| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library | ||
| Alphabetical [« »] javia 1 javisku 1 jazykom 1 je 233 jeden 5 jediná 1 jedine 1 | Frequency [« »] 508 v 351 sa 343 na 233 je 189 práce 158 ako 157 aj | Ioannes Paulus PP. II Laborem Exercens IntraText - Concordances je |
Chapter,Paragraph
1 Intro | charakter a okolnosti, čiže je to každá ľudská činnosť, 2 Intro | bohatstva činností, na aké je človek schopný a vďaka svojej 3 Intro | poverený podmaniť si zem3, je od svojho počiatku povolaný 4 Intro | nazvať prácou. Iba človek je schopný pracovať a len človek 5 Intro | existenciu na zemi. Takto je práca poznačená osobitnou 6 I,1 | tou skutočnosťou, ktorou je práca. Ak je človek - ako 7 I,1 | skutočnosťou, ktorou je práca. Ak je človek - ako sme sa vyjadrili 8 I,1 | námahu ľudského života.~Práca je jedným z týchto aspektov; 9 I,1 | osobitnú dôstojnosť a v ktorom je zároveň zahrnutá trvalá 10 I,1 | medzinárodnej rovine. Ak je pravda, že z práce svojich 11 I,1 | civilizácie a kultúry, potom je navždy platné pravidlo, 12 I,1 | ekonómie, ako aj deľby práce. Je možné, že takéto zmeny budú 13 I,1 | kvalifikáciu. Možno - a to je veľmi pravdepodobné - prinesú 14 I,1 | dôstojnosť urážajúcej biede.~Nie je úlohou Cirkvi vedecky analyzovať 15 I,2 | Práca ako problém človeka je určite stredobodom "sociálnej 16 I,2 | veci".7 Práca bezpochyby je "stará vec", taká stará 17 I,2 | miestnych cirkví. Ťažko je tu podrobne vymenovať všetky 18 I,2 | sociálnej otázky, pretože je ich veľmi veľa. Ako výsledok 19 I,2 | Názov tejto organizácie je veľmi výrečný. Poukazuje 20 I,3 | veľa ráz. Do istej miery je stálym komponentom tak spoločenského 21 I,3 | problém siaha oveľa ďalej než je posledných deväťdesiat rokov. 22 I,3 | všetkých jeho aspektov -, nie je to preto, aby sme zozbierali 23 I,3 | zvýraznili, že ľudská práca je kľúčom, a pravdepodobne 24 I,3 | práve tento kľúč, ktorým je ľudská práca, nadobúda základný 25 II,4 | 4. Cirkev je presvedčená, že práca je 26 II,4 | je presvedčená, že práca je základným rozmerom existencie 27 II,4 | Božieho slova, aby to, čo je presvedčením rozumu, nadobudlo 28 II,4 | presvedčenia viery. Dôvodom toho je, že Cirkev - hodno to poznamenať 29 II,4 | presvedčenia o tom, že práca je základným rozmerom existencie 30 II,4 | najhlbšiu podstatu. Človek je Božím obrazom okrem iného 31 II,4 | začína v ľudskom subjekte a je zameraná na vonkajší predmet, 32 II,4 | viditeľného vesmíru, ktorého je človek obyvateľom; no v 33 II,4 | daného Stvoriteľom, ktoré je nevyhnutne a nerozlučne 34 II,4 | Boží obraz". Tento proces je zároveň univerzálny: zahŕňa 35 II,4 | kultúrneho rozvoja a súčasne je to proces, ktorý sa uskutočňuje 36 II,4 | subjekte. Všetci a každý je v ňom zároveň zahrnutý. 37 II,5 | pomocou nových techník, ako je elektronická a v posledných 38 II,5 | udržiava jeho činnosť. Ale je pravda, že práve tým priemyselný 39 II,5 | človek používa pri práci, je nepochybne spojencom človeka. 40 II,5 | mechanizmov a strojov, ktorý je plodom práce ľudského rozumu 41 II,5 | jej vykonávateľa, ktorým je práve človek. Tieto otázky 42 II,6 | širokej problematiky, ktorá je dokonale a podrobne známa 43 II,6 | práce; ale to, čo hovoria, je veľmi výrečné a plné veľkého 44 II,6 | pretože ako "Boží obraz" je osobou, čiže subjektívnou 45 II,6 | sebarealizovanie. Teda človek ako osoba je subjektom práce. Ako osoba 46 II,6 | povolanie byť osobou, ktoré mu je vlastné z dôvodu samého 47 II,6 | svoju etickú hodnotu, ktorá je priamo a bezprostredne spätá 48 II,6 | že ten, kto ju vykonáva, je osobou, je vedomým a slobodným 49 II,6 | ju vykonáva, je osobou, je vedomým a slobodným čiže 50 II,6 | Táto okolnosť sama o sebe je najvýrečnejším "evanjeliom 51 II,6 | hodnoty ľudskej práce nie je v prvom rade druh vykonávanej 52 II,6 | že ten, kto ju vykonáva, je osobou. Pramene dôstojnosti 53 II,6 | prvým základom hodnoty práce je sám človek - jej subjekt. 54 II,6 | záver etickej povahy: Aj keď je pravda, že človek sa narodil 55 II,6 | že človek sa narodil a je povolaný na to, aby pracoval, 56 II,6 | predsa v prvom rade práca je "pre človeka" a nie človek " 57 II,6 | vykonáva, a za predpokladu, že je cieľom jeho činnosti, a 58 II,7 | chápaní konaním (v origináli je: svojím chápaním a konaním - 59 II,7 | zamestnávateľovi, ktorý je zároveň vlastníkom kapitálu, 60 II,7 | o ktorom bude reč ďalej. Je známe, že kapitalizmus má 61 II,7 | systém a zriadenie, ktoré je v protiklade so "socializmom" 62 II,8 | 8. Keď je reč o ľudskej práci v základnom 63 II,8 | subjekt práce čiže človek je stále ten istý, z objektívneho 64 II,8 | hľadiska svojho subjektu je jedna (jedna a zakaždým 65 II,8 | pripustíme, že v zásade je to normálny zjav, jednako 66 II,8 | tvrdiac, že ľudská práca je iba nástrojom výroby a že 67 II,8 | nástrojom výroby a že kapitál je základom, spolučiniteľom 68 II,8 | potreby spoločnosti, alebo keď je menší dopyt po práci, na 69 II,8 | odmeňuje než telesná práca. Je prirodzené, že vzdelanie 70 II,8 | tejto skutočnosti.~Preto je potrebné i naďalej klásť 71 II,8 | ba priam hladu. Cirkev je v tejto veci živo zaangažovaná, 72 II,9 | podmaniť si zem",14 v ktorom je vyjadrená Stvoriteľova vôľa, 73 II,9 | nemenia skutočnosť, že práca je cestou, na ktorej človek 74 II,9 | podmaňuje" zem. Táto námaha je všeobecne známym faktom, 75 II,9 | pracujúci, a pretože práca je všeobecným povolaním, vedia 76 II,9 | zmysle práve z tohto dôvodu - je dobrom človeka. Hoci toto 77 II,9 | pritom všetkom ako také nie je dobrom človeka. A to nielen 78 II,9 | zodpovedajúcim dôstojnosti človeka; je to dobro, ktoré vyjadruje 79 II,9 | najprv túto pravdu. Práca je dobrom človeka, dobrom jeho 80 II,9 | čnosť ako morálna schopnosť je to, čím sa človek stáva 81 II,9 | znižovanie svojej dôstojnosti. 20 Je predsa známe, že prácu možno 82 II,9 | nielen telesné sily (čo je do istej miery nevyhnutné), 83 II,10 | nevyhnutne súvisí. Práca je základom formovania rodinného 84 II,10 | rodinného života, ktorý je prirodzeným právom a povolaním 85 II,10 | navzájom prenikať. Práca je v istom zmysle podmienkou, 86 II,10 | úloha stávať sa človekom je podstatným cieľom celého 87 II,10 | celého výchovného procesu. Je jasné, že tu v určitom zmysle 88 II,10 | pripomenúť a povedať, že rodina je jedným z najdôležitejších 89 II,10 | nej ešte vrátiť. Rodina je totiž spoločenstvom, ktoré 90 II,10 | jestvovať vďaka práci a súčasne je pre každého človeka prvou 91 II,10 | zrelú formu národa - nie je iba veľkým, aj keď nepriamym " 92 II,10 | svetom prírody, ku ktorej je človek od samého začiatku 93 II,10 | práca z hľadiska techniky je poznačená v priebehu dejín 94 II,10 | výrobných prostriedkov, je to zjav užitočný a pozitívny, 95 III,11| zvereného človekovi Stvoriteľom; je skutočnosťou úzko spojenou 96 III,11| jeho hodnotu a zmysel. Hoci je spojená s námahou a úsilím, 97 III,11| na medzinárodnej úrovni, je Medzinárodná organizácia 98 III,11| tejto otázke. Najprv však je vhodné dotknúť sa veľmi 99 III,11| značí v období, pre ktoré je akýmsi symbolickým dátumom 100 III,11| encykliky Rerum novarum.~Je známe, že v celom tomto 101 III,11| História tohto konfliktu je známa, ako sú známe aj nároky 102 III,11| tejto programovanej činnosti je uskutočniť sociálnu revolúciu 103 III,11| života našej epochy, nie je možné a ani nie je potrebné 104 III,11| nie je možné a ani nie je potrebné zachádzať do podrobností, 105 III,11| obsiahnuté v tomto dokumente. Je totiž jasné, že tento základný 106 III,11| človeka - problém, ktorý je jednou z hlavných dimenzií 107 III,12| ktorú Cirkev stále učila. Je to zásada prvenstva "práce" 108 III,12| výrobný proces, pri ktorom je práca vždy prvoradou účinnou 109 III,12| nástrojovou príčinou. Táto zásada je evidentnou pravdou, ktorá 110 III,12| prostredníctvom práce. S prácou je tiež už od začiatku spojený 111 III,12| presvedčení, že ľudská práca je prednejšia ako to, čo sa 112 III,12| tento súhrn prostriedkov je plodom historického dedičstva 113 III,12| vždy dokonalejší "nástroj", je plodom práce.~Súbor výrobných 114 III,12| technického pokroku človek, ktorý je subjektom práce, ak si chce 115 III,12| primerané vzdelanie. Samozrejme je jasné, že každý človek, 116 III,12| osobitnú kvalifikáciu, jednako je v tomto výrobnom procese 117 III,12| sám osebe najdokonalejší, je iba a výlučne, nástrojom, 118 III,12| kapitál" v užšom zmysle, je iba súhrnom vecí. Jedine 119 III,12| to, akú prácu vykonáva, je osobou. Táto pravda má dôležité 120 III,13| dedičstve: na tom, ktoré je dané všetkým ľuďom v prírodných 121 III,13| svetlo zo slova živého Boha. Je to jednoliaty obraz, teologický 122 III,13| zároveň humanistický. Človek je v ňom "pánom" stvorení, 123 III,13| procese dajakú závislosť, tak je to závislosť od Darcu všetkých 124 III,13| avšak nemôžeme tvrdiť, že je to akýsi anonymný "subjekt", 125 III,13| a nadradenosti toho, čo je materiálne, kým to, čo je 126 III,13| je materiálne, kým to, čo je duchovné a osobné (činnosť 127 III,13| materiálnej skutočnosti. Nie je to ešte teoretický materializmus 128 III,13| plnom zmysle slova, ale je to už celkom iste praktický 129 III,13| väčšej príťažlivosti toho, čo je materiálne.~Omyl, spočívajúci 130 III,13| materialistický systém. Napriek tomu je jasné, že materializmus 131 III,13| dialektickej podobe nie je schopný poskytnúť úvahám 132 III,13| materializme človek nie je predovšetkým subjektom práce 133 III,13| v závislosti od toho, čo je materiálne, teda ako s istým 134 III,13| vládnucich v danej epoche.~Je samozrejmé, že protiklad 135 III,13| uvažujeme - protiklad, v ktorom je práca oddelená od kapitálu 136 III,14| ešte aj z iného hľadiska. Je jasné, že keď sa hovorí 137 III,14| novarum, ktorej predmetom je sociálna otázka, kladie 138 III,14| na súkromné vlastníctvo je podriadené právu na všeobecné 139 III,14| vykorisťovali prácu, to je v protiklade so samou prirodzenosťou 140 III,14| zákonitým titulom ich vlastnenia je - a to tak vo forme súkromného 141 III,14| zásady toho poriadku, ktorým je univerzálne určenie dobier 142 III,14| dokumente, ktorého hlavnou témou je ľudská práca, treba potvrdiť 143 III,14| teórii, ako aj v praxi. Ak je totiž pravda, že kapitál 144 III,14| súhrn výrobných prostriedkov je zároveň aj výsledkom práce 145 III,14| práce generácií, takisto je pravda, že kapitál sa neprestajne 146 III,14| kolektívnym zriadením nie je ešte "socializáciou" tohto 147 III,14| dá hovoriť iba vtedy, keď je zabezpečená subjektívnosť 148 III,14| cieľa by mohla byť, nakoľko je to možné, cesta zlučovania 149 III,15| prvenstva práce pred kapitálom je požiadavkou patriacou do 150 III,15| a to aj radikálne. Práca je v istom zmysle neoddeliteľná 151 IV,16 | 16. Ak je práca v mnohorakom zmysle 152 IV,16 | povinnosťou čiže záväzkom, je zároveň aj zdrojom práv 153 IV,16 | sa na ne pozerať. Práca je, ako sa povedalo, povinnosťou, 154 IV,16 | patrí, na národ, ktorého je synom alebo dcérou, z ohľadu 155 IV,16 | celú ľudskú rodinu, ktorej je členom, pretože je dedičom 156 IV,16 | ktorej je členom, pretože je dedičom práce predchádzajúcich 157 IV,16 | Priamym zamestnávateľom je osoba alebo inštitúcia, 158 IV,17 | sám termín, zodpovednosť je menej priama - ale zostáva 159 IV,17 | tieto podmienky. Správna je vtedy, keď sa v nej plne 160 IV,17 | správnu pracovnú politiku. Je však známe, že pri súčasnom 161 IV,17 | systém vzájomných závislostí je sám osebe normálny, ale 162 IV,17 | pracujúceho človeka, ktorý je vlastným subjektom práce. 163 IV,17 | ako sa dá ľahko usúdiť - je nesmierne rozsiahly a komplikovaný. 164 IV,18 | pozornosť na základný problém. Je to problém "mať prácu", 165 IV,18 | situácie v tejto oblasti je nezamestnanosť čiže nedostatok 166 IV,18 | nepriamy zamestnávateľ, je pôsobiť proti nezamestnanosti, 167 IV,18 | proti nezamestnanosti, ktorá je v každom prípade zlom a 168 IV,18 | pracovníkov a ich rodín je povinnosť vyplývajúca z 169 IV,18 | potrebných zmlúv a dohôd. Aj tu je potrebné, aby sa kritériom 170 IV,18 | ľudí a všetkých národov, je práve ustavičné doceňovanie 171 IV,18 | vykonávateľa každej práce, ktorým je človek. Pokrok, o ktorý 172 IV,18 | dôstojnosti človeka, ktorý je subjektom práce.~Rozvážne 173 IV,18 | výchovný systém, ktorého cieľom je predovšetkým rozvoj zrelého 174 IV,19 | nemá iba opisný význam, nie je skráteným traktátom o ekonómii 175 IV,19 | sociálnej etiky v tomto prípade je otázka spravodlivého platu 176 IV,19 | vykonáva v zriadení, v ktorom je vlastníctvo výrobných prostriedkov 177 IV,19 | spravodlivého fungovania. Nie je to jediná previerka, ale 178 IV,19 | to jediná previerka, ale je to mimoriadne dôležitá a 179 IV,19 | osoby zodpovednej za rodinu je tá odmena, ktorá stačí na 180 IV,19 | materských úloh, námahy, ktorá je s nimi spojená, ako aj starostlivosti, 181 IV,19 | cieľov materského poslania, je nesprávne z hľadiska dobra 182 IV,19 | jej vek a pohlavie. Faktom je, že v mnohých spoločenstvách 183 IV,20 | vynára ešte jedno právo. Je to právo na združovanie 184 IV,20 | spoločnosti nevyhnutný. Je pravda, že sú predstaviteľmi 185 IV,20 | združených podľa odborov; - nie je to však boj "proti" iným. 186 IV,20 | napravilo i všetko to, čo je chybné v systéme vlastnenia 187 IV,20 | odborových organizácií nie je "robiť politiku" v takom 188 IV,20 | stratia kontakt s tým, čo je ich vlastnou úlohou, to 189 IV,20 | sebavýchovnej povahy. Záslužné je dielo školenia takzvaných " 190 IV,20 | predovšetkým zamestnávateľom. Je to metóda, ktorú katolícka 191 IV,20 | ňom. Aj keď sa uznáva, že je to oprávnený prostriedok, 192 IV,20 | spoločensko-hospodárskeho života, čo je v rozpore s požiadavkami 193 IV,21 | sú všade rovnaké; rôzne je aj spoločenské postavenie 194 IV,21 | sebou nemalé ťažkosti, ako je stála a často vyčerpávajúca 195 IV,22 | dajakým spôsobom "postihnutá" je subjektom so všetkými svojimi 196 IV,22 | rovinách. Postihnutá osoba je jednou z nás a má plnú účasť 197 IV,22 | ekonomickému prospechu.~Je teda povinnosťou rozličných 198 IV,23 | takzvanej emigrácii za prácou. Je to starý zjav, ktorý sa 199 IV,23 | Táto skutočnosť určite nie je bez ťažkostí mnohorakej 200 IV,23 | povahy; predovšetkým však je to vo všeobecnosti strata 201 IV,23 | A predsa, hoci emigrácia je z určitého hľadiska zlo, 202 IV,23 | zlo, za istých okolností je to takzvané nutné zlo. Treba 203 IV,23 | úvahami.~Najdôležitejšie je to, aby človek, ktorý pracuje 204 IV,23 | základnou hodnotou práce, ktorá je spojená s dôstojnosťou ľudskej 205 V,24 | svojom subjektívnom rozmere je vždy osobnou činnosťou, 206 V,24 | duch, bez ohľadu na to, či je to práca telesná, alebo 207 V,24 | treba vhodne asimilovať; je potrebné vnútorné úsilie 208 V,25 | učí: "Pre veriacich jedno je isté: individuálna i kolektívna 209 V,25 | Do slov Božieho zjavenia je veľmi hlboko vpísaná táto 210 V,25 | zistením: "A Boh videl, že je to dobré." 31~Opis stvorenia, 211 V,25 | kapitole knihy Genezis, je zároveň v istom zmysle prvým " 212 V,25 | Vedomie, že ľudská práca je účasťou na Božom diele, 213 V,25 | plánu v dejinách." 37~Preto je potrebné, aby sa táto kresťanská 214 V,25 | ľudí, tým rozsiahlejšia je oblasť ich osobnej a kolektívnej 215 V,26 | mu dostalo? Vari to nie je tesár...?" 40 Ježiš totiž " 216 V,26 | svedectvo Kristovho života je jednoznačné: Kristus patrí 217 V,26 | Či nehovorí: "Môj Otec je vinohradník"43 a neprenáša 218 V,26 | podstatnú pravdu o práci, ktorá je vyjadrená už v celej tradícii 219 V,26 | človeku svoj pôvod, priam tak je usmernená na človeka. Lebo 220 V,26 | vonkajších bohatstiev... Toto je teda norma ľudskej činnosti: 221 V,26 | význame pokroku: "Človek je viac hoden pre to, čím je, 222 V,26 | je viac hoden pre to, čím je, než pre to, čo má. Takisto 223 V,26 | a uvádzať do života. To je učenie a zároveň aj program, 224 V,27 | 27. Je ešte jeden aspekt ľudskej 225 V,27 | priniesol so sebou hriech: "Nech je prekliata zem pre teba: 226 V,27 | ľudského života na zemi a je predzvesťou smrti: "V pote 227 V,27 | Vo veľkonočnom tajomstve je zahrnutý Kristov kríž, jeho 228 V,27 | dejiny človeka na zemi. 84 A je v ňom zahrnuté aj povýšenie 229 V,27 | a každému človeku, ktorý je povolaný nasledovať Krista, 230 V,27 | vzkriesením za Pána, ktorému je daná všetka moc na nebi 231 V,27 | hľadísk, a nikdy bez nej.~Vari je už toto nové dobro - plod 232 V,27 | Kristovým zmŕtvychvstaním, ak je pravda, že mnohoraká námaha 233 V,27 | mnohoraká námaha ľudskej práce je čiastkou Kristovho kríža?