Chapter,Paragraph

  1 Intro |            a len človek vykonávaním práce napĺňa svoju existenciu
  2  I,1  |          rovine. Ak je pravda, že z práce svojich rúk človek požíva
  3  I,1  |        ktoré vzhľadom na skutočnosť práce otriasajú životom jednotlivých
  4  I,1  |           nič menej vplývať na svet práce a výroby ako priemyselná
  5  I,1  |     súčasnej ekonómie, ako aj deľby práce. Je možné, že takéto zmeny
  6  I,2  |      objavovať nové významy ľudskej práce a formulovať nové úlohy,
  7  I,3  |         otázky - sa problém ľudskej práce, samozrejme, vyskytuje veľa
  8  I,3  |          listoch apoštolov. Problém práce patril od začiatku do učenia
  9  I,3  |       prehlbovanie problému ľudskej práce stále viac prispôsobovalo
 10 II,5  |           spôsobom sa vynára význam práce v objektívnom zmysle, čo
 11 II,5  |             prostredníctvom ľudskej práce - nenahraditeľný faktor
 12 II,5  |    znovunastolenie problému ľudskej práce novým spôsobom. Ako prvá
 13 II,5  |             väčšmi zmechanizovanej "práce" vlastným subjektom práce
 14 II,5  |           práce" vlastným subjektom práce naďalej ostáva človek.~Rozvoj
 15 II,5  |          medzi subjektom a objektom práce (v najširšom zmysle tohto
 16 II,5  |              zohráva práve spojenec práce zrodený z ľudskej mysle:
 17 II,5  |         spôsobilosť alebo schopnosť práce, lež ako súhrn nástrojov,
 18 II,5  |           prípade, keď mechanizácia práce "vytláča" človeka, odoberajúc
 19 II,5  |            strojov, ktorý je plodom práce ľudského rozumu a historickým
 20 II,5  |          otázky týkajúce sa ľudskej práce vzhľadom na jej vykonávateľa,
 21 II,6  |          pokračovať v našej analýze práce v zmysle biblického výroku,
 22 II,6  |       hovorili o objektívnom zmysle práce, sotva sa dotknúc širokej
 23 II,6  |      spôsobom hovoria aj o subjekte práce; ale to, čo hovoria, je
 24 II,6  |       človek ako osoba je subjektom práce. Ako osoba pracuje, vykonáva
 25 II,6  |            iba na objektívny rozmer práce, ale zároveň nás privádza
 26 II,6  |     podmieňuje samú etickú podstatu práce. Nemožno pochybovať o tom,
 27 II,6  |            podľa povahy vykonávanej práce. Práca, ktorá od pracujúceho
 28 II,6  |          najvýrečnejším "evanjeliom práce", ktoré ukazuje, že základom
 29 II,6  |           definície hodnoty ľudskej práce nie je v prvom rade druh
 30 II,6  |         osobou. Pramene dôstojnosti práce treba hľadať predovšetkým
 31 II,6  |          ľudí na triedy podľa druhu práce, ktorú vykonávali. To však
 32 II,6  |           že prvým základom hodnoty práce je sám človek - jej subjekt.
 33 II,6  |            že subjektívnemu významu práce dávame prednosť pred objektívnym.
 34 II,6  |            predpokladu, že rozličné práce vykonávané ľuďmi môžu mať
 35 II,6  |         dôstojnosti samého subjektu práce, čiže osoby - človeka, ktorý
 36 II,6  |       zmysel. Lebo posledným cieľom práce, akejkoľvek práce, ktorú
 37 II,6  |            cieľom práce, akejkoľvek práce, ktorú človek vykonáva -
 38 II,7  |         zvlášť zo samého "evanjelia práce" a vytvárali základ nového
 39 II,7  |             výrobu. Takéto chápanie práce bolo rozšírené azda najmä
 40 II,7  |   predovšetkým objektívnemu rozmeru práce, kým subjektívny rozmer -
 41 II,7  |             vzťahuje na sám subjekt práce - sa stáva druhoradým. V
 42 II,7  |             pravej dôstojnosti jeho práce - ako s vykonávateľom a
 43 II,7  |          vidieť, že analýza ľudskej práce vykonaná vo svetle slov,
 44 II,8  |      vzhľadom na subjektívny aspekt práce. Lebo hoci subjekt práce
 45 II,8  |            práce. Lebo hoci subjekt práce čiže človek je stále ten
 46 II,8  |        pribúdajú nové formy ľudskej práce, ale aj to, že zanikajú.
 47 II,8  |     degradácii človeka ako subjektu práce a proti neslýchanému, s
 48 II,8  |          podmienok života a ľudskej práce na celej zemeguli, ale ukázal
 49 II,8  |      solidárnosti v oblasti ľudskej práce - solidárnosti, ktorá sa
 50 II,8  |         príprave, klesá potreba ich práce. Takáto nezamestnanosť inteligencie
 51 II,8  |             klásť otázku o subjekte práce a podmienkach, v ktorých
 52 II,8  |     spoločenská degradácia subjektu práce, vykorisťovanie pracujúcich
 53 II,8  |      zneváženia dôstojnosti ľudskej práce, a to buď preto, že sa obmedzili
 54 II,8  |        preto, že sa znižuje hodnota práce a práv, ktoré z nej vyplývajú,
 55 II,9  |            o človeku ako o subjekte práce, prichodí nám aspoň súhrnne
 56 II,9  |         definujú dôstojnosť ľudskej práce, pretože umožňujú plnšie
 57 II,9  |     pracovnému stolu intelektuálnej práce, vedia o nej vedci, ľudia,
 58 II,9  |        bližšie určiť morálny význam práce, treba mať pred očami najprv
 59 II,9  |            trestať systémom nútenej práce v koncentračných táboroch,
 60 II,9  |       koncentračných táboroch, že z práce možno urobiť prostriedok
 61 II,9  | pracovitosti so sociálnym poriadkom práce, ktorý umožní človekovi "
 62 II,10 |            osobného rozmeru ľudskej práce treba pristúpiť k druhému
 63 II,10 |      prichádzajú do hry dva významy práce: Práca v prvom význame umožňuje
 64 II,10 |          výchova. Tieto dva významy práce sa však spájajú a v rozličných
 65 II,10 |    sociálno-etický poriadok ľudskej práce. Učenie Cirkvi vždy venovalo
 66 II,10 |      človeka prvou súkromnou školou práce.~Tretí okruh hodnôt, ktorý
 67 II,10 |              v perspektíve subjektu práce - sa vzťahuje na veľké spoločenstvo,
 68 II,10 |             spoločenským vyjadrením práce celých generácií. To všetko
 69 II,10 |    podmienkou, že objektívny rozmer práce neprevládne nad subjektívnym
 70 III,11|        náčrt základnej problematiky práce, nadväzujúci na prvé biblické
 71 III,11|       výchovný a záslužný charakter práce musí tvoriť základ hodnotení
 72 III,11|          tiež aj rozličné zákonníky práce, vypracované buď príslušnými
 73 III,11| vedecko-spoločenskú činnosť otázkam práce. Ustanovizeň, ktorá združuje
 74 III,11|            Medzinárodná organizácia práce, najstaršia špecializovaná
 75 III,11|          celkom neskončilo, problém práce sa nastolil na základe veľkého
 76 III,11|          svetom kapitálu" a "svetom práce", t.j. medzi úzkou, ale
 77 III,11|      skutočný konflikt medzi svetom práce a svetom kapitálu pretvoril
 78 III,11|         základnému problému ľudskej práce, ktorej sa predovšetkým
 79 III,12|         prostriedky - plody ľudskej práce - hrajú prvoradú úlohu (
 80 III,12|             Je to zásada prvenstva "práce" pred "kapitálom". Táto
 81 III,12|          slúžiť iba prostredníctvom práce. S prácou je tiež už od
 82 III,12|          mohli tieto zásoby pomocou práce prinášať plody, človek si
 83 III,12|            robí z nich svoju dielňu práce. A privlastňuje si ich prácou
 84 III,12|          každej fáze rozvoja svojej práce sa človek stretáva s faktom
 85 III,12|     Stvoriteľa. Na začiatku ľudskej práce stojí tajomstvo stvorenia.
 86 III,12|      historického dedičstva ľudskej práce. Všetky výrobné prostriedky,
 87 III,12|    dokonalejší "nástroj", je plodom práce.~Súbor výrobných prostriedkov,
 88 III,12|     synonymum "kapitálu", vznikol z práce a nosí na sebe znaky ľudskej
 89 III,12|          nosí na sebe znaky ľudskej práce. Pri súčasnom stupni technického
 90 III,12|          človek, ktorý je subjektom práce, ak si chce pomáhať týmto
 91 III,12|    poznávacou metódou osvojiť plody práce tých ľudí, ktorí tie nástroje
 92 III,12|             vykonával iba taký druh práce, na ktorý netreba zvláštne
 93 III,12|      spojitosti s problémom systému práce a celého hospodársko-spoločenského
 94 III,12|           Jedine človek ako subjekt práce, bez ohľadu na to, akú prácu
 95 III,13|      nemožno oddeľovať "kapitál" od práce a že v žiadnom prípade nemožno
 96 III,13|  podstatného a skutočného prvenstva práce, subjektívnosti ľudskej
 97 III,13|              subjektívnosti ľudskej práce a jej účinnej účasti na
 98 III,13|        svedčí o vzájomnom prenikaní práce a toho, čo sme si zvykli
 99 III,13|          prácou zároveň včleňuje do práce iných. 21 Takýto obraz pracovísk
100 III,13|             a širšie možnosti našej práce. Naproti tomu o všetkom
101 III,13|            základný problém ľudskej práce a zvlášť pre spomínané oddelenie
102 III,13|          oddelenie a kontrapozíciu "práce" a "kapitálu" ako dvoch
103 III,13|           je predovšetkým subjektom práce a účinnou príčinou výrobného
104 III,13|           vecami, prvenstvo ľudskej práce nad kapitálom ako súborom
105 III,14|          snaží zabezpečiť prvenstvo práce, a tým samým subjektívnosť
106 III,14|             je zároveň aj výsledkom práce generácií, takisto je pravda,
107 III,14|        samozrejme, o rozličné druhy práce, nie iba o takzvanú telesnú
108 III,14|        uznanie správneho postavenia práce a pracujúceho človeka vo
109 III,14|          úlohy z hľadiska prvenstva práce spĺňať uspokojivo, ale môže
110 III,14|             každý na základe svojej práce môže zároveň plným právom
111 III,14|             možné, cesta zlučovania práce s vlastníctvom kapitálu
112 III,15|           Tak teda zásada prvenstva práce pred kapitálom je požiadavkou
113 III,15|        zároveň túži, aby plody jeho práce slúžili jemu i druhým a
114 III,15|        ktoré zodpovedajú povinnosti práce. Bude o tom reč ďalej. Ale
115 III,15|       nástroj, nie skutočný subjekt práce obdarený vlastnou iniciatívou.
116 IV,16 |          Ľudské práva vyplývajúce z práce patria do širokého kontextu
117 IV,16 |            osobitnej povahe ľudskej práce, a práve podľa tejto povahy
118 IV,16 |          členom, pretože je dedičom práce predchádzajúcich generácií
119 IV,16 |             o skutočnej organizácii práce, ako aj o možnosti vytvárania
120 IV,16 |             pomery vo sfére ľudskej práce.~
121 IV,17 |         ktorý je vlastným subjektom práce. Tak napr. štáty veľmi spriemyselnené,
122 IV,17 |            Medzinárodná organizácia práce (OIT) a tiež Organizácia
123 IV,18 |           na to schopných subjektov práce. Môže ísť o všeobecný nedostatok
124 IV,18 |             cieľavedomú organizáciu práce na týchto pracoviskách.
125 IV,18 |      miestnych stredísk a komplexov práce - v zhode s tým, čo sa už
126 IV,18 |     subjektívnom charaktere ľudskej práce.~Skutočnosť vzájomnej závislosti
127 IV,18 |            plánovania a organizácie práce vo vlastnom spoločenstve
128 IV,18 |       ustavičné doceňovanie ľudskej práce, a to jednak z hľadiska
129 IV,18 |     dôstojnosti vykonávateľa každej práce, ktorým je človek. Pokrok,
130 IV,18 |           zrelšie uznanie účelnosti práce a čoraz všeobecnejšie rešpektovanie
131 IV,18 |         človeka, ktorý je subjektom práce.~Rozvážne plánovanie, ako
132 IV,18 |        náležitá organizácia ľudskej práce prispôsobená jednotlivým
133 IV,18 |     spoločensky diferencovanom poli práce.~Keď sa dívame na celú ľudskú
134 IV,18 |        sveta - ak ide o organizáciu práce a zamestnania - čosi nefunguje
135 IV,19 |             vyžaduje takú štruktúru práce, aby zaň žena nemusela platiť
136 IV,19 |             spojeného s vykonávaním práce. V rámci týchto hlavných
137 IV,20 |             zároveň však každý druh práce, každý pracovný odbor má
138 IV,20 |         teda na základe vykonávanej práce. Zároveň však jestvuje rozdiel
139 IV,20 |           zápase pracujúcich, sveta práce a predovšetkým priemyselných
140 IV,20 |          základnej štruktúry každej práce - vo svetle skutočnosti,
141 IV,20 |             zrodené z nevyhnutnosti práce pre zabezpečenie vlastných
142 IV,20 |        určuje subjektívny charakter práce v každom povolaní, ale zároveň,
143 IV,20 |             dôstojnosť vykonávateľa práce. Otvárajú sa tu mnohoraké
144 IV,20 |            štrajku, čiže prerušenia práce ako istého druhu ultimáta,
145 IV,20 |        chápanej prirodzenosti samej práce.~
146 IV,21 |           sa povedalo o dôstojnosti práce, o subjektívnom a objektívnom
147 IV,21 |         objektívnom rozmere ľudskej práce, nachádza bezprostredné
148 IV,21 |          problému poľnohospodárskej práce a k postaveniu človeka,
149 IV,21 |         totiž o veľmi široký sektor práce na našej planéte, o okruh
150 IV,21 |            na dedinách, a podmienky práce v poľnohospodárstve nie
151 IV,21 |            sa celej sociálnej etiky práce.~Práca v poľnohospodárstve
152 IV,21 |            dlhé dni ťažkej telesnej práce dostanú iba biednu odmenu.
153 IV,21 |   povinností vyplývajúcich z titulu práce, alebo keď sa mu odoberá
154 IV,21 |             a podporovať dôstojnosť práce, každej práce a zvlášť práce
155 IV,21 |            dôstojnosť práce, každej práce a zvlášť práce v poľnohospodárstve,
156 IV,21 |        práce, každej práce a zvlášť práce v poľnohospodárstve, ktorou
157 IV,22 |       spoločenského života, teda do práce pripúšťali iba ľudia úplne
158 IV,22 |       dôstojnosti človeka, subjektu práce, a nie ekonomickému prospechu.~
159 IV,22 |         pôsobiacich v oblasti sveta práce, priameho, ako aj nepriameho
160 IV,22 |          ako aj to, že sú subjektmi práce. Každé spoločenstvo sa bude
161 IV,22 |         priať, aby správne chápanie práce v subjektívnom zmysle viedlo
162 IV,22 |            odstrčená na okraj sveta práce alebo závislá od spoločnosti,
163 IV,23 |            tej spoločnosti. Hodnota práce sa musí merať tou istou
164 IV,23 |             pred základnou hodnotou práce, ktorá je spojená s dôstojnosťou
165 IV,23 |    hierarchia hodnôt, hlboký zmysel práce samej vyžaduje, aby kapitál
166  V    |               V.~Prvky spirituality práce~
167  V,24 |        patrí sa venovať duchovnosti práce v kresťanskom zmysle slova.
168  V,24 |         formovaní takej duchovnosti práce, ktorá pomôže všetkým ľuďom
169  V,25 |     stvorenia predstavuje vo forme "práce", ktorú Boh vykonal v priebehu "
170  V,25 |            zmysle prvým "evanjeliom práce". Ukazuje totiž, v čom spočíva
171  V,25 |       stvoriteľskú činnosť v podobe práce a odpočinku. Táto Božia
172  V,25 |          táto kresťanská duchovnosť práce stala všeobecným dedičstvom
173  V,25 |          súčasnej epoche duchovnosť práce dosvedčovala takú zrelosť,
174  V,26 |         Bolo to preto aj evanjelium práce, pretože ten, čo ho hlásal,
175  V,26 |             Kristus patrí do "sveta práce", má pre ľudskú prácu uznanie
176  V,26 |        morálku a duchovnosť ľudskej práce. Sú dôležitým doplnením
177  V,26 |            hoci skromného evanjelia práce, ktoré nachádzame v živote
178  V,26 |         pohľadom na hodnoty ľudskej práce, teda v kontexte s takouto
179  V,26 |     kontexte s takouto duchovnosťou práce sa plne chápe to, čo na
180  V,26 |      osvedčenej duchovnosti ľudskej práce a len vtedy, ak sa opiera
181  V,26 |           svoje korene v "evanjeliu práce".~
182  V,27 |           ešte jeden aspekt ľudskej práce, jeden jej podstatný rozmer,
183  V,27 |       spôsobom, keď prvé požehnanie práce, zahrnuté v samom tajomstve
184  V,27 |       význam pre duchovnosť ľudskej práce. Vo veľkonočnom tajomstve
185  V,27 |             Keď človek znáša námahu práce, zjednotený s Kristom ukrižovaným
186  V,27 |            svet účasť práve námahou práce. Námahou - a nikdy bez nej.
187  V,27 |         kríža v duchovnosti ľudskej práce, z druhej strany sa však
188  V,27 |           nové dobro - plod ľudskej práce - malou čiastkou tej novej
189  V,27 |            mnohoraká námaha ľudskej práce je čiastkou Kristovho kríža?