| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Laborem Exercens IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter,Paragraph
501 II,7 | zmýšľania a jej hodnotení. Interakcia medzi pracujúcim človekom 502 II,5 | to, akú ohromnú úlohu v interakcii medzi subjektom a objektom 503 IV,22 | obrátili pozornosť ešte na iný problém spojený s prácou, 504 IV,16 | vyhlásili príslušné medzinárodné inštancie a vlastným občanom stále 505 IV,16 | zamestnávateľom je osoba alebo inštitúcia, s ktorou zamestnanec priamo 506 IV,17 | ustanovené týmito osobami a inštitúciami, ktoré určujú celé spoločensko-ekonomické 507 IV,17 | zamestnávateľ" zahŕňa osoby, ale aj inštitúcie rôzneho typu, ako aj kolektívne 508 III,12 | prácou a pre ďalšiu prácu.~Tá istá zásada sa vzťahuje na ďalšie 509 III,13 | slova, ale je to už celkom iste praktický materializmus, 510 IV,20 | spájali ľudí patriacich k tomu istému remeslu, teda na základe 511 V,27 | prameňov zjaveného slova: "Isteže sa nám pripomína, že nič 512 IV,23 | práce sa musí merať tou istou mierou nezávisle od odlišnej 513 II,7 | výrobných štruktúr - a takú istú povahu má i práca - treba 514 I,2 | sa stala pápežská komisia Iustitia et pax, ktorá má svoje orgány 515 IV | IV.~Práva pracujúcich~ 516 III,14 | prostriedkov. Ak sa na ne pozerá izolovane ako na osobitný vlastnícky 517 II,6 | predstavuje priam základné a večné jadro kresťanskej náuky o ľudskej 518 II,8(13) | Porov. Dt 24,15; Jak 5,4; aj Gn 4,10.~ 519 III,13 | tejto pravdy predovšetkým jasne vidieť, že nemožno oddeľovať " 520 III,13 | skutočnosť na nepotrebný jav) až po fázu takzvaného dialektického 521 III,11 | Práca sa v tejto analýze javí ako veľká skutočnosť, ktorá 522 III,14 | výrobných prostriedkov, ktoré sa javia akoby veľké pracovisko, 523 I,1 | nových národov na politickom javisku, ktoré sa po rokoch neslobody 524 IV,23 | kultúrou a veľmi často aj iným jazykom. Ubúda pritom pracovník, 525 IV,19 | spravodlivého fungovania. Nie je to jediná previerka, ale je to mimoriadne 526 III,12 | zmysle, je iba súhrnom vecí. Jedine človek ako subjekt práce, 527 IV,19 | rodinnou mzdou, to znamená jedinou odmenou danou za prácu hlave 528 V,26 | pokojne pracovali a tak jedli svoj chlieb!" 74 Takto píše 529 III,14 | Treba totiž uvážiť, že jednoducho vziať tieto výrobné prostriedky ( 530 III,13 | pracovisku, či už na pomerne jednoduchom, alebo aj na tom najmodernejšom, 531 IV,18 | užívania dobier, alebo - ešte jednoduchšie - z práva na život a na 532 III,13 | slova živého Boha. Je to jednoliaty obraz, teologický a zároveň 533 V,26 | osobitný príkaz pracovať - ba v jednom prípade nachádzame zákaz 534 II,7 | urýchlenom procese rozvoja jednostranne materialistickej civilizácie, 535 IV,18 | štátu, ale nemôže znamenať jednostrannú centralizáciu zo strany 536 IV,21 | zemi" zo strany silnejších jednotlivcov alebo skupín. Ale aj v krajinách 537 IV,16 | občanom stále viac zaručujú jednotlivé štáty. Úcta k tomuto širokému 538 IV,17 | možno aplikovať v každej jednotlivej spoločnosti a predovšetkým 539 III,14 | spoločenstva, to značí, že ich jednotliví členovia by sa chápali a 540 V,26 | ľudstva a umožniť človeku tak jednotlivo, ako aj v spoločnosti naplno 541 IV,18 | ľudskej práce prispôsobená jednotlivým spoločenstvám a štátom musí 542 V,26 | svedectvo Kristovho života je jednoznačné: Kristus patrí do "sveta 543 III,13 | úplné odtránenie tohto omylu jestvovala iná možnosť, než urobiť 544 V,25 | stvoriteľskou mocou tým, že udržiava jestvovanie sveta, ktorý povolal na 545 V,27 | vo veľkonočnom tajomstve Ježiša Krista. A v ňom treba hľadať 546 V,26 | prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali 547 V,27 | ľudstva. A stáva sa opravdivým Ježišovým učeníkom, keď každý deň 548 V,26 | človekom, remeselníkom, tak ako Jozef z Nazareta. 41 A hoci v 549 II,9 | baníci v baniach, robotníci v kameňolomoch, hutníci pri svojich vysokých 550 III,14(22)| Regimine principum, L. I. kap. 15 a 17. O sociálnej funkcii 551 III,13 | spočívajúci v tom, že sa myslí v kategóriách ekonomizmu, sa uplatnil 552 II,8 | podmienkach sa môžu nachádzať isté kategórie alebo skupiny pracujúcej 553 IV,20 | zamestnávateľom. Je to metóda, ktorú katolícka sociálna náuka považuje 554 IV,20 | odborných špecializácií.~Katolícke sociálne učenie vôbec netvrdí, 555 III,14 | podávané predstaviteľmi katolíckeho sociálneho učenia a tiež 556 IV,21 | dobrá nevyhnutné pre jej každodenné udržovanie, má zásadný význam. 557 II,9 | aj vlastnej rodiny, nesú každodennú námahu a zodpovednosť za 558 V,25 | Koncil - aj do "bežných, každodenných prác". Lebo mužovia a ženy, 559 I,2 | tejto oblasti stoja pred každým človekom, rodinou, jednotlivými 560 V,27 | na všetky svoje činy, aké kedy vykonávali moje ruky a tiež 561 III,14 | predmetom je sociálna otázka, kladie dôraz aj na tento problém, 562 V,27 | kríž, ktorý telo a svet kladú na plecia tým, čo hľadajú 563 II,8 | Preto je potrebné i naďalej klásť otázku o subjekte práce 564 II,8 | ich kultúrnej príprave, klesá potreba ich práce. Takáto 565 V,27 | obrazu, dáva do protikladu s kliatbou, ktorú priniesol so sebou 566 I,3 | ľudskejším",8 potom práve tento kľúč, ktorým je ľudská práca, 567 IV,19 | dôležitá a v istom zmysle kľúčová previerka.~Táto previerka 568 I,2 | otázku pokoja vo svete, kľúčové postavenie tu má encyklika 569 IV,19 | ako aj etického aspektu. Kľúčovým problémom sociálnej etiky 570 V,24 | jeho trojitého poslania: kňaza, proroka a kráľa, ako to 571 V,27 | autor jednej z múdroslovných kníh: "Potom som obrátil pozornosť 572 V,27 | nevyhnutne spája s námahou. Kniha Genezis to vyjadruje prenikavým 573 V,26 | počnúc knihou Genezis?~V knihách Starého zákona sa mnohokrát 574 V,26(77) | Kol 3,23 n.~ 575 III,11 | súkromných majiteľov na kolektív zabezpečila ľudská práca 576 III,11 | programu zavádza najprv kolektivizáciu výrobných prostriedkov, 577 V,25 | je isté: individuálna i kolektívna ľudská činnosť ako taká - 578 III,14 | ako aj spoločenského alebo kolektívneho -, aby slúžili práci a v 579 V,25 | je oblasť ich osobnej a kolektívnej zodpovednosti... Kresťanská 580 III,14 | prostriedkov do vlastníctva štátu s kolektívnym zriadením nie je ešte "socializáciou" 581 III,15 | pracujúci človek cíti skôr ako koliesko vo veľkom mechanizme uvádzanom 582 III,14 | Afrike, na mieste bývalých koloniálnych území.~Ak teda treba neprestajne 583 I,2 | oblasti sa stala pápežská komisia Iustitia et pax, ktorá má 584 I,2 | pristupovať v jej celkovej a komplexnej dimenzii. Úsilie o spravodlivosť 585 II,8 | odosobňujúcu prácu v priemyselných komplexoch, kde stroj ovláda človeka, 586 II,7 | medzi pracujúcim človekom a komplexom nástrojov a výrobných prostriedkov 587 IV,18 | skupín, miestnych stredísk a komplexov práce - v zhode s tým, čo 588 III,12 | techniky - moderné a zložité komplexy, stroje, továrne, laboratóriá 589 IV,23 | obnovuje a má aj dnes pre komplikácie súčasného života veľké rozmery. 590 IV,17 | je nesmierne rozsiahly a komplikovaný. Aby ho bolo možno podrobnejšie 591 IV,20 | kapitál" sú nevyhnutnými komponentmi výrobného procesu - stáva 592 I,3 | Do istej miery je stálym komponentom tak spoločenského života, 593 II,8 | nové. Rozvoj civilizácie a komunikácií vo svetových rozmeroch umožnil 594 III,11 | svete socializmus a napokon komunistický systém.~Keď sa dotýkame 595 II,7 | so "socializmom" alebo "komunizmom". Ale vo svetle analýzy 596 III,11 | ideológia vedeckého socializmu a komunizmu, ktorý si nárokuje vystupovať 597 Intro | človečenstva, pečaťou osoby konajúcej v spoločenstve osôb. A táto 598 IV,18 | vlastnom spoločenstve zároveň konalo v tejto významnej oblasti 599 V,27 | ktoré som vynaložil pri ich konaní..." 83 Niet na svete človeka, 600 II,7 | zmýšľania, hodnotenia a konania ľudí. V novoveku, už od 601 II,9 | systémom nútenej práce v koncentračných táboroch, že z práce možno 602 III,14 | mnohorakú prácu duševnú, od koncepčnej po riadiacu.~V tomto svetle 603 V,25 | opis každého dňa stvorenia končí zistením: "A Boh videl, 604 III,12 | počínajúc nejprimitívnejšími a končiac najmodernejšími, postupne 605 V,26 | čo na tom istom mieste koncilovej pastorálnej konštitúcie 606 V,27 | a slovom evanjelia.~Keď končíme tieto úvahy, ochotne vám 607 III,12 | strany "prírody", čiže v konečnom dôsledku zo strany Stvoriteľa. 608 II,6 | tento cieľ nemá sám v sebe konečný zmysel. Lebo posledným cieľom 609 I,2 | jednotlivých biskupských konferenciách. Názov tejto organizácie 610 II,10 | rozmere. A tento rozmer - čiže konkrétna skutočnosť pracujúceho človeka - 611 III,14 | pracujúcich a pod. Nezávisle od konkrétneho spôsobu uplatnenia týchto 612 V,24 | nádejou a láskou, aby sa konkrétnej ľudskej práci - pomocou 613 III,14 | pojmom stoja ľudia, živí, konkrétni ľudia; z jednej strany tí, 614 IV,19 | spravodlivá mzda sa vždy stáva konkrétnou previerkou spravodlivosti 615 IV,20 | prípade totiž ľahko stratia kontakt s tým, čo je ich vlastnou 616 III,11 | ináč ako s ohľadom na celý kontext súčasnej reality.~ 617 I,2 | mnohými krajinami európskeho kontinentu a čiastočne aj iných kontinentov. 618 II,8 | zúčastňujú na riadení a kontrole výroby podnikov. Prostredníctvom 619 V,26 | mieste koncilovej pastorálnej konštitúcie čítame o pravom význame 620 IV,18 | ide o správnu a rozumnú koordináciu, v rámci ktorej musí byť 621 I,2 | výsledok Koncilu, ústredným koordinačným strediskom v tejto oblasti 622 V,26 | program, ktorý má svoje korene v "evanjeliu práce".~ 623 V,26 | remeselníkovi- umelcovi, 46 o kováčovi, 47 (dnes sa to dá vzťahovať 624 II,10 | vytvoreného spolu so svojimi krajanmi, a pritom si uvedomuje, 625 I,2 | deväťdesiatich rokov otriasli mnohými krajinami európskeho kontinentu a 626 IV,23 | životné podmienky v inej krajine a má aj právo vrátiť sa 627 IV,20 | štrajk v istom zmysle zostáva krajným prostriedkom. Nemožno ho 628 V,24 | poslania: kňaza, proroka a kráľa, ako to nádherne učí Druhý 629 V,26 | svojich podobenstvách o Božom kráľovstve stále odvoláva na ľudskú 630 V,27 | pokrok veľký význam pre Božie kráľovstvo, nakoľko môže napomáhať 631 III,14 | 14. Historický, v krátkosti tu opísaný proces, ktorý 632 IV,19 | prípadne niekoľkokrát za rok v kratších obdobiach. Napokon ide tu 633 V,25 | nepokoje myslí a sŕdc: "Kresťania teda ani len nepomyslia 634 I,2 | prejavy živého úsilia Cirkvi a kresťanov o riešenie sociálnej otázky, 635 V,27 | súvisia s prácou, dávajú kresťanovi a každému človeku, ktorý 636 V,24 | venovať duchovnosti práce v kresťanskom zmysle slova. Keďže práca 637 I,3 | pritom si stále zachováva ten kresťanský základ pravdy, ktorý možno 638 II,6 | vykonávanie boli určení otroci. Kresťanstvo, rozvíjajúc niektoré myšlienky 639 IV,18 | spoločenstvách ukazovala menej krikľavých rozdielov, ktoré sú nespravodlivé 640 II,8 | spolužitia, dovolili pretrvať krikľavým nespravodlivostiam alebo 641 V,25 | trvá, ako o tom svedčia Kristove slová: "Môj Otec doteraz 642 V,27 | Ako však práca súvisí s Kristovým zmŕtvychvstaním, ak je pravda, 643 IV,23 | emigrantovi musia platiť tie isté kritériá ako voči každému inému pracovníkovi 644 I,1 | mnohých napätí, konfliktov a kríz, ktoré vzhľadom na skutočnosť 645 II,5 | nad zemou už tým, že si krotí zvieratá, chová ich a získava 646 V,27 | zmŕtvychvstaní.~Pot a námaha, ktré v terajších podmienkach 647 III,14 | hospodárske, spoločenské a kultúrne ciele a ktoré by mali vo 648 II,4 | každú etepu ekonomického a kultúrneho rozvoja a súčasne je to 649 IV,21 | spravodlivému spoločenskému, kultúrnemu a hospodárskemu rozvoju 650 IV,18 | nielen ekonomický, ale aj kultúrny život daného spoločenstva; 651 II,10 | hodnôt, ktoré tvoria celkovú kultúru daného národa), ale aj veľkým 652 V,26 | správcu, 63 rybára, 64 kupca, 65 robotníka. 66 A hovorí 653 IV,20 | doškoľovacích programov a kurzov, ktoré rozvíjali a aj teraz 654 IV,21 | titul na vlastnenie malého kúska pôdy, ktorú roľník dlhé 655 IV,21 | svojho vlastníctva čo i len kúsok zeme. Chýbajú formy zákonnej 656 I,1 | takéto zmeny budú pre milióny kvalifikovaných pracovníkov znamenať nezamestnanosť, 657 II,6 | nemožno nijako hodnotiť a kvalifikovať aj z objektívneho hľadiska. 658 II,5 | zdokonaľuje aj z hľadiska kvality. V niektorých prípadoch 659 II,7 | chápaním a konaním - pozn. KVAS) pokladali prácu za istý 660 III,14(22)| De Regimine principum, L. I. kap. 15 a 17. O sociálnej 661 III,12 | komplexy, stroje, továrne, laboratóriá a samočinné počítače. A 662 IV,19 | pomoci, a to podľa možnosti lacno alebo dokonca bezplatne. 663 V,25 | svoj cieľ v spravodlivosti, láske a pokoji... A preto nech 664 IV,19 | ako aj starostlivosti, lásky a citu, ktoré deti nevyhnutne 665 V,26 | pastiera, 57 roľníka, 58 lekára, 59 rozsievača, 60 hospodára, 61 666 II,9 | spoločenského významu. Poznajú ju lekári a ošetrovateľky, čo dňom 667 V,26 | napríklad o lekárovi, 44 lekárnikovi, 45 o remeselníkovi- umelcovi, 46 668 V,26 | človek vykonáva: napríklad o lekárovi, 44 lekárnikovi, 45 o remeselníkovi- 669 IV,19 | pracovník mal uľahčený prístup k lekárskej pomoci, a to podľa možnosti 670 I,1 | pápež "sociálnej otázky", Lev XIII. vydal veľmi dôležitú 671 III,14 | uplynuli od čias encykliky Leva XIII., uviedol do života 672 IV,21 | odmenu. Majitelia nechávajú ležať úhorom ornú pôdu. Právny 673 III,13 | prvotného kapitalizmu a liberalizmu, sa môže opakovať aj za 674 II,8 | Takému stavu vecí prialo liberálne spoločensko-politické zriadenie, 675 IV,19 | Výdavky spojené s potrebou liečenia, zvlášť v prípade pracovného 676 II,4 | zároveň vytyčujú hlavné línie jeho existencie na zemi 677 I,2 | vyplýva.~Ak sledujeme hlavnú líniu vývoja dokumentov najvyššieho 678 I,3 | ale zvlášť v evanjeliách a listoch apoštolov. Problém práce 679 III,11 | známe jednak z rozsiahlej literatúry a jednak z praktických skúseností. 680 II,9 | vysokých peciach, pracujúci v lodeniciach alebo v stavebníctve, a 681 III,14 | špecifické ciele vo vzájomnej lojálnej spolupráci, podriaďujúc 682 IV,21 | strany spoločnosti, čo v ľuďoch pracujúcich v poľnohospodárstve 683 IV,20 | takzvaných "robotníckych" alebo "ľudových univerzít", doškoľovacích 684 V,26 | za šírenie bratstva a za ľudskejšie usporiadanie spoločenských 685 IV,22 | postihnutých osôb. Aj ony sú plne ľudskými osobami s príslušnými posvätnými 686 I,2 | jednotlivými národmi, pred celým ľudstvom a napokon pred samou Cirkvou.~ 687 IV,21 | dostanú iba biednu odmenu. Majitelia nechávajú ležať úhorom ornú 688 IV,20 | prostriedkami alebo sú ich majiteľmi. Vo svetle tejto základnej 689 II,9 | hodnotu. Treba to urobiť, majúc pred očami biblické povolanie " 690 III,12 | človek si privlastňuje malé čiastky rozličných bohatstiev 691 IV,21 | Právny titul na vlastnenie malého kúska pôdy, ktorú roľník 692 II,7 | problematiky. Toto poňatie by malo mať ústredné miesto v celej 693 V,27 | dobro - plod ľudskej práce - malou čiastkou tej novej zeme, 694 IV,19 | činnosť mimo domu konať aj manželka, alebo inými sociálnymi 695 III,11 | program založený na filozofii Marxa a Engelsa vidí v triednom 696 III,11 | Zoskupenia riadiace sa marxistickou ideológiou ako politické 697 III,11 | jednej i druhej strany. Marxistický program založený na filozofii 698 III,11 | ideológia kapitalizmu a marxizmom chápaným ako ideológia vedeckého 699 III,14 | kolektivizmu, ktorý hlása marxizmus a ktorý sa v priebehu desaťročí, 700 III,11 | výrobných prostriedkov a veľkými masami ľudí, ktorí tieto prostriedky 701 IV,21 | a urýchlene ich vedie k masovému opúšťaniu dedín a sťahovaniu 702 IV,18 | zamestnaných a nespočetné masy hladujúcich; tento fakt 703 III,13 | ešte prv než filozofický materialistický systém. Napriek tomu je 704 III,13 | oporu. Ani v dialektickom materializme človek nie je predovšetkým 705 III,13 | nazývanej aj vulgárnym materializmom, pretože sa snaží zredukovať 706 III,13 | alebo nepriamo podriaďuje materiálnej skutočnosti. Nie je to ešte 707 IV,23 | aby toto zlo, v zmysle materiálnom nemalo za následok väčšie 708 V,26 | môže totiž poskytnúť akoby materiálny základ pre povznesenie človeka, 709 IV,19 | spĺňanie prvoradých cieľov materského poslania, je nesprávne z 710 IV,19 | o spoločenské docenenie materských úloh, námahy, ktorá je s 711 IV,19 | rodiny, v ktorej má ako matka nenahraditeľnú úlohu.~Popri 712 IV,19 | Spoločnosti bude na česť, ak matke umožní - bez obmedzenia 713 IV,19 | príplatky alebo príspevky na matku, ktorá sa venuje výlučne 714 IV,17 | riadia predovšetkým kritériom maximálneho zisku. Práve naopak, ohľad 715 II,5 | napríklad v prípade, keď mechanizácia práce "vytláča" človeka, 716 III,15 | skôr ako koliesko vo veľkom mechanizme uvádzanom do pohybu zhora 717 IV,20 | podmienkach a v spravodlivých medziach. Pracujúci musia mať v tomto 718 III,14 | do života širokého okruhu medzičlánkových organizmov, ktoré by mali 719 II,7 | rozsiahlych medzinárodných a medzikontinentálnych vzťahoch, zvlášť keď ide 720 II,8 | vôbec nepotrebovali, ale v meniacich sa spoločenských sústavách 721 V,26 | čo veľmi ovláda súčasnú mentalitu - možno chápať iba ako plod 722 IV,17 | ktoré sa vo väčšej alebo menšej miere riadia predovšetkým 723 II,8 | spoločnosti, alebo keď je menší dopyt po práci, na ktorú 724 IV,23 | má na to v istom zmysle menšie právo než pôvodná vlasť.~ 725 II,6 | ľuďmi môžu mať väčšiu alebo menšiu objektívnu hodnotu, chceme 726 II,8 | poslanie, za svoju službu, za meradlo svojej vernosti Kristovi - 727 IV,23 | spoločnosti. Hodnota práce sa musí merať tou istou mierou nezávisle 728 II,4 | iba pomocou mnohorakých metód vedeckého poznania, ale 729 IV,20 | predovšetkým zamestnávateľom. Je to metóda, ktorú katolícka sociálna 730 III,12 | musí si najprv poznávacou metódou osvojiť plody práce tých 731 IV,20 | odoborové organizácie aj metódu štrajku, čiže prerušenia 732 III,11 | ďalšej časti týchto úvah mienime podrobnejšie hovoriť o týchto 733 I,2 | úzko spojené s úsilím o mier v súčasnom svete. V prospech 734 I,1 | zároveň zahrnutá trvalá miera ľudskej námahy, utrpenia, 735 IV,21 | dedín a sťahovaniu sa do miest, žiaľ, mnohokrát ešte do 736 II,8 | podobách, na rozličných miestach a v rozličných situáciách; 737 III,14 | rovine celonárodného alebo miestneho hospodárstva.~Táto vedúca 738 IV,17 | nemôže ostať bez účinku na miestnu pracovnú politiku, ako aj 739 II,5 | elektronická a v posledných rokoch mikroprocesorová technika.~Môže sa stať, 740 I,1 | zlepšenie osudu a nádej miliónom ľudí, ktorí dnes žijú v 741 V,25 | vnútornú hodnotu Kristova milosť, účinne prispejú k tomu, 742 II,5 | elektroniky, zvlášť na poli miniaturizácie, informatiky, telemechaniky 743 IV,17 | existujú na to povolané ministerstvá alebo rezorty verejnej moci 744 II,4 | Rovnako sa vzťahujú na všetky minulé obdobia civilizácie a ekonómie, 745 I,2 | poznaniu stavu vecí. Ak sa v minulosti v centre tejto otázky vynáral 746 IV,18 | keď postihne predovšetkým mladých, ktorí po náležitej príprave 747 V,26 | zdokonaľuje seba samého: mnohému sa učí, rozvíja svoje schopnosti, 748 IV,17 | takzvané "multinacionálne" - mnohonárodné alebo "transnacionálne" - 749 V,27 | zmŕtvychvstaním, ak je pravda, že mnohoraká námaha ľudskej práce je 750 III,11 | strany usilujú sa vyvíjaním mnohorakého vplyvu vrátane revolučného 751 IV,23 | určite nie je bez ťažkostí mnohorakej povahy; predovšetkým však 752 II,5 | univerzálnosť a zároveň mnohorakosť procesu "podmaňovania si 753 III,14 | telesnú prácu, ale aj o mnohorakú prácu duševnú, od koncepčnej 754 I,3 | učenie v oblasti zložitej a mnohostrannej sociálnej otázky - sa problém 755 I,2 | deväťdesiatich rokov otriasli mnohými krajinami európskeho kontinentu 756 II,4 | počuje slová: "Ploďte sa a množte, naplňte zem, a podmaňte 757 II,8 | však rozličné ideologické a mocenské systémy ako i nové vzťahy, 758 III,12 | prostriedkov, tento gigantický a mocný nástroj, ktorý sa v istom 759 I,3 | a rozvinuli ho učením o modernej "sociálnej otázke", najmä 760 III,12 | účinne sa zúčastňovať na modernom výrobnom procese, vyžaduje 761 II,5 | chápu v súvislosti s celou modernou priemyselnou a postpriemyselnou 762 IV,18 | a o ktorý sa neprestajne modlí k Otcovi všetkých ľudí a 763 V,27 | živého Boha a spája prácu s modlitbou, vie, aké miesto má jeho 764 V,27 | činy, aké kedy vykonávali moje ruky a tiež na všetky námahy, 765 III,14 | ak si zároveň vyhradzuje monopol na riadenie a disponovanie 766 II,8 | tými, čo vykonávajú pásovú, monotónnu, odosobňujúcu prácu v priemyselných 767 II,5 | tým, že môže zo zeme a z mora dobývať rozličné prírodné 768 I,3 | zvlášť do náuky o sociálnej morálke, ktorú vypracúvala podľa 769 V,26 | vidieť, kľúčový význam pre morálku a duchovnosť ľudskej práce. 770 II,9 | čnosťou - veď čnosť ako morálna schopnosť je to, čím sa 771 II,9 | všetko hovorí v prospech morálnej povinnosti spájať čnosť 772 IV,23 | následok väčšie škody v zmysle morálnom, ba aby podľa možností prinieslo 773 II,9 | Keď chceme bližšie určiť morálny význam práce, treba mať 774 IV,16 | Keď bude treba uvažovať o morálnych právach každého človeka 775 III,12 | ktoré sú v útrobách zeme, v mori, na povrchu zeme a v priestore. 776 III,15 | že pre určité odôvodnené motívy môžu jestvovať výnimky zo 777 III,13 | nástrojov a kapitálu, môžeme iba tvrdiť, že podmieňuje 778 III,12 | nepredstaviteľnými ničivými možnosťami), treba predovšetkým pripomenúť 779 Intro | neprestajné zvyšovanie kultúrnej a mravnej úrovne spoločnosti, v ktorej 780 V,26(51) | Porov. Ž 107,23-3O; Múd 14,2-3a.~ 781 V,27 | slov hovorí autor jednej z múdroslovných kníh: "Potom som obrátil 782 V,26 | Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Vari 783 V,26 | evanjelium", slovo večnej Múdrosti, ktoré mu bolo zverené, 784 IV,17 | priemyselnej výroby (takzvané "multinacionálne" - mnohonárodné alebo "transnacionálne" - 785 V,27 | príkladom nás učí, že aj my musíme niesť kríž, ktorý telo a 786 IV,19 | úlohe, ktorú majú spolu s mužmi pre dobro spoločnosti. Opravdivé 787 V,25 | každodenných prác". Lebo mužovia a ženy, čo vyvíjajú svoju 788 V,27 | príkladom nás učí, že aj my musíme niesť kríž, ktorý 789 II,5 | práce zrodený z ľudskej mysle: technika. Technika, chápaná 790 I,1 | vyžadujúcim, aby sa naň myslelo a o ňom svedčilo. Vznikajú 791 III,13 | nazvať tento základný omyl v myslení omylom materializmu, nakoľko 792 III,12 | prvoradú úlohu (treba tu myslieť aj na možnosť svetovej pohromy 793 I,2 | episkopátov, činnosť rozličných myšlienkových stredísk, ako aj stredísk 794 III,12 | bod, predstavuje hlavnú myšlienku tohto dokumentu a bude sa 795 II,6 | Kresťanstvo, rozvíjajúc niektoré myšlienky vlastné už Starému zákonu, 796 II,4 | archaickému spôsobu vyjadrovania myšlienok - sú v nich vyjadrené zásadné 797 IV,19 | nenahraditeľnú úlohu.~Popri mzde prichádzajú do úvahy ešte 798 IV,19 | či už takzvanou rodinnou mzdou, to znamená jedinou odmenou 799 II,8 | najmä práva na spravodlivú mzdu a na zabezpečenie pracujúcej 800 IV,19 | zodpovedné osoby, morálne a nábožensky zrelé a psychicky vyrovnané. 801 IV,23 | od odlišnej národnosti, náboženstva alebo rasy. Tým viac neslobodno 802 II,8 | takýchto podmienkach sa môžu nachádzať isté kategórie alebo skupiny 803 IV,16 | charakter, zodpovedajúci predtým načrtnutej osobitnej povahe ľudskej 804 I,1 | priniesť aj zlepšenie osudu a nádej miliónom ľudí, ktorí dnes 805 V,24 | ducha, vedeného vierou, nádejou a láskou, aby sa konkrétnej 806 V,24 | proroka a kráľa, ako to nádherne učí Druhý vatikánsky koncil.~ 807 III,15 | neho vyhasína v systéme nadmernej byrokratickej centralizácie, 808 IV,17 | alebo "transnacionálne" - nadnárodné spoločnosti) diktujú čo 809 II,7 | spolu s objavením sa veľkých nadnárodných podnikov. Napriek tomu nebezpečenstvo 810 IV,20 | akoby systémom "spojených nádob" a tomuto systému sa musí 811 III,14 | riadiacu.~V tomto svetle nadobúdajú osobitný význam početné 812 II,4 | je presvedčením rozumu, nadobudlo aj povahu presvedčenia viery. 813 IV,18 | nezapôsobiť zarážajúci fakt, ktorý nadobudol obrovské rozmery: z jednej 814 II,6 | evanjeliového posolstva a nadovšetko z faktu, že ten, ktorý súc 815 II,4 | vyjadriť tie večné plány a ten nadprirodzený údel, ktorý človekovi určil 816 III,13 | presvedčenie o prvenstve a nadradenosti toho, čo je materiálne, 817 II,6 | jej subjekt. Na to hneď nadväzuje veľmi vážny záver etickej 818 II,6 | na ktoré v našej analýze nadväzujeme, nepriamo hovoria o práci 819 III,11 | základnej problematiky práce, nadväzujúci na prvé biblické texty, 820 IV,18 | štátom musí tiež uľahčiť nájdenie správnej úmernosti medzi 821 III,12 | nástrojov, hoci sám osebe najdokonalejší, je iba a výlučne, nástrojom, 822 II,10 | povedať, že rodina je jedným z najdôležitejších východiskových bodov, podľa 823 IV,23 | súvisu s našimi úvahami.~Najdôležitejšie je to, aby človek, ktorý 824 III,13 | filozofie a jej rozvojom od najjednoduchšej a bežnej podoby (nazývanej 825 III,12 | spôsobom vznikli nielen najjednoduchšie nástroje, slúžiace na obrábanie 826 IV,18 | práve v bodoch, ktoré sú najkritickejšie a majú najväčší sociálny 827 II,5 | rôznorodých odvetví až po najmodernejšie technológie elektroniky, 828 III,12 | nejprimitívnejšími a končiac najmodernejšími, postupne vypracoval človek: 829 III,13 | jednoduchom, alebo aj na tom najmodernejšom, ľahko si môže uvedomiť, 830 II,6 | bola tá "najslužobnejšia", najmonotónnejšia a podľa bežného hodnotenia 831 IV,17 | snažia stanoviť čo možno najnižšie ceny surovín alebo polotovarov, 832 III,11 | robotníkom určiť čo možno najnižšiu odmenu za ich prácu. K tomu 833 II,6 | prvky týkajúce sa tejto témy najnovšie pripomenul Druhý vatikánsky 834 I,3 | kľúčom, a pravdepodobne najpodstatnejším kľúčom k celej sociálnej 835 II,6 | podľa bežného hodnotenia najponižujúcejšia práca - ostáva vždy sám 836 IV,18 | konštitutívnym prvkom a zároveň najprimeranejším overením tohto pokroku v 837 IV,17 | bol v hospodárskom zmysle najsilnejší.~Takýto systém vzájomných 838 II,6 | vykonáva - aj keby to bola tá "najslužobnejšia", najmonotónnejšia a podľa 839 III,11 | Medzinárodná organizácia práce, najstaršia špecializovaná ustanovizeň 840 IV,18 | sú najkritickejšie a majú najväčší sociálny význam.~ 841 IV,17 | prostriedkov) dosahovať čo najväčšie zisky.~Tento obraz závislostí, 842 II,6 | okolnosť sama o sebe je najvýrečnejším "evanjeliom práce", ktoré 843 IV,17 | spoločnosti) diktujú čo možno najvyššie ceny za svoje výrobky a 844 IV,18 | povinnosť vyplývajúca z najzákladnejšej zásady morálneho poriadku 845 IV,23 | 23. Nakoniec sa treba aspoň stručne vyjadriť 846 IV,18 | Rozvážne plánovanie, ako aj náležitá organizácia ľudskej práce 847 III,12 | na poznávacie objavy a na náležité využitie vo výrobnom procese. 848 II,9 | ženy, ktoré niekedy bez náležitého uznania zo strany spoločnosti 849 IV,21 | teda nevyhnutné radikálne a naliehavé zmeny, aby sa poľnohospodárstvu 850 V,26 | vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu 851 V,27 | sa však v tomto kríži a námahe odkrýva nové dobro, ktoré 852 V,26 | roľníkovi, 49 vedcovi, 50 námorníkovi, 51 staviteľovi, 52 hudobníkovi, 53 853 IV,22 | prirodzenosti. Bolo by vecou nanajvýš nedôstojnou človeka a popretím 854 IV,23 | viac neslobodno zneužívať nanútenú situáciu, v ktorej sa vysťahovalec 855 I,3 | sa snažíme pozerať na ňu naozaj pod zorným uhlom dobra človeka. 856 IV,22 | postihnutí musia spojiť nápady a prostriedky, aby sa dosiahol 857 II,5 | Tieto otázky majú zvláštnu náplň obsahov a napätí etického 858 II,10 | dostáva výchovu podľa tých náplní a hodnôt, ktoré tvoria celkovú 859 II,4 | slová: "Ploďte sa a množte, naplňte zem, a podmaňte si ju...," 10 - 860 II,5 | lebo námaha rúk a svalov sa napomáha činnosťou stále dokonalejších 861 V,27 | kráľovstvo, nakoľko môže napomáhať lepšie usporiadanie ľudskej 862 IV,20 | dobro celej spoločnosti napravilo i všetko to, čo je chybné 863 I,3 | vždy znova objavuje a stále narastá, má ísť tým smerom, aby 864 II,6 | činnosti, a to neraz veľmi náročným - tento cieľ nemá sám v 865 IV,16 | spoločnosť, do ktorej patrí, na národ, ktorého je synom alebo 866 II,6 | je pravda, že človek sa narodil a je povolaný na to, aby 867 IV,22 | 22. V ostatnom čase národné spoločenstvá i medzinárodné 868 IV,17 | rastúci nepomer na rovine národného dôchodku príslušných krajín. 869 IV,23 | mierou nezávisle od odlišnej národnosti, náboženstva alebo rasy. 870 IV,18 | súhrnu medzinárodných a národných inštancií, ktoré sú zodpovedné 871 II,10 | spája s príslušnosťou k národu a že svoju prácu chápe aj 872 III,11 | socializmu a komunizmu, ktorý si nárokuje vystupovať ako predstaviteľ 873 III,11 | je známa, ako sú známe aj nároky jednej i druhej strany. 874 IV,18 | nespravodlivé a môžu provokovať aj k násilným reakciám.~Medzinárodné organizácie 875 IV,23 | zmysle materiálnom nemalo za následok väčšie škody v zmysle morálnom, 876 III,11 | Rerum novarum, i tých, ktoré nasledovali potom, nadobúda osobitnú 877 V,27 | človeku, ktorý je povolaný nasledovať Krista, možnosť s láskou 878 II,5 | priemyselnej éry" až po nasledujúce fázy vývoja pomocou nových 879 IV,16 | predovšetkým vzťah, ktorý nastáva medzi priamym alebo nepriamym 880 III,13 | ekonomickej perspektívy. V takomto nastolení problému bol základný omyl, 881 I,2 | potvrdenie práve takéhoto nastolenia problému. Ak ide o otázku 882 III,13 | význam a vplyv na neľudské nastolenie tohto problému ešte prv 883 III,11 | neskončilo, problém práce sa nastolil na základe veľkého konfliktu, 884 III,12 | zostáva iba nástrojom alebo nástrojovou príčinou. Táto zásada je 885 III,11 | vplyvu vrátane revolučného nátlaku v mene zásady "diktatúry 886 V,26 | dnes nachádzame vyjadrené v náuke Druhého vatikánskeho koncilu: " 887 III,12 | ktorí tie nástroje vynašli, navrhli, vybudovali, zdokonalili 888 III,14 | uplatnenia týchto rozličných návrhov zostáva jasné, že uznanie 889 I,1 | civilizácie a kultúry, potom je navždy platné pravidlo, že ten 890 V,26 | remeselníkom, tak ako Jozef z Nazareta. 41 A hoci v jeho slovách 891 III,15 | prostriedkov. Ak prijmeme názor, že pre určité odôvodnené 892 II,8 | ešte možno nie sú takto nazvané - ale de facto si tento 893 III,13 | najjednoduchšej a bežnej podoby (nazývanej aj vulgárnym materializmom, 894 V,27 | svätého kríža, v treťom roku nášho pontifikátu.~Ján Pavol II.~ 895 III,13 | však, že - v rámci týchto našich úvah - pre základný problém 896 IV,23 | táto otázka do súvisu s našimi úvahami.~Najdôležitejšie 897 II,9 | stavebníctve, a to v častom nebezpečenstve úrazu alebo smrti. Ale poznajú 898 II,7 | nadnárodných podnikov. Napriek tomu nebezpečenstvo považovať ľudskú prácu za " 899 IV,18 | jeho udržanie.~Aby sa vyhlo nebezpečenstvu nezamestnanosti a všetkým 900 II,8 | morálno-spoločenského hľadiska nebezpečné.~V minulom storočí sa práve 901 IV,22 | spôsobom by sa upadlo do nebezpečnej formy diskriminácie slabých 902 V,27 | ktorému je daná všetka moc na nebi a na zemi, už účinkuje v 903 V,26 | pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu".73 Odtiaľ tiež 904 I,1 | mienky mnohých odborníkov nebudú o nič menej vplývať na svet 905 IV,17 | sa priamy zamestnávateľ nechádza v systéme takýchto podmienok, 906 II,8 | alebo sa dokonca už skutočne nechádzajú v podmienkach "proletariátu" - 907 III,14 | sa v učení Cirkvi nikdy nechápalo tak, že by mohlo byť príčinou 908 IV,21 | biednu odmenu. Majitelia nechávajú ležať úhorom ornú pôdu. 909 V,26 | súvise neváha povedať: "Kto nechce pracovať, nech ani neje." 76 910 IV,21 | nerešpektuje alebo zostáva nechránený voči "hladu po zemi" zo 911 IV,22 | ktorej by sa postihnutá osoba necítila odstrčená na okraj sveta 912 III,13 | čiže prostriedkov, ale sa nedbalo o cieľ, totiž o človeka, 913 V,25 | sveta, ani ich nezvádza nedbať o blaho ostatných ľudí: 914 IV,19 | týždni, zahrnujúci aspoň nedeľu, a okrem toho o dlhší odpočinok 915 II,10 | spoločenstvo - aj keby ešte nedosiahlo zrelú formu národa - nie 916 III,11 | bezpečnosti pri práci a s nedostatkom starostlivosti o zabezpečenie 917 IV,21 | vyčerpávajúca fyzická námaha, nedostatočné uznanie zo strany spoločnosti, 918 IV,22 | Bolo by vecou nanajvýš nedôstojnou človeka a popretím spoločnej 919 II,6 | a rúk, sa považovala za nedôstojnú pre slobodných ľudí, a preto 920 III,14 | právo ako niečo absolútne a nedotknuteľné. Naopak, vždy ho chápala 921 III,14 | výrobných prostriedkov ako nedotknuteľnú "dogmu" hospodárskeho života. 922 IV,18 | práce a zamestnania - čosi nefunguje správne, a to práve v bodoch, 923 I,1 | ľudí, ktorí dnes žijú v nehoráznej a ľudskú dôstojnosť urážajúcej 924 V,26 | Stvoriteľovi a Otcovi. Či nehovorí: "Môj Otec je vinohradník"43 925 IV,20 | spoločenstve sa napokon nejakým spôsobom musia spojiť tí, 926 III,14 | medzi prácou a kapitálom, nejde iba o abstraktné pojmy alebo " 927 V,26 | nechce pracovať, nech ani neje." 76 Na inom mieste zasa 928 V,26 | na živobytie: 72 "Ani sme nejedli ničí chlieb zadarmo, ale 929 III,12 | výrobné prostriedky, počínajúc nejprimitívnejšími a končiac najmodernejšími, 930 III,13 | rozhodujúci význam a vplyv na neľudské nastolenie tohto problému 931 IV,21 | žiaľ, mnohokrát ešte do neľudskejších životných podmienok. K tomu 932 IV,21 | poľnohospodárstve prináša so sebou nemalé ťažkosti, ako je stála a 933 IV,23 | zlo, v zmysle materiálnom nemalo za následok väčšie škody 934 I,3 | problému - pričom, samozrejme, nemáme úmysel dotknúť sa všetkých 935 II,9 | Táto skutočnosť nič nemení na našej oprávnenej obave, 936 II,9 | sprevádza ľudskú prácu, ale nemenia skutočnosť, že práca je 937 V,27 | prezrieť až po opustení nemocnice.~Dané v Castel Gandolfe 938 V,27 | človeka, ktorý by tieto slová nemohol vzťahovať na seba.~Evanjelium 939 III,13 | podmieňuje prácu človeka, avšak nemôžeme tvrdiť, že je to akýsi anonymný " 940 IV,19 | štruktúru práce, aby zaň žena nemusela platiť vzdaním sa svojej 941 V,26 | A hoci v jeho slovách nenachádzame osobitný príkaz pracovať - 942 IV,19 | rodiny, v ktorej má ako matka nenahraditeľnú úlohu.~Popri mzde prichádzajú 943 II,5 | prostredníctvom ľudskej práce - nenahraditeľný faktor výroby. Priemysel 944 IV,19 | telesnému zdraviu pracovníkov a nenarúšajú ich morálnu zachovalosť.~ 945 IV,22 | príslušnými posvätnými vrodenými a nenarušiteľnými právami, ktoré napriek obmedzeniam 946 III,14 | Kresťanská tradícia nikdy neobhajovala toto právo ako niečo absolútne 947 IV,21 | druhý svetadiel, ani sa neobmedzuje na spoločenstvá, ktoré už 948 III,11 | systém.~Keď sa dotýkame tohto neobyčajne významného okruhu problémov, 949 II,10 | zmenší jeho dôstojnosť a jeho neodcudziteľné práva.~ 950 IV,19 | zabezpečilo zachovávanie neodcudziteľných ľudských práv vzťahujúcich 951 III,15 | Práca je v istom zmysle neoddeliteľná od kapitálu a neznáša v 952 V,25 | Kresťanská blahozvesť neodvracia ľudí od budovania sveta, 953 II,8 | Rozvinuli sa rozličné formy neokapitalizmu a kolektivizmu. Nezriedka 954 II,8 | jedna (jedna a zakaždým neopakovateľná), predsa vzhľadom na jej 955 V,27 | sa nám pripomína, že nič neosoží človekovi, keby aj získal 956 V,25 | akú vyžadujú napätia a nepokoje myslí a sŕdc: "Kresťania 957 IV,17 | príčinami vytvára stále rastúci nepomer na rovine národného dôchodku 958 V,25 | Kresťania teda ani len nepomyslia stavať výdobytky ľudského 959 V,26 | pripomína, že "niektorí" žijú neporiadne, bez toho, že by niečo robili, 75 960 V,27 | apoštol stavia proti tej neposlušnosti, čo od začiatku zaťažovala 961 III,13 | zredukovať duchovnú skutočnosť na nepotrebný jav) až po fázu takzvaného 962 II,8 | ktoré to predtým vôbec nepotrebovali, ale v meniacich sa spoločenských 963 III,12 | nukleárnej vojny s jej takmer nepredstaviteľnými ničivými možnosťami), treba 964 III,11 | okruhu problémov, ktoré nepredstavujú iba teóriu, ale samotné 965 II,4 | žiadne z týchto "zrýchlení" neprekonáva podstatný obsah toho, čo 966 V,26 | Otec je vinohradník"43 a neprenáša rozličným spôsobom do svojho 967 I,1 | a to práve na základe nepreniknuteľného tajomstva vykúpenia v Kristovi, 968 Intro | vedy a techniky, najmä však neprestajné zvyšovanie kultúrnej a mravnej 969 I,2 | novarum, sociálna otázka neprestala pútať pozornosť Cirkvi. 970 II,4 | samý začiatok Biblie, nikdy neprestávajú byť aktuálne. Rovnako sa 971 II,10 | objektívny rozmer práce neprevládne nad subjektívnym rozmerom 972 IV,18 | práve vo vzťahu k tomuto "nepriamemu zamestnávateľovi", čiže 973 III,14 | hľadiska naďalej zostáva neprijateľný postoj "strnulého" kapitalizmu, 974 I,1 | bohatstva prírody, ako aj jej neprípustného znečisťovania. Ruka v ruke 975 II,5 | poľnohospodárskych výrobkov, alebo nerastných a chemických bohatstiev - 976 IV,21 | obrábal ako vlastnú, sa nerešpektuje alebo zostáva nechránený 977 I,2 | rozmery celej zemegule. Nerovnomerné rozloženie bohatstva a biedy, 978 I,2 | triedny, ale na svetový rozmer nerovnosti a nespravodlivosti a v dôsledku 979 III,13 | kapitálom - svedčí o ich nerozlučiteľnom spojení. Človek pracujúci 980 II,4 | Stvoriteľom, ktoré je nevyhnutne a nerozlučne späté so skutočnosťou, že 981 I,2 | existencia rozvinutých a nerozvinutých krajín a kontinentov vyžaduje 982 V,27 | učeníkom, keď každý deň nesie svoj kríž86 v činnosti, 983 III,11 | období, ktoré sa ešte celkom neskončilo, problém práce sa nastolil 984 II,7 | polovici devätnásteho storočia. Neskôr výslovné formulácie tohto 985 IV,22 | prekážok rôzneho druhu. I keď neskrývame, že tu ide o zložitú a ťažkú 986 IV,23 | náboženstva alebo rasy. Tým viac neslobodno zneužívať nanútenú situáciu, 987 I,1 | javisku, ktoré sa po rokoch neslobody domáhajú svojho oprávneného 988 II,8 | ako subjektu práce a proti neslýchanému, s touto degradáciou súvisiacemu 989 II,4 | Slová "podmaňte si zem" majú nesmierny dosah. Poukazujú na všetky 990 II,10 | v posledných storočiach nesmiernym rozvojom výrobných prostriedkov, 991 IV,18 | čiastočne zamestnaných a nespočetné masy hladujúcich; tento 992 II,4 | každý má príslušnou mierou a nespočítateľným počtom spôsobov účasť na 993 II,8 | dovolili pretrvať krikľavým nespravodlivostiam alebo vytvorili nové. Rozvoj 994 IV,16 | vytvárania spravodlivých alebo nespravodlivých pomerov v pracovnej oblasti.~ 995 III,14 | súkromných vlastníkov ešte nestačí na ich uspokojivú socializáciu. 996 II,8 | kapitálu", ale sa dostatočne nestaralo o zabezpečenie práv pracujúceho 997 III,15 | jednako personalistický dôvod netratí na svojej sile, a to tak 998 III,15 | zdôrazniť, že pracujúci človek netúži iba po náležitej odmene 999 IV,20 | Katolícke sociálne učenie vôbec netvrdí, že by odborové zväzy boli 1000 II,9 | hmota zušľachťuje, človek neutrpel znižovanie svojej dôstojnosti. 20