| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Laborem Exercens IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter,Paragraph
1 V,26(79) | spes, 35: AAS 58 (1966) s. 1053.~ 2 V,27(90) | spes, 39: AAS 58 (1966) s. 1057.~ 3 V,26(51) | Porov. Ž 107,23-3O; Múd 14,2-3a.~ 4 III,14(22)| Summa Theologiae, II-II, q.134, a.1 ad 3.~ 5 III,14(24)| Mater et Magistra: AAS 53 (1961) s. 419.~ 6 V,25(39) | Lumen gentium, 36: AAS 57 (1965) s. 41.~ 7 I,1(4) | Redemptor hominis, 14; AAS 71 (1979) s. 284.~ 8 V,27 | Gandolfe dňa 14. septembra 1981, na sviatok Povýšenia svätého 9 III,14(23)| Qadragesimo anno: AAS 23 (1931) s. 199; Druhý vatikánsky koncil, 10 V,26(73) | na hmotné zabezpečenie: 1Kor 9,6-14; Gal 6,6; 2Sol 3, 11 V,26(54) | Porov. Gn 4,2; 37,3; Ex 3,1; 1Sam 16,11 a iné.~ 12 II,9(20) | anno: AAS 23 (1931) s. 221-222.~ 13 I,1(4) | hominis, 14; AAS 71 (1979) s. 284.~ 14 V,26(48) | Porov. Jer 18,3-4; Sir 38,29-30.~ 15 V,26(52) | Porov. Gn 11,3; 2Kr 12,12 n.;22,5 n.~ 16 V,26(48) | Porov. Jer 18,3-4; Sir 38,29-30.~ 17 V,26(67) | Porov. Mt 13,33; Lk 15,8 n.~68 Porov. Mt 18 V,25(39) | o Cirkvi Lumen gentium, 36: AAS 57 (1965) s. 41.~ 19 V,26(51) | Porov. Ž 107,23-3O; Múd 14,2-3a.~ 20 V,26(51) | Porov. Ž 107,23-3O; Múd 14,2-3a.~ 21 V,25(39) | gentium, 36: AAS 57 (1965) s. 41.~ 22 III,14(24)| Magistra: AAS 53 (1961) s. 419.~ 23 V,26(62) | Porov. Mt 24,45; Lk 12,42-48.~ 24 V,26(47) | Porov. Gn 4,22; Iz 44,12.~ 25 V,26(62) | Porov. Mt 24,45; Lk 12,42-48.~ 26 V,26(64) | Porov. Mt 13,47-50.~ 27 III,14(24)| enc Mater et Magistra: AAS 53 (1961) s. 419.~ 28 V,26(41) | Porov. Mt 13,55.~ 29 V,25(39) | Cirkvi Lumen gentium, 36: AAS 57 (1965) s. 41.~ 30 IV,19(26) | súčasnom svete Gaudium et spes, 67: AAS (1966) s. 1089.~ 31 I,1(4) | Redemptor hominis, 14; AAS 71 (1979) s. 284.~ 32 III,14(22)| Theologiae, II-II, q. 66, aa.2,6; De Regimine principum, 33 III,14 | neobhajovala toto právo ako niečo absolútne a nedotknuteľné. Naopak, 34 III,14 | a kapitálom, nejde iba o abstraktné pojmy alebo "anonymné sily" 35 V,24 | vždy osobnou činnosťou, actus personae, z toho vyplýva, 36 IV,20 | Jestvujú teda odbory roľníkov a administratívnych pracovníkov; a jestvujú 37 IV,20 | ako istého druhu ultimáta, adresovaného zodpovedným činiteľom a 38 III,14 | vznikli najmä, ale nielen v Afrike, na mieste bývalých koloniálnych 39 V,26 | pýtalo: "Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu 40 IV,17 | iba na to, že sa vytvorí akási odvodenina ekonomických 41 III,14 | ziskoch podnikov, na takzvanom akcionárstve pracujúcich a pod. Nezávisle 42 II,7 | bez ohľadu na to, v mene akého programu a pod akým názvom 43 II,6 | posledným cieľom práce, akejkoľvek práce, ktorú človek vykonáva - 44 II,5 | človeka, odoberajúc mu akékoľvek osobné uspokojenie a podnety 45 III,13 | spojení. Človek pracujúci na akomkoľvek pracovisku, či už na pomerne 46 III,14 | a povzbudzovali by sa do aktívnej účasti v týchto organizmoch. 24~ 47 II,4 | nikdy neprestávajú byť aktuálne. Rovnako sa vzťahujú na 48 III,11 | osobitnú výraznosť a živú aktuálnu výrečnosť. Práca sa v tejto 49 I,1 | večným a prvoradým, vždy aktuálnym a neprestajne vyžadujúcim, 50 III,11 | biblické texty, predstavuje akúsi nosnú štruktúru učenia Cirkvi, 51 III,13 | onticky, akoby tu išlo o akýkoľvek prvok ekonomického procesu -, 52 III,11 | značí v období, pre ktoré je akýmsi symbolickým dátumom rok 53 III,13 | nemôžeme tvrdiť, že je to akýsi anonymný "subjekt", ktorý 54 I,2 | súčasnom svete, posudzovaná a analyzovaná z rôznych, t.j. geografických, 55 I,1 | je úlohou Cirkvi vedecky analyzovať všetky možné dôsledky takýchto 56 II,8 | storočí sa práve z takej anomálie širokého dosahu zrodila 57 II,7 | tovar svojho druhu" alebo za anonymnú "silu" potrebnú na výrobu ( 58 III,13 | nemôžeme tvrdiť, že je to akýsi anonymný "subjekt", ktorý robí závislým 59 III,14 | jasné, že keď sa hovorí o antinómii medzi prácou a kapitálom, 60 III,15 | neznáša v nijakej podobe tú antinómiu čiže odlúčenie a kontrapozíciu 61 II,4 | ktoré sa zaoberajú človekom: antropológie, paleontológie, histórie, 62 IV,17 | nepriamy zamestnávateľ" možno aplikovať v každej jednotlivej spoločnosti 63 V,26 | rôznorodej ženskej práci. 67 Apoštolát prirovnáva telesnej práci 64 I,3 | v evanjeliách a listoch apoštolov. Problém práce patril od 65 I,2 | podujatia spojené s jej apoštolským poslaním. Ak chceme na ňu 66 I,2 | aj stredísk s praktickými apoštolskými iniciatívami, či už na medzinárodnej 67 III,14 | reformy nemožno uskutočniť apriórne chápanou likvidáciou súkromného 68 II,4 | upozorňuje, že - napriek neraz archaickému spôsobu vyjadrovania myšlienok - 69 II,9 | nosí charakteristiku "bonum arduum" ("príkre dobro"), to neznamená, 70 V,24 | Tieto naučenia treba vhodne asimilovať; je potrebné vnútorné úsilie 71 I,1 | jedným z týchto aspektov; aspektom večným a prvoradým, vždy 72 IV,19 | deontologického, ako aj etického aspektu. Kľúčovým problémom sociálnej 73 IV,17 | plnej sebestačnosti čiže autarkii hociktorého štátu, i keby 74 I,1 | dosahu: široké zavádzanie automatizácie do rozličných oblastí výroby; 75 III,14 | verejným úradom skutočnú autonómiu. Tieto organizmy by sledovali 76 V,27 | ozvenou týchto slov hovorí autor jednej z múdroslovných kníh: " 77 IV,19 | zanedbávania rešpektu voči rodinným ašpiráciám a voči ich osobitnej úlohe, 78 II,9 | bodľač",17 ale aj baníci v baniach, robotníci v kameňolomoch, 79 II,9 | tŕnie a bodľač",17 ale aj baníci v baniach, robotníci v kameňolomoch, 80 II,9 | ošetrovateľky, čo dňom i nocou bdejú pri chorých. Vedia o nej 81 III,11 | vykorisťovania, spojené so zanedbaním bezpečnosti pri práci a s nedostatkom 82 IV,19 | možnosti lacno alebo dokonca bezplatne. Iné sociálne opatrenie 83 II,6 | hodnotu, ktorá je priamo a bezprostredne spätá so skutočnosťou, že 84 IV,21 | ľudskej práce, nachádza bezprostredné uplatnenie vo vzťahu k problému 85 III,13 | hierarchie hodnôt založenej na bezprostrednej a väčšej príťažlivosti toho, 86 III,14 | spoločnosti a podliehali bezprostrednému riadeniu a vplyvu inej skupiny 87 V,24 | ktorých sa skladá, ako i jeho bežne a zároveň veľmi dôležité 88 II,6 | najmonotónnejšia a podľa bežného hodnotenia najponižujúcejšia 89 III,13 | rozvojom od najjednoduchšej a bežnej podoby (nazývanej aj vulgárnym 90 V,25 | ako to učí Koncil - aj do "bežných, každodenných prác". Lebo 91 II,6 | našej analýze práce v zmysle biblického výroku, podľa ktorého si 92 II,6 | ktorej hovorí spomínaný biblický text, sa nevzťahuje iba 93 I,1 | ľudskú dôstojnosť urážajúcej biede.~Nie je úlohou Cirkvi vedecky 94 IV,21 | telesnej práce dostanú iba biednu odmenu. Majitelia nechávajú 95 I,2 | svoje orgány v jednotlivých biskupských konferenciách. Názov tejto 96 V,25 | ani ich nezvádza nedbať o blaho ostatných ľudí: naopak, 97 I,1 | alebo pomalší rast hmotného blahobytu v rozvinutejších krajinách; 98 V,25 | zodpovednosti... Kresťanská blahozvesť neodvracia ľudí od budovania 99 IV,16 | má pracovať z ohľadu na blížnych, zvlášť z ohľadu na svoju 100 III,12 | označené ako východiskový bod, predstavuje hlavnú myšlienku 101 II,9 | ktorá niekedy "rodí tŕnie a bodľač",17 ale aj baníci v baniach, 102 II,10 | najdôležitejších východiskových bodov, podľa ktorých sa musí formovať 103 III,13 | všetkým ľuďom v prírodných bohatstvách, ako aj na tom, ktoré iní 104 III,12 | vzťah človeka k zásobám a bohatstvám prírody. Celá námaha poznania, 105 I,1 | ktorých nám odkrýva celé bohatstvo a zároveň aj celú námahu 106 IV,17 | Rozdiely medzi väčšou časťou bohatých štátov a chudobnými štátmi 107 I,2 | úsilia bezpochyby zapôsobila bolestná skúsenosť dvoch veľkých 108 IV,18 | nezamestnanosti sa stáva zvlášť bolestným vtedy, keď postihne predovšetkým 109 IV,18 | nemôžu nájsť zamestnanie a s bolesťou zisťujú zmarenie ich úprimnej 110 II,9 | nosí charakteristiku "bonum arduum" ("príkre dobro"), 111 V,25 | obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci"30 - podobne ako 112 V,25 | práce a odpočinku. Táto Božia činnosť vo svete stále trvá, 113 V,25 | stvorenstva a jeho určenie na Božiu slávu. Aj svetskou činnosťou 114 III,14 | strnulého" kapitalizmu, ktorý bráni výlučné právo súkromného 115 V,25 | na užitočnú pomoc svojim bratom, ako na svoj osobný príspevok 116 Intro | v ktorej žije ako člen bratského spoločenstva. Slovom "práca" 117 V,26 | spravodlivosť, za šírenie bratstva a za ľudskejšie usporiadanie 118 V,27 | ale aj "ľudská dôstojnosť, bratstvo a sloboda".91 Nech kresťan, 119 I,2 | dnes úsilia zamerané na budovanie spravodlivosti na zemi; 120 II,4 | súčasnú skutočnosť i na budúce fázy rozvoja, ktoré sa azda 121 I,1 | existencie, ktorým sa denne buduje život človeka, z ktorého 122 III,15 | vyhasína v systéme nadmernej byrokratickej centralizácie, v ktorom 123 V,25 | sveta, ktorý povolal na bytie z ničoho, a pracuje spasiteľnou 124 II,4 | príkazu človek, každá ľudská bytosť, odzrkadľuje činnosť samého 125 II,6 | osobou, čiže subjektívnou bytosťou schopnou plánovite a rozumne 126 V,27 | čiastkou tej novej zeme, kde býva spravodlivosť? 89 Ako však 127 III,14 | nielen v Afrike, na mieste bývalých koloniálnych území.~Ak teda 128 III,13 | môže opakovať aj za iných časových a miestnych okolností, ak 129 V,24 | 24. Poslednú časť úvah o ľudskej práci, spojených 130 V,27 | opustení nemocnice.~Dané v Castel Gandolfe dňa 14. septembra 131 II,8 | spravodlivosti v rôznych častiach sveta, v rozličných krajinách 132 II,9 | alebo v stavebníctve, a to v častom nebezpečenstve úrazu alebo 133 IV,17 | krajín. Rozdiely medzi väčšou časťou bohatých štátov a chudobnými 134 IV,20 | odborovými organizáciami a cechmi v tom zásadnom bode, že 135 IV,20 | stredovekých remeselníckych cechoch, lebo tieto organizácie 136 III,12 | zásobám a bohatstvám prírody. Celá námaha poznania, zameraná 137 V,24 | významnú úlohu v službe celému evanjeliovému posolstvu -, 138 II,10 | rozličných bodoch dopĺňajú.~Celkove treba pripomenúť a povedať, 139 IV,18 | zamestnávateľ, musia sa postarať o celkové plánovanie mnohých pracovísk, 140 III,14 | vlastníkov. Tak teda do celkového obrazu tohto ťažkého historického 141 I,2 | treba pristupovať v jej celkovej a komplexnej dimenzii. Úsilie 142 II,10 | náplní a hodnôt, ktoré tvoria celkovú kultúru daného národa), 143 III,14 | ako na osobitný vlastnícky celok s tým cieľom, aby vo forme " 144 III,14 | disponujú nimi na rovine celonárodného alebo miestneho hospodárstva.~ 145 IV,17 | spoločnosti a štátu, ako aj v celosvetovej hospodárskej politike a 146 II,7 | nad zemou, vniká do samého centra eticko-spoločenskej problematiky. 147 III,15 | nadmernej byrokratickej centralizácie, v ktorom sa pracujúci človek 148 IV,18 | nemôže znamenať jednostrannú centralizáciu zo strany štátnych orgánov. 149 I,2 | vecí. Ak sa v minulosti v centre tejto otázky vynáral predovšetkým 150 V,26 | správne chápaný má väčšiu cenu ako všetko možné hromadenie 151 IV,19 | vyrovnané. Spoločnosti bude na česť, ak matke umožní - bez obmedzenia 152 III,14 | byť, nakoľko je to možné, cesta zlučovania práce s vlastníctvom 153 III,14 | nedotknuteľné. Naopak, vždy ho chápala v najširšom kontexte všeobecného 154 III,14 | jednotliví členovia by sa chápali a prijímali ako osoby a 155 III,14 | rozdiel spočíva v spôsobe chápania samého práva na vlastníctvo. 156 II,7 | v origináli je: svojím chápaním a konaním - pozn. KVAS) 157 II,6 | zodpovedá tomu základnému chápaniu Biblie, keď zároveň v celom 158 III,14 | nemožno uskutočniť apriórne chápanou likvidáciou súkromného vlastníctva 159 V,26 | seba. Tento rast správne chápaný má väčšiu cenu ako všetko 160 IV,18 | povedalo o subjektívnom charaktere ľudskej práce.~Skutočnosť 161 II,9 | terminológie svätého Tomáša18 nosí charakteristiku "bonum arduum" ("príkre 162 II,8 | robotnícky svet do spoločenstva charakterizovaného veľkou solidárnosťou.~Podľa 163 II,9 | pretože umožňujú plnšie charakterizovať jej osobitnú morálnu hodnotu. 164 IV,20 | vyradenie protivníka. Prácu charakterizuje predovšetkým to, že ľudí 165 V,25 | odpočíva, veď sám Boh mu chcel ukázať svoju stvoriteľskú 166 II,5 | výrobkov, alebo nerastných a chemických bohatstiev - s ľudskou prácou, 167 IV,21 | rodiny v starobe, v prípade choroby alebo nezamestnanosti. Za 168 II,5 | tým, že si krotí zvieratá, chová ich a získava si tak potrebnú 169 II,8 | Cirkvou chudobných". A "chudobní" sa objavujú v rozličných 170 II,8 | aby bola skutočne "Cirkvou chudobných". A "chudobní" sa objavujú 171 IV,17 | časťou bohatých štátov a chudobnými štátmi sa vo väčšine prípadov 172 IV,21 | vlastníctva čo i len kúsok zeme. Chýbajú formy zákonnej starostlivosti 173 IV,20 | napravilo i všetko to, čo je chybné v systéme vlastnenia výrobných 174 V,25 | vôle Boha má byť, a tak sa chystá na ten "odpočinok", ktorý 175 V,27 | ľudskej práci nachádza kresťan čiastku Kristovho kríža a prijíma 176 III,12 | človek si privlastňuje malé čiastky rozličných bohatstiev prírody, 177 III,14 | na dosiahnutie takéhoto cieľa by mohla byť, nakoľko je 178 II,4 | vedomou činnosťou objaviť a cieľavedome využívať. A tak slová, vložené 179 IV,18 | toho musia dbať o správnu a cieľavedomú organizáciu práce na týchto 180 IV,19 | sťažuje spĺňanie prvoradých cieľov materského poslania, je 181 I,1 | oblastí výroby; stúpanie cien energie a základných surovín; 182 I,2 | vyžaduje vyrovnanie a hľadanie ciest spravodlivého rozvoja všetkých. 183 III,13 | anonymné sily, dva výrobné činitele vložené do tej istej ekonomickej 184 V,26 | predovšetkým uskutočňoval činmi. Bolo to preto aj evanjelium 185 Intro | uprostred celého bohatstva činností, na aké je človek schopný 186 V,26 | ale ho sám osebe nijakým činom nevie uskutočniť." 80~Takéto 187 V,27 | pozornosť na všetky svoje činy, aké kedy vykonávali moje 188 I,3 | sociálnej situácie, alebo o cirkevné učenie v oblasti zložitej 189 III,12 | patrí k trvalému dedičstvu cirkevnej náuky, treba vždy zdôvodňovať 190 I,2 | úrovni jednotlivých miestnych cirkví. Ťažko je tu podrobne vymenovať 191 II,5 | vedeckých výskumoch, či už čisto teoretických, alebo praktických.~ 192 III,15 | ktorom sa pracujúci človek cíti skôr ako koliesko vo veľkom 193 IV,19 | starostlivosti, lásky a citu, ktoré deti nevyhnutne potrebujú, 194 II,4 | v ekonomickom živote a v civilizácii ľudstva alebo jednotlivých 195 IV,16 | ľudskú rodinu, ktorej je členom, pretože je dedičom práce 196 IV,20 | spravodlivé práva svojich členov používajú odoborové organizácie 197 III,14 | značí, že ich jednotliví členovia by sa chápali a prijímali 198 II,9 | nemožno pochopiť význam čnosti pracovitosti, zvlášť nemožno 199 II,9 | by pracovitosť mala byť čnosťou - veď čnosť ako morálna 200 IV,17 | vzájomnú závislosť, v dôsledku čoho ťažko hovoriť o plnej sebestačnosti 201 V,26 | mieste zasa povzbudzuje: "Čokoľvek robíte, robte z tej duše 202 V,25 | práce". Ukazuje totiž, v čom spočíva jej dôstojnosť; 203 IV,18 | organizáciu práce a zamestnania - čosi nefunguje správne, a to 204 V,26 | v každej práci osobitnú črtu, ktorou sa človek podobá 205 IV,21 | ľudí, ktorí musia obrábať cudziu pôdu bez nádeje, že by niekedy 206 III,13 | vidno v pracovnom procese dajakú závislosť, tak je to závislosť 207 IV,22 | a veľkosť. Pretože osoba dajakým spôsobom "postihnutá" je 208 II,8 | vyvolali v mnohých prípadoch ďalekosiahle zmeny. Vytvorili sa rozličné 209 II,8 | objektívneho hľadiska dochádza k ďalekosiahlym zmenám. Aj keď možno povedať, 210 II,8 | Rerum novarum a mnohých ďalších dokumentov učiteľského úradu 211 III,12 | privlastňuje si ich prácou a pre ďalšiu prácu.~Tá istá zásada sa 212 V,27 | vzkriesením za Pána, ktorému je daná všetka moc na nebi a na 213 IV,20 | o" spravodlivé dobro, v danom prípade o dobro zodpovedajúce 214 IV,19 | znamená jedinou odmenou danou za prácu hlave rodiny, vystačujúcou 215 II,8 | čiže ľudskej osoby, ktorá danú prácu vykonáva, treba vari 216 III,12 | patrí popri zásobách prírody daných k dispozícii človeku aj 217 IV,21 | podmaňuje" zem, ktorú dostal ako dar od Boha, a potvrdzuje svoju " 218 III,13 | tak je to závislosť od Darcu všetkých zásob stvoreného 219 III,11 | ktoré je akýmsi symbolickým dátumom rok uverejnenia encykliky 220 IV,18 | základné právo všetkých ľudí a dávajúca všetkým pracujúcim podobné 221 III,11 | vznikol z toho, že robotníci dávali svoje sily k dispozícii 222 II,6 | subjektívnemu významu práce dávame prednosť pred objektívnym. 223 III,14 | Pritom treba zvážiť nielen dávnejšie situácie, ale predovšetkým 224 IV,18 | spoločenstva; okrem toho musia dbať o správnu a cieľavedomú 225 IV,16 | ktorého je synom alebo dcérou, z ohľadu na celú ľudskú 226 IV,16 | ktorej je členom, pretože je dedičom práce predchádzajúcich generácií 227 III,13 | sa zúčastňuje na dvojakom dedičstve: na tom, ktoré je dané všetkým 228 I,3 | rozličných období. Toto dedičstvo tradície prevzali pápeži 229 V,25 | duchovnosť práce stala všeobecným dedičstvom všetkých. Treba, aby zvlášť 230 III,12 | ktorá patrí k trvalému dedičstvu cirkevnej náuky, treba vždy 231 IV,21 | vedie k masovému opúšťaniu dedín a sťahovaniu sa do miest, 232 IV,21 | Podmienky, ktoré vládnu na dedinách, a podmienky práce v poľnohospodárstve 233 IV,21 | porušovať právo na prácu, keď dedinského obyvateľa pozbavia práva 234 II,6 | ktoré ukazuje, že základom definície hodnoty ľudskej práce nie 235 IV,19 | zamestnávateľa, má za cieľ presnejšie definovať práve tieto vzťahy objasnením 236 II,9 | niekoľkých otázok, ktoré bližšie definujú dôstojnosť ľudskej práce, 237 II,8 | to vyžaduje spoločenská degradácia subjektu práce, vykorisťovanie 238 II,8 | etiky. Bola to reakcia proti degradácii človeka ako subjektu práce 239 II,8 | proti neslýchanému, s touto degradáciou súvisiacemu vykorisťovaniu 240 II,9 | v práci, a nie prácou sa degradovať tým, že stráca nielen telesné 241 IV,20 | charakter opozície proti iným, deje sa to v prospech sociálnej 242 V,25 | uskutočneniu Božieho plánu v dejinách." 37~Preto je potrebné, 243 IV,23 | spoločenstva zjednoteného dejinami, tradíciou a kultúrou, aby 244 V,27 | čo od začiatku zaťažovala dejiny človeka na zemi. 84 A je 245 I,1 | súčasnej ekonómie, ako aj deľby práce. Je možné, že takéto 246 I,1 | ľudskej existencie, ktorým sa denne buduje život človeka, z 247 IV,19 | Ide o zrejmé objasnenie deontologického, ako aj etického aspektu. 248 IV,19 | starostlivosti, lásky a citu, ktoré deti nevyhnutne potrebujú, aby 249 V,24 | ľudskej práci, spojených s deväťdesiatym výročím encykliky Rerum 250 II,7 | azda najmä v prvej polovici devätnásteho storočia. Neskôr výslovné 251 III,13 | jav) až po fázu takzvaného dialektického materializmu. Zdá sa však, 252 III,13 | materializmus ani vo svojej dialektickej podobe nie je schopný poskytnúť 253 III,13 | overenie a oporu. Ani v dialektickom materializme človek nie 254 II,8 | nikdy nesmie uzatvárať pred dialógom a spoluprácou s inými - 255 V,24 | prostredníctvom ktorého vstupuje do diela spásy podobne ako jeho ostatné 256 II,6 | telesnej práci v tesárskej dielni. Táto okolnosť sama o sebe 257 III,12 | privlastňuje, robí z nich svoju dielňu práce. A privlastňuje si 258 V,25 | zaznieva ten istý tón úcty voči dielu, ktoré vykonal Boh svojou 259 IV,18 | na veľkom a spoločensky diferencovanom poli práce.~Keď sa dívame 260 IV,16 | zamestnávateľom treba rozumieť mnoho diferencovaných činiteľov mimo priameho 261 III,11 | revolučného nátlaku v mene zásady "diktatúry proletariátu" dosiahnuť 262 IV,17 | nadnárodné spoločnosti) diktujú čo možno najvyššie ceny 263 I,2 | jej celkovej a komplexnej dimenzii. Úsilie o spravodlivosť 264 III,11 | ktorý je jednou z hlavných dimenzií jeho pozemského života a 265 II,8 | počtom ľudí, ktorí dosiahli diplomy zodpovedajúce ich kultúrnej 266 IV,20 | v spôsobe ich riadenia a disponovania nimi. Spoločenský život 267 III,14 | vyhradzuje monopol na riadenie a disponovanie výrobnými prostriedkami, 268 Intro | svojej ľudskej podstate disponovaný samou svojou prirodzenosťou. 269 V,26 | povedať i viac: s láskou sa díva na ľudskú prácu, na jej 270 IV,18 | diferencovanom poli práce.~Keď sa dívame na celú ľudskú rodinu rozptýlenú 271 III,13 | uskutočnilo v ľudskej mysli až po dlhodobej inkubácii v praktickom živote. 272 V,26 | príkladom vlastného života počas dlhých rokov v Nazarete, nachádza 273 IV,19 | aspoň nedeľu, a okrem toho o dlhší odpočinok čiže dovolenku 274 V,26 | ničí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo 275 V,25 | vykonal v priebehu "šiestich dní",28 aby si na siedmy deň " 276 II,9 | lekári a ošetrovateľky, čo dňom i nocou bdejú pri chorých. 277 III,15 | vlastníctva - a v našej dobe sme priam svedkami zavádzania 278 V,25 | A Boh videl, že je to dobré." 31~Opis stvorenia, ktorý 279 IV,22 | svojich schopností k rozvoju a dobru vlastnej rodiny a spoločnosti.~ 280 II,9 | to, čím sa človek stáva dobrý ako človek. 19 Táto skutočnosť 281 II,5 | že môže zo zeme a z mora dobývať rozličné prírodné bohatstvá. 282 I,1 | nezamestnanosť, prinajmenej dočasnú, alebo potrebu zmeniť kvalifikáciu. 283 IV,19 | treba usilovať o spoločenské docenenie materských úloh, námahy, 284 IV,18 | národov, je práve ustavičné doceňovanie ľudskej práce, a to jednak 285 IV,17 | nepomer na rovine národného dôchodku príslušných krajín. Rozdiely 286 IV,19 | Napokon ide tu o právo na dôchodok a na zabezpečenie v starobe 287 IV,21 | Poľnohospodárstvo, ktoré dodáva spoločnosti dobrá nevyhnutné 288 V,25(39) | Druhý vatikánsky koncil, dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen 289 III,14 | prostriedkov ako nedotknuteľnú "dogmu" hospodárskeho života. Zásada 290 IV,18 | hladujúcich; tento fakt nepochybne dokazuje, že ako vo vnútri jednotlivých 291 IV,18 | úlohy. Musia sa dať viesť dôkladným rozpoznávaním zložitých 292 II,6 | širokej problematiky, ktorá je dokonale a podrobne známa špecialistom 293 III,12 | stave techniky jej vždy dokonalejší "nástroj", je plodom práce.~ 294 III,12 | predstavuje hlavnú myšlienku tohto dokumentu a bude sa naďalej rozvíjať 295 I,2 | Cirkvi. Svedčia o tom početné dokumenty učiteľského úradu, ktoré 296 IV,19 | previerka, ale je to mimoriadne dôležitá a v istom zmysle kľúčová 297 III,11 | vhodné dotknúť sa veľmi dôležitého okruhu problémov, uprostred 298 IV,19 | súčasných pomeroch niet iného dôležitejšieho spôsobu, ako uskutočňovať 299 I,1 | Lev XIII. vydal veľmi dôležitú encykliku, ktorá sa začína 300 III,11 | podrobnejšie hovoriť o týchto dôležitých otázkach a pripomenieme 301 V,26 | duchovnosť ľudskej práce. Sú dôležitým doplnením toho veľkého, 302 II,9 | námahu a zodpovednosť za domácnosť a výchovu detí. Vedia o 303 I,1 | ktoré sa po rokoch neslobody domáhajú svojho oprávneného miesta 304 V,25 | v zjednotení so sebou v "dome Otca".34 Preto aj ľudská 305 IV,19 | musela zárobkovú činnosť mimo domu konať aj manželka, alebo 306 II,8 | si treba všimnúť, či sa doňho v určitej miere nevkrádajú 307 V,25 | istom zmysle ďalej rozvíja a dopĺňa tým, že postupuje stále 308 II,10 | spájajú a v rozličných bodoch dopĺňajú.~Celkove treba pripomenúť 309 V,26 | ľudskej práce. Sú dôležitým doplnením toho veľkého, hoci skromného 310 II,8 | spoločnosti, alebo keď je menší dopyt po práci, na ktorú sa požaduje 311 III,14 | sociálna otázka, kladie dôraz aj na tento problém, keď 312 V,25 | ostatných ľudí: naopak, dôraznejšie ich zaväzuje k tejto činnosti." 38~ 313 II,4 | podmaňte si zem" majú nesmierny dosah. Poukazujú na všetky bohatstvá, 314 IV,17 | výrobných prostriedkov) dosahovať čo najväčšie zisky.~Tento 315 I,2 | úloh, ktoré stoja na ceste dosiahnutia spravodlivosti v súčasnom 316 III,14 | všetkými ostatnými. Cestou na dosiahnutie takéhoto cieľa by mohla 317 IV,19 | práv, ktoré sa v posledných dôsledkoch utvárajú vo vzťahu medzi 318 IV,19 | rodiny. Spravodlivá odmena dospelej osoby zodpovednej za rodinu 319 IV,21 | dni ťažkej telesnej práce dostanú iba biednu odmenu. Majitelia 320 II,8 | vlastníkov "kapitálu", ale sa dostatočne nestaralo o zabezpečenie 321 III,13 | poskytnúť úvahám o ľudskej práci dostatočné a spoľahlivé základy na 322 IV,19 | prostredníctvom mzdy, ktorú dostávajú ako odmenu za svoju prácu. 323 IV,19 | odmeňuje. V tomto bode sa znova dostávame k prvej zásade celého sociálno-etického 324 IV,19 | v ktorom nie sú schopné dôstojne prevziať zodpovednosť za 325 IV,19 | ktorá stačí na založenie a dôstojné udržanie rodiny a na zabezpečenie 326 IV,23 | práce, ktorá je spojená s dôstojnosťou ľudskej osoby. Treba tu 327 II,8 | alebo vzrastá vtedy, keď sa dostupné vzdelanie nezameriava na 328 III,14 | ľudskú prácu a všeobecnú dostupnosť k dobrám určeným človeku, 329 V,25 | epoche duchovnosť práce dosvedčovala takú zrelosť, akú vyžadujú 330 II,6 | objektívnom zmysle práce, sotva sa dotknúc širokej problematiky, ktorá 331 III,11 | komunistický systém.~Keď sa dotýkame tohto neobyčajne významného 332 II,4 | povahu presvedčenia viery. Dôvodom toho je, že Cirkev - hodno 333 IV,19 | toho o dlhší odpočinok čiže dovolenku raz ročne, prípadne niekoľkokrát 334 II,8 | rovinách ľudského spolužitia, dovolili pretrvať krikľavým nespravodlivostiam 335 IV,17 | sa prejavujú napríklad v dovoze a vývoze tovaru, teda vo 336 II,5 | zbavuje zamestnania mnohých dovtedy zamestnaných pracovníkov, 337 IV,20 | alebo "ľudových univerzít", doškoľovacích programov a kurzov, ktoré 338 II,8 | hodnotenie vývoja, ku ktorému došlo v priebehu deväťdesiatich 339 II,10 | práce treba pristúpiť k druhému okruhu hodnôt, ktorý s ňou 340 IV,18 | úmernosti medzi rozličnými druhmi zamestnania: prácou v poľnohospodárstve, 341 II,7 | subjekt práce - sa stáva druhoradým. V každom takom prípade, 342 IV,17 | prirodzene, na úkor týchto druhých. Samozrejme, že to nemôže 343 III,11 | podnikateľov, vlastníkov, alebo držiteľov výrobných prostriedkov a 344 III,13 | materiálne, kým to, čo je duchovné a osobné (činnosť človeka, 345 V,26 | teda v kontexte s takouto duchovnosťou práce sa plne chápe to, 346 III,13 | pretože sa snaží zredukovať duchovnú skutočnosť na nepotrebný 347 V,26 | Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom." 77~ 348 V,27 | práca, tak telesná, ako aj duševná, sa nevyhnutne spája s námahou. 349 IV,17 | každého druhu: telesného, duševného, v priemysle, v poľnohospodárstve 350 II,5 | prácou, či už telesnou alebo duševnou. To isté v určitom zmysle 351 III,14 | ale aj o mnohorakú prácu duševnú, od koncepčnej po riadiacu.~ 352 III,13 | proti práci, akoby išlo o dve anonymné sily, dva výrobné 353 III,13 | prácou sa zúčastňuje na dvojakom dedičstve: na tom, ktoré 354 I,2 | svete. V prospech tohto dvojitého úsilia bezpochyby zapôsobila 355 III,14 | sociálnom živote a zvlášť v dynamickej štruktúre celého hospodárskeho 356 IV,20 | skupinového alebo triedneho "egoizmu", hoci sa môžu a majú usilovať 357 IV,22 | človeka, subjektu práce, a nie ekonomickému prospechu.~Je teda povinnosťou 358 II,7 | vtedy, keď celkový pohľad na ekonomickú problematiku vychádza z 359 IV,19 | je skráteným traktátom o ekonómii alebo politike. Ide o zrejmé 360 IV,21 | uznania ako základu zdravej ekonomiky v systéme rozvoja spoločnosti. 361 III,15 | práca sa nezameriava len na ekonómiu, ale aj, ba predovšetkým, 362 II,8 | reakcie a vyvolala veľký elán solidárnosti medzi pracujúcimi 363 II,5 | pomocou nových techník, ako je elektronická a v posledných rokoch mikroprocesorová 364 II,5 | najmodernejšie technológie elektroniky, zvlášť na poli miniaturizácie, 365 IV,23 | stručne vyjadriť o takzvanej emigrácii za prácou. Je to starý zjav, 366 IV,23 | vzťahu voči pracujúcemu emigrantovi musia platiť tie isté kritériá 367 IV,23 | pre krajinu, z ktorej sa emigruje. Odchádza človek a zároveň 368 III,14(24)| Porov. Ján XXIII. enc Mater et Magistra: AAS 53 ( 369 I,1 | oblastí výroby; stúpanie cien energie a základných surovín; vzrastajúce 370 III,11 | založený na filozofii Marxa a Engelsa vidí v triednom boji jediný 371 I,2 | koncilu Gaudium et spes a v enncyklike Pavla VI. Populorum progressio.~ 372 I,2 | vyhlásenia jednotlivých episkopátov, činnosť rozličných myšlienkových 373 II,6 | ktoré majú rozmery celých epoch.~Starovek svojrázne roztriedil 374 II,5 | priemyselnou a postpriemyselnou epochou, potom sa nepochybne vzťahujú 375 III,11 | medzinárodného života našej epochy, nie je možné a ani nie 376 II,4 | každú generáciu, každú etepu ekonomického a kultúrneho 377 II,6 | nadväzuje veľmi vážny záver etickej povahy: Aj keď je pravda, 378 II,7 | na tieto rozmery súčasnej eticko-sociálnej problematiky rozhodne upozornil 379 II,5 | obsahov a napätí etického a eticko-spoločenského charakteru. Preto sú stálou 380 II,7 | vniká do samého centra eticko-spoločenskej problematiky. Toto poňatie 381 I,2 | otriasli mnohými krajinami európskeho kontinentu a čiastočne aj 382 I,3 | knihou Genezis, ale zvlášť v evanjeliách a listoch apoštolov. Problém 383 V,24 | vzťahuje aj slovo živého Boha, evanjeliové posolstvo spásy, v ktorom 384 V,24 | významnú úlohu v službe celému evanjeliovému posolstvu -, tak zároveň 385 III,12 | príčinou. Táto zásada je evidentnou pravdou, ktorá vyplýva z 386 I,2 | rozloženie bohatstva a biedy, existencia rozvinutých a nerozvinutých 387 IV,20 | Ich úloha spočíva v obrane existenčných záujmov pracujúcich vo všetkých 388 V,26(55) | Porov. Ez 47,10.~ 389 II,8 | sú takto nazvané - ale de facto si tento názov zasluhujú. 390 II,8 | pracujúci môžu zúčastniť a fakticky sa zúčastňujú na riadení 391 II,5 | ľudskej práce - nenahraditeľný faktor výroby. Priemysel zasa bude 392 I,1 | minulom storočí. Mnohoraké sú faktory všeobecného dosahu: široké 393 II,6 | posolstva a nadovšetko z faktu, že ten, ktorý súc Bohom, 394 IV,17 | výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ale aj iné majú ešte čím 395 III,12 | procesu, v ktorom prvou fázou vždy zostáva vzťah človeka 396 III,13 | na nepotrebný jav) až po fázu takzvaného dialektického 397 III,13 | tohto problému ešte prv než filozofický materialistický systém. 398 III,13 | objavením sa materialistickej filozofie a jej rozvojom od najjednoduchšej 399 IV,23 | nesmie stať príležitosťou na finančné alebo spoločenské vykorisťovanie. 400 II,6(11) | Porov. Hebr 2,17; Flp 2,5-8.~ 401 II,7 | príčinou rozvoja rôznych foriem kapitalizmu, súbežne s rozmanitými 402 II,7 | kapitalizmu, súbežne s rozmanitými formami kolektivizmu. K tomu sa 403 III,11 | uprostred ktorých sa toto učenie formovalo v poslednej fáze, to značí 404 V,24 | svoju osobitnú úlohu vo formovaní takej duchovnosti práce, 405 II,10 | bodov, podľa ktorých sa musí formovať sociálno-etický poriadok 406 IV,19 | podmienok, v ktorých sa nepriamo formujú. Toto uvažovanie však nemá 407 II,7 | storočia. Neskôr výslovné formulácie tohto typu takmer zanikli 408 II,6 | a má zásadný význam pre formulovanie významných spoločenských 409 I,2 | významy ľudskej práce a formulovať nové úlohy, ktoré v tejto 410 IV,19 | prípade jeho spravodlivého fungovania. Nie je to jediná previerka, 411 IV,19 | prípade aj jeho spravodlivé fungovanie, treba definitívne posudzovať 412 III,14(22)| kap. 15 a 17. O sociálnej funkcii vlastníctva porov. Summa 413 IV,21 | stála a často vyčerpávajúca fyzická námaha, nedostatočné uznanie 414 II,9 | Poznajú ju ľudia, čo pracujú fyzicky, neraz v mimoriadne ťažkých 415 IV,22 | všetkých ostatných pracovníkov, fyzickým a psychologickým pracovným 416 V,26(73) | zabezpečenie: 1Kor 9,6-14; Gal 6,6; 2Sol 3,9; porov. Lk 417 V,27 | nemocnice.~Dané v Castel Gandolfe dňa 14. septembra 1981, 418 III,14 | deň vyvíja úsilie súčasná generácia pracujúcich ľudí. Ide tu, 419 II,4 | zahŕňa všetkých ľudí, každú generáciu, každú etepu ekonomického 420 V,25 | stavať výdobytky ľudského génia a ľudskej schopnosti proti 421 I,2 | analyzovaná z rôznych, t.j. geografických, kultúrnych a civilizačných 422 III,12 | výrobných prostriedkov, tento gigantický a mocný nástroj, ktorý sa 423 IV,23 | pripomenúť základnú zásadu: hierarchia hodnôt, hlboký zmysel práce 424 III,13 | spôsobu hodnotenia, teda istej hierarchie hodnôt založenej na bezprostrednej 425 III,11 | predovšetkým politickými metódami. História tohto konfliktu je známa, 426 IV,20 | prichádzajú k slovu ich práva. Historická skúsenosť učí, že organizácie 427 III | prácou a kapitálom~v súčasnom historickom období~ 428 III,13 | ktorý už má svoju vyhranenú historickú podobu, spojenú s obdobím 429 III,14 | 14. Historický, v krátkosti tu opísaný 430 II,4 | antropológie, paleontológie, histórie, sociológie, psychológie 431 V,27 | kladú na plecia tým, čo hľadajú pokoj a spravodlivosť"; 432 I,2 | kontinentov vyžaduje vyrovnanie a hľadanie ciest spravodlivého rozvoja 433 V,25 | spoločnosti, môžu právom hľadieť na svoju prácu ako na pokračovanie 434 V,27 | chápanej hlboko a zo všetkých hľadísk, a nikdy bez nej.~Vari je 435 IV,18 | zamestnaných a nespočetné masy hladujúcich; tento fakt nepochybne dokazuje, 436 V,26 | samotného Prameňa Cirkev stále hlásala to, čo dnes nachádzame vyjadrené 437 IV,19 | jedinou odmenou danou za prácu hlave rodiny, vystačujúcou na 438 II,4 | začiatku a zároveň vytyčujú hlavné línie jeho existencie na 439 III,12 | človek stretáva s faktom hlavného obdarovania zo strany "prírody", 440 III,14 | tomto dokumente, ktorého hlavnou témou je ľudská práca, treba 441 III,15 | Cirkvi vždy vyjadrovala hlboké presvedčenie, že ľudská 442 IV,23 | zásadu: hierarchia hodnôt, hlboký zmysel práce samej vyžaduje, 443 I,2 | súčasného sveta ešte plnšie a hlbšie ukázala význam predchádzajúcej 444 II,9 | aby v práci, ktorou sa hmota zušľachťuje, človek neutrpel 445 I,1 | zníženie alebo pomalší rast hmotného blahobytu v rozvinutejších 446 IV,17 | sebestačnosti čiže autarkii hociktorého štátu, i keby bol v hospodárskom 447 V,26 | pokroku: "Človek je viac hoden pre to, čím je, než pre 448 II,4 | Dôvodom toho je, že Cirkev - hodno to poznamenať už teraz - 449 II,8 | hľadiska urobiť aspoň bežné hodnotenie vývoja, ku ktorému došlo 450 IV,23 | pracujúcich - pred základnou hodnotou práce, ktorá je spojená 451 II,9 | úžitkovým", ale dobrom "hodným" čiže zodpovedajúcim dôstojnosti 452 V,26 | lekára, 59 rozsievača, 60 hospodára, 61 sluhu, 62 správcu, 63 453 IV,20 | obmedzeniami, ktoré ukladá celková hospodárska situácia krajiny. Požiadavky 454 IV,21 | spoločenskému, kultúrnemu a hospodárskemu rozvoju poľnohospodárskeho 455 III,12 | problémom systému práce a celého hospodársko-spoločenského zriadenia. Treba podčiarkovať 456 II,7 | historicky ustálený význam ako hospodársko-spoločenský systém a zriadenie, ktoré 457 II,8 | podporovalo a zabezpečovalo iba hospodársku iniciatívu vlastníkov "kapitálu", 458 III,12 | ich v istom zmysle ako už hotové, pripravené na poznávacie 459 IV,17 | polotovarov, alebo napokon hotových priemyselných výrobkov. 460 II,6 | sme to urobili, keď sme hovorili o objektívnom zmysle práce, 461 III,12 | plody ľudskej práce - hrajú prvoradú úlohu (treba tu 462 V,26 | Pavla apoštola. Pavol bol hrdý na to, že pracoval vo svojom 463 V,27 | ktorú priniesol so sebou hriech: "Nech je prekliata zem 464 II,4 | porušení - zapríčinenom hriechom - prvotnej zmluvy, ktorú 465 V,27 | podstúpil smrť za všetkých nás hriešnikov, svojím príkladom nás učí, 466 V,26 | vzťahovať na prácu hutníka), o hrnčiarovi, 48 roľníkovi, 49 vedcovi, 50 467 V,26 | väčšiu cenu ako všetko možné hromadenie vonkajších bohatstiev... 468 I,2 | druhej svetovej vojny trvalá hrozba nukleárnej vojny a perspektíva 469 I,1 | nové nádeje, ale aj obavy a hrozby, spojené s týmto základným 470 II,10 | určitom zmysle prichádzajú do hry dva významy práce: Práca 471 V,26 | námorníkovi, 51 staviteľovi, 52 hudobníkovi, 53 pastierovi, 54 rybárovi. 55 472 III,13 | obraz, teologický a zároveň humanistický. Človek je v ňom "pánom" 473 II,9 | robotníci v kameňolomoch, hutníci pri svojich vysokých peciach, 474 V,26 | to dá vzťahovať na prácu hutníka), o hrnčiarovi, 48 roľníkovi, 49 475 II,8 | zákonodárstvo. Súčasne však rozličné ideologické a mocenské systémy ako i 476 III,11 | charakteru, sa prejavil v ideologickom boji medzi liberalizmom 477 III,11 | riadiace sa marxistickou ideológiou ako politické strany usilujú 478 III,11 | zriadenie. Podľa hlavných ideológov a vodcov tohto veľkého medzinárodného 479 III | III.~Konflikt medzi prácou a 480 IV,22 | súkromných podnikoch a dať im bežné prípadne vhodnejšie 481 III,13 | odtránenie tohto omylu jestvovala iná možnosť, než urobiť primerané 482 III,11 | povolania - nemožno vysvetľovať ináč ako s ohľadom na celý kontext 483 IV,21 | istý druh šíriaceho sa individualizmu, ako aj objektívne nespravodlivé 484 V,25 | veriacich jedno je isté: individuálna i kolektívna ľudská činnosť 485 II,5 | novým spôsobom. Ako prvá industrializácia vyvolala takzvanú robotnícku 486 IV,23 | kritériá ako voči každému inému pracovníkovi v tej spoločnosti. 487 II,5 | na poli miniaturizácie, informatiky, telemechaniky a tak ďalej, 488 III,13 | bohatstvách, ako aj na tom, ktoré iní predtým vytvorili z tých 489 IV,18 | ktorej musí byť zaistená iniciatíva jednotlivých osôb, slobodných 490 I,2 | praktickými apoštolskými iniciatívami, či už na medzinárodnej 491 III,13 | od tých, ktorých práci a iniciatíve vďačíme za zdokonalené a 492 III,15 | práce obdarený vlastnou iniciatívou. Náuka Cirkvi vždy vyjadrovala 493 II,8 | zabezpečovalo iba hospodársku iniciatívu vlastníkov "kapitálu", ale 494 III,11 | ktorá združuje všetky takéto iniciatívy na medzinárodnej úrovni, 495 III,13 | ľudskej mysli až po dlhodobej inkubácii v praktickom živote. A uskutočnilo 496 V,26 | pracovať, nech ani neje." 76 Na inom mieste zasa povzbudzuje: " 497 IV,23 | spoločnosti, zjednotenej inou kultúrou a veľmi často aj 498 V,24 | to práca telesná, alebo intelektuálna. Na celého človeka sa vzťahuje 499 II,9 | pripútaní k pracovnému stolu intelektuálnej práce, vedia o nej vedci, 500 IV,18 | v mnohorakých službách, intelektuálnou prácou, ako aj vedeckou