba na to, že sa vytvorí akási odvodenina
219 IV,17 |             ekonomických systémov, ktoré sa vo väčšej alebo menšej miere
220 IV,17 |      Organizáciou spojených národov. Zdá sa, že Medzinárodná organizácia
221 IV,18 |                                  18. Keď sa uvažuje o právach pracujúcich
222 IV,18 |                  Úlohou inštancií, ktoré sa tu chápu pod názvom nepriamy
223 IV,18 |              zlom a pri istých rozmeroch sa môže stať skutočnou spoločenskou
224 IV,18 |                  Problém nezamestnanosti sa stáva zvlášť bolestným vtedy,
225 IV,18 |                  a na jeho udržanie.~Aby sa vyhlo nebezpečenstvu nezamestnanosti
226 IV,18 |                nezamestnanosti a všetkým sa zabezpečilo zamestnanie,
227 IV,18 |          zamestnanie, ustanovizne, ktoré sa tu spomínali ako nepriamy
228 IV,18 |            nepriamy zamestnávateľ, musia sa postarať o celkové plánovanie
229 IV,18 |            mnohých pracovísk, na ktorých sa utvára nielen ekonomický,
230 IV,18 |                práce - v zhode s tým, čo sa už vyššie povedalo o subjektívnom
231 IV,18 |                 oblastiach vyžaduje, aby sa pri zachovaní zvrchovaných
232 IV,18 |                   Aj tu je potrebné, aby sa kritériom týchto zmlúv a
233 IV,18 |            splniť nesmierne úlohy. Musia sa dať viesť dôkladným rozpoznávaním
234 IV,18 |            podmienok. Podobne treba, aby sa pri plnení spoločne schválených
235 IV,18 |              uskutočňovaní.~Touto cestou sa môže realizovať plán všeobecného
236 IV,18 |             ktorý Cirkev hlása a o ktorý sa neprestajne modlí k Otcovi
237 IV,18 |             človek. Pokrok, o ktorý ide, sa má uskutočňovať prostredníctvom
238 IV,18 |           diferencovanom poli práce.~Keď sa dívame na celú ľudskú rodinu
239 IV,19 |                  všetkým pracujúcim, aby sa zabezpečilo zachovávanie
240 IV,19 |               ľudských práv vzťahujúcich sa na prácu. Teraz nám prichodí
241 IV,19 |               Teraz nám prichodí bližšie sa dotknúť tých práv, ktoré
242 IV,19 |                 dotknúť tých práv, ktoré sa v posledných dôsledkoch
243 IV,19 |           zamestnávateľom. Všetko to, čo sa doteraz povedalo na tému
244 IV,19 |         mnohorakých podmienok, v ktorých sa nepriamo formujú. Toto uvažovanie
245 IV,19 |              prácu. Bez ohľadu na to, či sa práca vykonáva v zriadení,
246 IV,19 |      predovšetkým priamym) a pracovníkom sa rieši na podklade mzdy,
247 IV,19 |               posudzovať podľa toho, ako sa v tomto zriadení ľudská
248 IV,19 |       spravodlivo odmeňuje. V tomto bode sa znova dostávame k prvej
249 IV,19 |                že práve spravodlivá mzda sa vždy stáva konkrétnou previerkou
250 IV,19 |                previerka.~Táto previerka sa týka predovšetkým rodiny.
251 IV,19 |                budúcnosti. Takáto odmena sa môže realizovať či už takzvanou
252 IV,19 |                príspevky na matku, ktorá sa venuje výlučne rodine; tieto
253 IV,19 |                 Skúsenosť potvrdzuje, že sa treba usilovať o spoločenské
254 IV,19 |                nevyhnutne potrebujú, aby sa mohli rozvíjať ako zodpovedné
255 IV,19 |                 s inými ženami - venovať sa starostlivosti o výchovu
256 IV,19 |        všeobecnosti celý pracovný systém sa má organizovať a prispôsobovať
257 IV,19 |                 a prispôsobovať tak, aby sa rešpektovali požiadavky
258 IV,19 |                  nemusela platiť vzdaním sa svojej osobitosti na škodu
259 IV,19 |               rámci týchto hlavných práv sa rozvíja celý systém osobitných
260 IV,20 |                strany samých pracujúcich sa vynára ešte jedno právo.
261 IV,20 |         pracovných odboroch. Tieto zväzy sa volajú odbory. Životné záujmy
262 IV,20 |             zamestnávateľov. Všetky, ako sa už spomenulo, sa potom delia
263 IV,20 |             Všetky, ako sa už spomenulo, sa potom delia na ďalšie skupiny
264 IV,20 |                opozície proti iným, deje sa to v prospech sociálnej
265 IV,20 |       spoločenstva. V tomto spoločenstve sa napokon nejakým spôsobom
266 IV,20 |                výrobného procesu - stáva sa spojenie ľudí, zrodené z
267 IV,20 |              krajiny. Požiadavky odborov sa nemôžu zmeniť na istý druh
268 IV,20 |                triedneho "egoizmu", hoci sa môžu a majú usilovať o to,
269 IV,20 |                  majú usilovať o to, aby sa pre spoločné dobro celej
270 IV,20 |                  nádob" a tomuto systému sa musí prispôsobiť každá sociálna
271 IV,20 |            politiku" v takom zmysle, aký sa dnes tomuto slovu všeobecne
272 IV,20 |               celej spoločnosti, a stanú sa nástrojom na iné ciele.~
273 IV,20 |             vykonávateľa práce. Otvárajú sa tu mnohoraké možnosti pre
274 IV,20 |              túto oblasť činnosti. Stále sa treba snažiť o to, aby pracovník,
275 IV,20 |                  za účasť na ňom. Aj keď sa uznáva, že je to oprávnený
276 IV,21 |                        21. Všetko to, čo sa povedalo o dôstojnosti práce,
277 IV,21 |                  o okruh činnosti, ktorý sa nezužuje na jeden alebo
278 IV,21 |               alebo druhý svetadiel, ani sa neobmedzuje na spoločenstvá,
279 IV,21 |             stupňa povedomia, týkajúceho sa celej sociálnej etiky práce.~
280 IV,21 |             opúšťaniu dedín a sťahovaniu sa do miest, žiaľ, mnohokrát
281 IV,21 |           zariadení, istý druh šíriaceho sa individualizmu, ako aj objektívne
282 IV,21 |                roky obrábal ako vlastnú, sa nerešpektuje alebo zostáva
283 IV,21 | poľnohospodárstvo na vysokú úroveň, môže sa porušovať právo na prácu,
284 IV,21 |                 pozbavia práva zúčastniť sa na poradách a rozhodovaniach,
285 IV,21 |               rozhodovaniach, týkajúcich sa jeho povinností vyplývajúcich
286 IV,21 |                  titulu práce, alebo keď sa mu odoberá právo na slobodné
287 IV,21 |         radikálne a naliehavé zmeny, aby sa poľnohospodárstvu a roľníkom
288 IV,22 |           všetkými svojimi právami, musí sa jej uľahčovať prístup k
289 IV,22 |              ľudskej prirodzenosti, keby sa do spoločenského života,
290 IV,22 |                 lebo takýmto spôsobom by sa upadlo do nebezpečnej formy
291 IV,22 |             prípravu a na prácu tak, aby sa mohla podľa svojich schopností
292 IV,22 |                nápady a prostriedky, aby sa dosiahol nevyhnutný cieľ:
293 IV,22 |                práce. Každé spoločenstvo sa bude vedieť tak zariadiť,
294 IV,22 |              takej situácii, v ktorej by sa postihnutá osoba necítila
295 IV,23 |                             23. Nakoniec sa treba aspoň stručne vyjadriť
296 IV,23 |                  Je to starý zjav, ktorý sa však stále obnovuje a má
297 IV,23 |             krajine a má aj právo vrátiť sa do svojej vlasti. Táto skutočnosť
298 IV,23 |             strata pre krajinu, z ktorej sa emigruje. Odchádza človek
299 IV,23 |                  vlastnej krajiny; teraz sa však to úsilie a ten príspevok
300 IV,23 |                 urobiť všetko - a určite sa na tento cieľ koná mnoho -,
301 IV,23 |         spoločnosti. Emigrácia za prácou sa nijakým spôsobom nesmie
302 IV,23 |               spoločnosti. Hodnota práce sa musí merať tou istou mierou
303 IV,23 |              nanútenú situáciu, v ktorej sa vysťahovalec nachádza. Všetky
304  V,24 |           encykliky Rerum novarum, patrí sa venovať duchovnosti práce
305  V,24 |             personae, z toho vyplýva, že sa na nej zúčastňuje celý človek,
306  V,24 |         intelektuálna. Na celého človeka sa vzťahuje aj slovo živého
307  V,24 |            vierou, nádejou a láskou, aby sa konkrétnej ľudskej práci -
308  V,24 |                ostatné zložky, z ktorých sa skladá, ako i jeho bežne
309  V,24 |                 svoju povinnosť vyjadriť sa o práci z hľadiska jej ľudskej
310  V,24 |                  všetkým ľuďom priblížiť sa prostredníctvom nej k Bohu,
311  V,24 |                Vykupiteľovi, zúčastňovať sa na jeho spasiteľných plánoch
312  V,24 |          spasiteľných plánoch týkajúcich sa človeka a sveta a prehlbovať
313  V,24 |            priateľstvo s Kristom tým, že sa vierou živo zapojí do jeho
314  V,25 |              podriadené človekovi, a tak sa velebilo Božie meno všade
315  V,25 |                  stvorený na Boží obraz, sa svojou prácou zúčastňuje
316  V,25 |               písma v knihe Genezis, kde sa samo dielo stvorenia predstavuje
317  V,25 |        stvoriteľskou "prácou"; vyhlasuje sa v nej: "Veľké a obdivuhodné
318  V,25 |              vnútorný priestor, v ktorom sa človek stále viac stáva
319  V,25 |                  vôle Boha má byť, a tak sa chystá na ten "odpočinok",
320  V,25 |                   Preto je potrebné, aby sa táto kresťanská duchovnosť
321  V,25 |                       Vedomie, že prácou sa človek zúčastňuje na diele
322  V,25 |             najhlbšiu pohnútku podujatia sa na prácu v rozličných sektoroch: "
323  V,25 |              účinne prispejú k tomu, aby sa stvorenstvo rozvíjalo ľudskou
324  V,26 |                Túto pravdu, podľa ktorej sa prácou človek zúčastňuje
325  V,26 |                    ten Ježiš, na ktorého sa mnoho jeho prvých poslucháčov
326  V,26 |                   Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Vari to nie
327  V,26 |              nachádzame zákaz úzkostlivo sa starať o prácu a existenciu -,42
328  V,26 |                 povedať i viac: s láskou sa díva na ľudskú prácu, na
329  V,26 |              práci osobitnú črtu, ktorou sa človek podobá Bohu, Stvoriteľovi
330  V,26 |                 V knihách Starého zákona sa mnohokrát hovorí o ľudskej
331  V,26 |                     o kováčovi, 47 (dnes sa to dá vzťahovať na prácu
332  V,26 |                  práci. 56 Ježiš Kristus sa vo svojich podobenstvách
333  V,26 |         zdokonaľuje seba samého: mnohému sa učí, rozvíja svoje schopnosti,
334  V,26 |                  svoje schopnosti, stáva sa otvorenejším a prekonáva
335  V,26 |               takouto duchovnosťou práce sa plne chápe to, čo na tom
336  V,26 |            ľudskej práce a len vtedy, ak sa opiera o takúto duchovnosť,
337  V,27 |                 telesná, ako aj duševná, sa nevyhnutne spája s námahou.
338  V,27 |                  zem pre teba: s námahou sa z nej budeš živiť po všetky
339  V,27 |             tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej
340  V,27 |                  povýšenie Krista, ktorý sa skrze smrť na kríži vracia
341  V,27 |                 Krista, možnosť s láskou sa zúčastniť na diele, ktoré
342  V,27 |             vykonať. 85 Toto dielo spásy sa uskutočnilo utrpením a smrťou
343  V,27 |                vykúpení ľudstva. A stáva sa opravdivým Ježišovým učeníkom,
344  V,27 |                veľkodušné snahy, ktorými sa ľudská spoločnosť usiluje
345  V,27 |           ľudskej práce, z druhej strany sa však v tomto kríži a námahe
346  V,27 |                 kríža? Aj na túto otázku sa snaží Koncil odpovedať a
347  V,27 |                 zjaveného slova: "Isteže sa nám pripomína, že nič neosoží
348  V,27 |            venovaných ľudskej práci, sme sa snažili zdôrazniť všetko,
349  V,27 |             snažili zdôrazniť všetko, čo sa zdá nevyhnutné, ak sa ňou
350  V,27 |                 čo sa zdá nevyhnutné, ak sa ňou majú zveľaďovať na zemi
351  V,27 |                ktorý sme pripravili, aby sa publikoval uplynulého 15.