Chapter,Paragraph

1001  V,26     |                    sám osebe nijakým činom nevie uskutočniť." 80~Takéto učenie
1002 II,8      |                   sa doňho v určitej miere nevkrádajú nesprávne prvky, ktoré môžu
1003 III,14    |                  to takých, ktoré ich síce nevlastnia, ale keďže vládnu v spoločnosti,
1004  V,27     |                  budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol
1005 III,15    |                procese nevyhnutne vznikajú nevyčísliteľné škody, a to nie iba hospodárske,
1006 IV,20     |                   spojenie ľudí, zrodené z nevyhnutnosti práce pre zabezpečenie vlastných
1007 IV,20     |                  organizácie tohto typu sú nevyhnutnou súčasťou spoločenského života,
1008 IV,20     |            zriadení "práca" a "kapitál" sú nevyhnutnými komponentmi výrobného procesu -
1009 IV,23     |                 sezónny pracovník, nebol v nevýhode vzhľadom na práva spojené
1010 IV,17     |                    prípadov nezmenšujú ani nevyrovnávajú, ale čoraz väčšmi sa zväčšujú,
1011  V,25     |               Božej veľkosti a ovocím jeho nevystihnuteľných úmyslov. Pravda, čím viac
1012 III,12    |                 ktoré človek nachádza, ale nevytvára. Nachádza ich v istom zmysle
1013 IV,18     |                   zásoby prírody zostávajú nevyužité, z druhej strany zasa existujú
1014 III,13    |                    mohlo nájsť primerané a nevyvrátiteľné overenie a oporu. Ani v
1015 II,6      |                spomínaný biblický text, sa nevzťahuje iba na objektívny rozmer
1016 II,4      |                  si ju...," 10 - aj keď sa nevzťahujú priamo a výslovne na prácu,
1017  I,2      |             spravodlivosti na zemi; tým sa nezakrývajú nespravodlivé štruktúry,
1018 IV,18     |                  celej zemi, nemôže na nás nezapôsobiť zarážajúci fakt, ktorý nadobudol
1019 IV,21     |                    jednotlivých krajinách. Nezávisí to iba od stupňa rozvoja
1020 III,14    |                   svete a v mnohých nových nezávislých štátoch, ktoré vznikli najmä,
1021 III,13    |                  praktických predpokladov. Nezdá sa, že by na úplné odtránenie
1022 III,11    |                   Cirkvi, ktorá sa udržuje nezmenená v priebehu storočí v kontexte
1023 IV,17     |              štátmi sa vo väčšine prípadov nezmenšujú ani nevyrovnávajú, ale čoraz
1024 II,4      |                  ešte ostávajú pre človeka neznáme a skryté.~Ak sa niekedy
1025 III,15    |                neoddeliteľná od kapitálu a neznáša v nijakej podobe tú antinómiu
1026 II,8      |             neokapitalizmu a kolektivizmu. Nezriedka sa pracujúci môžu zúčastniť
1027 IV,21     |                   okruh činnosti, ktorý sa nezužuje na jeden alebo druhý svetadiel,
1028  V,25     |                   budovania sveta, ani ich nezvádza nedbať o blaho ostatných
1029 II,4      |                iných; všetky o tom svedčia nezvratným spôsobom. Cirkev však čerpá
1030 IV,19     |                   a výrobné procesy, ktoré neškodia telesnému zdraviu pracovníkov
1031  V,26     |             živobytie: 72 "Ani sme nejedli ničí chlieb zadarmo, ale vo dne
1032 III,12    |                  takmer nepredstaviteľnými ničivými možnosťami), treba predovšetkým
1033  V,25     |                   ktorý povolal na bytie z ničoho, a pracuje spasiteľnou mocou
1034 IV,19     |              dovolenku raz ročne, prípadne niekoľkokrát za rok v kratších obdobiach.
1035 II,9      |                   aspoň súhrnne sa dotknúť niekoľkých otázok, ktoré bližšie definujú
1036 II,6      |                    Kresťanstvo, rozvíjajúc niektoré myšlienky vlastné už Starému
1037  V,27     |                   nás učí, že aj my musíme niesť kríž, ktorý telo a svet
1038 III,15    |                    od kapitálu a neznáša v nijakej podobe tú antinómiu čiže
1039  V,26     |                namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu".73
1040 IV,17     |                  určuje pracovné podmienky nižšie, než sú objektívne požiadavky
1041 II,4      |              ktorého je človek obyvateľom; no v širšom zmysle možno pod
1042  V,26     |               chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali,
1043 II,9      |                   ošetrovateľky, čo dňom i nocou bdejú pri chorých. Vedia
1044  V,26     |                 bohatstiev... Toto je teda norma ľudskej činnosti: má zodpovedať
1045 II,10     |                 zabezpečenie, ktoré človek normálne nadobúda prácou. Práca a
1046 III,11    |                 konaním. Táto skutočnosť v normálnom priebehu vecí napĺňa ľudský
1047 IV,20     |               tento "boj" treba chápať ako normálnu snahu "o" spravodlivé dobro,
1048 III,11    |                   texty, predstavuje akúsi nosnú štruktúru učenia Cirkvi,
1049  I,1      |          oslavujeme v čase, keď dochádza k novému rozvoju technologických,
1050 II,7      |               hodnotenia a konania ľudí. V novoveku, už od samého začiatku priemyselnej
1051 IV,19     |                   odpovedajúcich ich veku. Nútené upustenie od týchto povinností
1052 II,9      |                  ho možno trestať systémom nútenej práce v koncentračných táboroch,
1053 IV,23     |                   okolností je to takzvané nutné zlo. Treba urobiť všetko -
1054 II,9      |                 nemení na našej oprávnenej obave, aby v práci, ktorou sa
1055  I,1      |                   vždy nové nádeje, ale aj obavy a hrozby, spojené s týmto
1056 IV,16     |          medzinárodné inštancie a vlastným občanom stále viac zaručujú jednotlivé
1057  V,25     |                ľudskou prácou, technikou a občianskou kultúrou podľa určenia Stvoriteľa
1058 III,15    |                 nie skutočný subjekt práce obdarený vlastnou iniciatívou. Náuka
1059 III,12    |                 stretáva s faktom hlavného obdarovania zo strany "prírody", čiže
1060  V,25     |               vyhlasuje sa v nej: "Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože
1061 II,5      |             človeka nad prírodou.~Posledné obdobie dejín ľudstva, zvlášť niektorých
1062 III,13    |               historickú podobu, spojenú s obdobím prvotného kapitalizmu a
1063 IV,20     |         solidárnosti, ktorú nijako nemožno obísť.~Spravodlivé snahy o zabezpečenie
1064 IV,19     |               alebo politike. Ide o zrejmé objasnenie deontologického, ako aj
1065 IV,19     |               definovať práve tieto vzťahy objasnením mnohorakých podmienok, v
1066  I,1      |       znečisťovania. Ruka v ruke s tým ide objavenie sa nových národov na politickom
1067 II,4      |                   svojou vedomou činnosťou objaviť a cieľavedome využívať.
1068 II,4      |            techniky, najmä s rozhodujúcimi objavmi pre spoločensko-hospodársky
1069 III,13    |              industrializácie, v ktorej sa objavovala predovšetkým možnosť veľkého
1070  I,2      |           civilizačných aspektov, vyžaduje objavovať nové významy ľudskej práce
1071  I,3      |                otázky, ktorá sa vždy znova objavuje a stále narastá, má ísť
1072 III,12    |                   pripravené na poznávacie objavy a na náležité využitie vo
1073  I,3      |                    o poznanie rozoznávania objektívnej sociálnej situácie, alebo
1074 II,5      |               interakcii medzi subjektom a objektom práce (v najširšom zmysle
1075 III,15    |                   týchto prostriedkov bolo obmedzené, a to aj radikálne. Práca
1076 IV,19     |                česť, ak matke umožní - bez obmedzenia jej slobody, bez psychologickej
1077 IV,22     |     nenarušiteľnými právami, ktoré napriek obmedzeniam a utrpeniam vpísaným do
1078 IV,20     |              odborom, musia vždy počítať s obmedzeniami, ktoré ukladá celková hospodárska
1079 II,8      |               práce, a to buď preto, že sa obmedzili pracovné príležitosti, teda
1080 IV,17     |         pracujúceho človeka sa však nemôže obmedziť iba na to, že sa vytvorí
1081 IV,23     |                  zjav, ktorý sa však stále obnovuje a má aj dnes pre komplikácie
1082 II,8      |              prináša v tejto oblasti stále obohacovanie. Zároveň však treba konštatovať
1083 II,8      |                   sebe tvorí vždy významné obohatenie ľudskej osoby, ale pritom
1084 IV,21     |              človeka, ktorý ťažko pracujúc obrába zem. Ide tu totiž o veľmi
1085 II,9      |                nielen roľníci, čo dlhé dni obrábajú pôdu, ktorá niekedy "rodí
1086 IV,21     |                     ktorú roľník dlhé roky obrábal ako vlastnú, sa nerešpektuje
1087 II,4      |                   človeka; myslí na neho a obracia sa k nemu nie iba vo svetle
1088 IV,20     |          prostriedkov. Ich úloha spočíva v obrane existenčných záujmov pracujúcich
1089 IV,20     |                zväzkov, ktoré majú za cieľ obranu životných záujmov ľudí zamestnaných
1090  V,27     |             múdroslovných kníh: "Potom som obrátil pozornosť na všetky svoje
1091 IV,22     |                   medzinárodné organizácie obrátili pozornosť ešte na iný problém
1092 IV,18     |               politiky, treba predovšetkým obrátiť pozornosť na základný problém.
1093 II,4      |                  podstatu. Človek je Božím obrazom okrem iného aj preto, že
1094 IV,19     |                   pomocou ktorého môže mať obrovská väčšina ľudí prístup k dobrám
1095 II,4      |                    spôsobov účasť na tomto obrovskom procese, ktorým si človek
1096 II,4      |           zrýchlení" neprekonáva podstatný obsah toho, čo bolo povedané v
1097 II,5      |                 otázky majú zvláštnu náplň obsahov a napätí etického a eticko-spoločenského
1098 II,6      |            zmýšľania, vychádzajúc z celého obsahu evanjeliového posolstva
1099 III,13    |          ekonomizmus priamo alebo nepriamo obsahuje presvedčenie o prvenstve
1100 II,5      |                   stroj, kým človek ho len obsluhuje a tým rozličnými spôsobmi
1101 III,15    |               viacerých dôvodov - skôr ako obyčajný výrobný nástroj, nie skutočný
1102 IV,21     |                   na prácu, keď dedinského obyvateľa pozbavia práva zúčastniť
1103 II,4      |                 vesmíru, ktorého je človek obyvateľom; no v širšom zmysle možno
1104  I,2      |                ďalšej etape rozširuje svoj obzor na rozmery celej zemegule.
1105  V,27     |                     porov. Lk 9,25); avšak očakávanie novej zeme nielenže nemá
1106  V,27     |                   Keď končíme tieto úvahy, ochotne vám všetkým, ctihodní bratia
1107 IV,20     |           Zneužívanie štrajku môže viesť k ochromeniu celého spoločensko-hospodárskeho
1108  V,24     |                  význam, ktorý má v Božích očiach a prostredníctvom ktorého
1109 IV,20     |                 druh práce, každý pracovný odbor má vlastnú osobitosť, ktorá
1110  V,26     |                  to, že pracoval vo svojom odbore (pravdepodobne vyrábal stany) 71
1111 II,8      |                    ktorú sa požaduje aspoň odborné vzdelanie, a keď sa slabšie
1112  I,1      |                 ktoré podľa mienky mnohých odborníkov nebudú o nič menej vplývať
1113 IV,22     |                 právo postihnutej osoby na odbornú prípravu a na prácu tak,
1114 IV,20     |                podskupiny podľa osobitných odborných špecializácií.~Katolícke
1115 IV,20     |                  ľudí, spojených tým istým odborom, musia vždy počítať s obmedzeniami,
1116 IV,20     |                však jestvuje rozdiel medzi odborovými organizáciami a cechmi v
1117 IV,20     |                     Predstavitelia každého odboru môžu ich použiť na zabezpečenie
1118 IV,23     |             krajinu, z ktorej sa emigruje. Odchádza človek a zároveň člen veľkého
1119 III,13    |               práce a zvlášť pre spomínané oddelenie a kontrapozíciu "práce"
1120 III,13    |                   jasne vidieť, že nemožno oddeľovať "kapitál" od práce a že
1121 II,5      |                  si tak potrebnú potravu a odev a tiež tým, že môže zo zeme
1122 III,12    |               námaha poznania, zameraná na odhalenie týchto bohatstiev a na určenie
1123 Intro     |            spoločenstve osôb. A táto pečať odhaľuje jeho vnútornú hodnotu a
1124  V,25     |                    postupuje stále ďalej v odkrývaní bohatstiev a hodnôt skrytých
1125 IV,23     |                  istou mierou nezávisle od odlišnej národnosti, náboženstva
1126 III,15    |                   podobe tú antinómiu čiže odlúčenie a kontrapozíciu vo vzťahu
1127 IV,19     |                    týchto povinností kvôli odmeňovanej práci mimo domácnosti, ak
1128 II,8      |                    na pracovné podmienky a odmeňovanie, ako aj na sociálne zákonodárstvo.
1129 IV,21     |              titulu práce, alebo keď sa mu odoberá právo na slobodné združovanie,
1130 II,5      |                   práce "vytláča" človeka, odoberajúc mu akékoľvek osobné uspokojenie
1131 II,10     |                   rozmerom tým, že človeku odoberie alebo zmenší jeho dôstojnosť
1132 IV,20     |                   svojich členov používajú odoborové organizácie aj metódu štrajku,
1133 II,8      |              vykonávajú pásovú, monotónnu, odosobňujúcu prácu v priemyselných komplexoch,
1134 III,15    |              prijmeme názor, že pre určité odôvodnené motívy môžu jestvovať výnimky
1135 IV,23     |                  to úsilie a ten príspevok odovzdáva inej spoločnosti, ktorá
1136  V,25     |                   činnosť v podobe práce a odpočinku. Táto Božia činnosť vo svete
1137  V,25     |                      aby si na siedmy deň "odpočinul".29~Ba ešte aj v poslednej
1138  V,25     |                     aj keď pracuje, aj keď odpočíva, veď sám Boh mu chcel ukázať
1139  V,27     |                    A v ňom treba hľadať aj odpoveď na problémy, ktoré majú
1140 IV,19     |                   podľa rozličných potrieb odpovedajúcich ich veku. Nútené upustenie
1141  V,27     |                túto otázku sa snaží Koncil odpovedať a čerpá pritom svetlo zo
1142 IV,20     |        organizáciách nájsť svoj špecifický odraz.~Odborové organizácie majú
1143 IV,22     |                 odmene, možnosti postupu a odstraňovania prekážok rôzneho druhu.
1144 IV,22     |                  postihnutá osoba necítila odstrčená na okraj sveta práce alebo
1145 IV,21     |              spôsobuje pocit spoločenského odstrčenia a urýchlene ich vedie k
1146  V,26     |                   vás neboli na ťarchu".73 Odtiaľ tiež vyplývajú jeho poučenia
1147 III,13    |                   Nezdá sa, že by na úplné odtránenie tohto omylu jestvovala iná
1148 II,5      |                  ním spojených rôznorodých odvetví až po najmodernejšie technológie
1149 IV,17     |                    to, že sa vytvorí akási odvodenina ekonomických systémov, ktoré
1150 II,9      |                   obraz a podobu",15 nebol odvolaný ani vtedy, keď človek -
1151  V,26     |                   o Božom kráľovstve stále odvoláva na ľudskú prácu: na prácu
1152 III,14    |           pripomínalo všetky tieto zásady, odvolávajúc sa aj na dôvody omnoho staršej
1153 II,9      |                  neraz ťažkú námahu, ktorá odvtedy sprevádza ľudskú prácu,
1154 IV,20     |                    odborové zväzy boli iba odzrkadlením "triednej" štruktúry spoločnosti
1155 II,4      |               človek, každá ľudská bytosť, odzrkadľuje činnosť samého Stvoriteľa
1156 IV,17     |           maximálneho zisku. Práve naopak, ohľad na objektívne práva pracujúceho
1157  V,27     |                života, nového dobra, akoby ohlasovanie "nového neba a novej zeme".88
1158  V,26(73) |                   Svätý Pavol uznáva právo ohlasovateľa evanjelia na hmotné zabezpečenie:
1159  I,1      |             surovín; vzrastajúce povedomie ohraničenosti bohatstva prírody, ako aj
1160 II,5      |                ďalej, poukazuje na to, akú ohromnú úlohu v interakcii medzi
1161 IV,17     |            Medzinárodná organizácia práce (OIT) a tiež Organizácia spojených
1162 II,6      |                   v tesárskej dielni. Táto okolnosť sama o sebe je najvýrečnejším "
1163 IV,22     |                osoba necítila odstrčená na okraj sveta práce alebo závislá
1164 III,13    |                  na úplné odtránenie tohto omylu jestvovala iná možnosť,
1165  V,25     |             Stvoriteľa, lebo nosí v sebe - on jediný - ten zvláštny prvok
1166 III,11    |                    skupine podnikateľov, a oni, riadiac sa zásadou najvyššieho
1167 II,4      |                    procesu ostáva na ceste onoho prvotného ustanovenia, daného
1168 II,4      |                   toho, čo bolo povedané v onom prastarom biblickom texte.
1169 III,13    |                  nemu, a to v istom zmysle onticky, akoby tu išlo o akýkoľvek
1170 IV,22     |              problém postihnutých osôb. Aj ony sú plne ľudskými osobami
1171 III,15    |                  že pracuje "na svojom". V opačnom prípade v celom ekonomickom
1172 IV,19     |               úvahy ešte rozličné sociálne opatrenia, ktoré majú za cieľ zabezpečenie
1173 IV,19     |                     alebo inými sociálnymi opatreniami, ako sú rodinné príplatky
1174 IV,19     |                    bezplatne. Iné sociálne opatrenie spočíva v práve na odpočinok.
1175 IV,18     |                  plánov vyznačovali väčšou operatívnosťou pri ich uskutočňovaní.~Touto
1176  V,26     |                   práce a len vtedy, ak sa opiera o takúto duchovnosť, možno
1177 III,14    |                 Historický, v krátkosti tu opísaný proces, ktorý už zaiste
1178 IV,19     |                   uvažovanie však nemá iba opisný význam, nie je skráteným
1179 II,4      |                  kontexte slov, ktorými sa opisuje tajomstvo stvorenia. Sú
1180 III,13    |                  nevyvrátiteľné overenie a oporu. Ani v dialektickom materializme
1181 IV,20     |             otázkach nadobúda aj charakter opozície proti iným, deje sa to v
1182 IV,19     |               mužmi pre dobro spoločnosti. Opravdivé spoločenské pozdvihnutie
1183 II,8      |                  sociálnej morálky bola to oprávnená reakcia na celý systém nespravodlivosti
1184 II,5      |              spoločností, prináša so sebou oprávnené presadenie sa techniky ako
1185  I,1      |                  neslobody domáhajú svojho oprávneného miesta medzi národmi, ako
1186 IV,20     |                    keď sa uznáva, že je to oprávnený prostriedok, treba zároveň
1187 III,13    |               opravdivým a zároveň morálne oprávneným, môže byť len taký pracovný
1188  V,27     |                 definitívne prezrieť až po opustení nemocnice.~Dané v Castel
1189 IV,23     |                 právo z rozličných dôvodov opustiť svoju vlasť a hľadať si
1190 IV,23     |            prichádza, alebo o vlasť, ktorú opúšťa. V tejto oblasti veľmi veľa
1191 IV,21     |             urýchlene ich vedie k masovému opúšťaniu dedín a sťahovaniu sa do
1192  I,2      |           sústrediť tieto úvahy, tak iba v organickom spojení s celou tradíciou
1193 IV,20     |                     ktorá by mala v týchto organizáciách nájsť svoj špecifický odraz.~
1194 IV,17     |        medzinárodné organizácie, počínajúc Organizáciou spojených národov. Zdá sa,
1195 III,14    |                   aktívnej účasti v týchto organizmoch. 24~
1196 III,14    |            širokého okruhu medzičlánkových organizmov, ktoré by mali hospodárske,
1197 III,14    |                  skutočnú autonómiu. Tieto organizmy by sledovali svoje špecifické
1198 III,14    |                  aby sa stali vlastníctvom organizovanej spoločnosti a podliehali
1199 IV,19     |                 celý pracovný systém sa má organizovať a prispôsobovať tak, aby
1200 IV,18     |           centralizáciu zo strany štátnych orgánov. Naopak, ide o správnu a
1201 IV,18     |                ktoré sú zodpovedné za celú orientáciu pracovnej politiky, treba
1202 II,7      |                  svojom chápaní konaním (v origináli je: svojím chápaním a konaním -
1203 IV,21     |           Majitelia nechávajú ležať úhorom ornú pôdu. Právny titul na vlastnenie
1204 III,13    |                    v ekonomických teóriách osemnásteho storočia, ale oveľa viac
1205  V,27     |                   novej zeme nielenže nemá oslabiť, lež skôr má podnecovať
1206  I,1      |                    encykliky Rerum novarum oslavujeme v čase, keď dochádza k novému
1207 IV,17     |            všeobecné tvrdenie nemá za cieľ oslobodiť priameho zamestnávateľa
1208 IV,22     |                    sprístupniť postihnutým osobám prácu podľa ich možností,
1209  I,2      |                   encykliky Rerum novarum, osobitne zameriava učenie Cirkvi,
1210 Intro     |                   Takto je práca poznačená osobitnou pečaťou človeka a človečenstva,
1211 IV,20     |                  pracovný odbor má vlastnú osobitosť, ktorá by mala v týchto
1212 IV,19     |                   platiť vzdaním sa svojej osobitosti na škodu rodiny, v ktorej
1213 II,10     |                   10. Po takomto ozrejmení osobného rozmeru ľudskej práce treba
1214  V,25     |                rozsiahlejšia je oblasť ich osobnej a kolektívnej zodpovednosti...
1215 IV,23     |                  prinieslo dokonca dobro v osobnom, rodinnom a spoločenskom
1216 II,9      |                 svoju vlastnú dôstojnosť a osobnosť.~
1217  V,24     |               subjektívnom rozmere je vždy osobnou činnosťou, actus personae,
1218  V,25     |                 svojim bratom, ako na svoj osobný príspevok k uskutočneniu
1219  I,1      |                   tváre",6 to značí nielen osobným úsilím a námahou, ale aj
1220 II,8      |               podmienok a starostlivosti o osobu pracovníka. Táto reakcia
1221 IV,17     |                   Samozrejme, že to nemôže ostať bez účinku na miestnu pracovnú
1222  I,3      |              života, ako aj učenia Cirkvi. Ostatne, v učení Cirkvi starosť
1223  V,24     |               diela spásy podobne ako jeho ostatné zložky, z ktorých sa skladá,
1224 IV,22     |                                      22. V ostatnom čase národné spoločenstvá
1225 II,4      |                    črtajú, ale zväčša ešte ostávajú pre človeka neznáme a skryté.~
1226  I,1      |                 môžu priniesť aj zlepšenie osudu a nádej miliónom ľudí, ktorí
1227  V,26     |                  možno chápať iba ako plod osvedčenej duchovnosti ľudskej práce
1228 IV,20     |                    a to aj pre ich činnosť osvetovej, výchovnej a sebavýchovnej
1229 III,12    |                  najprv poznávacou metódou osvojiť plody práce tých ľudí, ktorí
1230 III,11    |                vedecko-spoločenskú činnosť otázkam práce. Ustanovizeň, ktorá
1231 IV,22     |                    často súvisí aj s inými otázkami: na problém postihnutých
1232  I,3      |              novarum. V súvislosti s touto otázkou sa prehlbovanie problému
1233 II,9      |              súhrnne sa dotknúť niekoľkých otázok, ktoré bližšie definujú
1234  V,25     |                zjednotení so sebou v "dome Otca".34 Preto aj ľudská práca
1235  I,1      |               vzhľadom na skutočnosť práce otriasajú životom jednotlivých spoločenstiev,
1236  I,2      |            posledných deväťdesiatich rokov otriasli mnohými krajinami európskeho
1237 II,6      |                    vykonávanie boli určení otroci. Kresťanstvo, rozvíjajúc
1238 II,5      |                   stroja robí človeka jeho otrokom.~Ak sa teda biblické slová "
1239 IV,20     |             dôstojnosť vykonávateľa práce. Otvárajú sa tu mnohoraké možnosti
1240  V,26     |                 svoje schopnosti, stáva sa otvorenejším a prekonáva sám seba. Tento
1241 III,13    |                 primerané a nevyvrátiteľné overenie a oporu. Ani v dialektickom
1242  V,25     |                    znakom Božej veľkosti a ovocím jeho nevystihnuteľných úmyslov.
1243 IV,17     |                    nespravodlivosti, a tak ovplyvňovať pracovnú politiku jednotlivých
1244 III,11    |                napĺňa ľudský život a silne ovplyvňuje jeho hodnotu a zmysel. Hoci
1245 III,12    |               stvorenia. Toto tvrdenie, už označené ako východiskový bod, predstavuje
1246 II,8      |                takzvaná robotnícka otázka, označovaná niekedy aj ako "proletárska
1247 II,10     |                             10. Po takomto ozrejmení osobného rozmeru ľudskej
1248  V,27     |                  si bol vzatý..." 82 Akoby ozvenou týchto slov hovorí autor
1249  V,26     |                   nachádza mimoriadne živú ozvenu v učení svätého Pavla apoštola.
1250 II,9      |               významu. Poznajú ju lekári a ošetrovateľky, čo dňom i nocou bdejú pri
1251  V,27     |             srdciach silou svojho Ducha... oživuje a posilňuje aj veľkodušné
1252  I,1      |                                         1. Pätnásteho mája toho roku bolo tomu
1253 II,4      |                    človekom: antropológie, paleontológie, histórie, sociológie, psychológie
1254  V,25     |                  na ten "odpočinok", ktorý Pán pripravuje svojim sluhom
1255  V,27     |           ustanovený svojim vzkriesením za Pána, ktorému je daná všetka
1256  V,25     |               obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci"30 - podobne
1257  V,26     |               robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom." 77~Naučenia
1258  V,26     |               prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne
1259  I,2      |                   v tejto oblasti sa stala pápežská komisia Iustitia et pax,
1260 II,8      |           predovšetkým tými, čo vykonávajú pásovú, monotónnu, odosobňujúcu
1261  V,26     |                  na ľudskú prácu: na prácu pastiera, 57 roľníka, 58 lekára, 59
1262  V,26     |            staviteľovi, 52 hudobníkovi, 53 pastierovi, 54 rybárovi. 55 Známe sú
1263 IV,16     |                  práva vyplývajúce z práce patria do širokého kontextu práve
1264 II,6      |                 vykonáva rozličné činnosti patriace k pracovnému procesu a tie -
1265 IV,20     |                   organizácie spájali ľudí patriacich k tomu istému remeslu, teda
1266 III,15    |                   kapitálom je požiadavkou patriacou do poriadku sociálnej morálky.
1267 IV,21     |                   a roľníkom znovu dostalo patričného uznania ako základu zdravej
1268  I,3      |                   apoštolov. Problém práce patril od začiatku do učenia Cirkvi,
1269  I,2      |               pápežská komisia Iustitia et pax, ktorá má svoje orgány v
1270 Intro     |                  spoločenstve osôb. A táto pečať odhaľuje jeho vnútornú hodnotu
1271 II,9      |               hutníci pri svojich vysokých peciach, pracujúci v lodeniciach
1272  V,26     |                      rybárovi. 55 Známe sú pekné slová o ženskej práci. 56
1273  V,24     |                   osobnou činnosťou, actus personae, z toho vyplýva, že sa na
1274 III,15    |                    vlastníctvom -, jednako personalistický dôvod netratí na svojej
1275  I,2      |                  hrozba nukleárnej vojny a perspektíva strašného sebazničenia,
1276 III,13    |                   do tej istej ekonomickej perspektívy. V takomto nastolení problému
1277  I,1      |                  na rímskom stolci svätého Petra - "prvou a základnou cestou
1278  I,2      |                 Rerum novarum po encykliku Pia XI. Quadragesimo anno učenie
1279  I,3      |                    má svoj zdroj vo Svätom písme, počínajúc knihou Genezis,
1280  V,26     |               jedli svoj chlieb!" 74 Takto píše Solúnčanom. Apoštol totiž
1281 IV,18     |                  cestou sa môže realizovať plán všeobecného a primeraného
1282 IV,21     |               široký sektor práce na našej planéte, o okruh činnosti, ktorý
1283  V,24     |                    sa na jeho spasiteľných plánoch týkajúcich sa človeka a
1284 IV,18     |                   každého z nich v oblasti plánovania a organizácie práce vo vlastnom
1285 III,11    |                svetom kapitálu pretvoril v plánovaný triedny boj, vedený nielen
1286 II,6      |             subjektívnou bytosťou schopnou plánovite a rozumne konať, schopnou
1287  V,25     |           príspevok k uskutočneniu Božieho plánu v dejinách." 37~Preto je
1288 II,4      |              usiluje sa vyjadriť tie večné plány a ten nadprirodzený údel,
1289 II,5      |                   To isté v určitom zmysle platí aj o vedeckých výskumoch,
1290  I,1      |                   kultúry, potom je navždy platné pravidlo, že ten chlieb
1291 IV,19     |                    je otázka spravodlivého platu za vykonanú prácu. V súčasných
1292  V,27     |                 ktorý telo a svet kladú na plecia tým, čo hľadajú pokoj a
1293 IV,18     |           starostlivosť spočíva napokon na pleciach štátu, ale nemôže znamenať
1294 II,6      |                hovoria, je veľmi výrečné a plné veľkého významu.~Človek
1295 IV,17     |             zamestnávateľ" pri uplatňovaní plného rešpektovania práv pracujúceho
1296 IV,17     |              dôsledku čoho ťažko hovoriť o plnej sebestačnosti čiže autarkii
1297 IV,18     |                  Podobne treba, aby sa pri plnení spoločne schválených plánov
1298 II,4      |             podmanil zem a vládol nad ňou. Plnením tohto príkazu človek, každá
1299 III,13    |                 teoretický materializmus v plnom zmysle slova, ale je to
1300 IV,22     |             spoločnosti, ale mohla žiť ako plnoprávny pracujúci subjekt, užitočný
1301 IV,22     |                 osoba je jednou z nás a má plnú účasť na našej ľudskej prirodzenosti.
1302 III,14    |                  svojej práce môže zároveň plným právom považovať za spoluvlastníka
1303 II,4      |                   a žena",9 počuje slová: "Ploďte sa a množte, naplňte zem,
1304 II,5      |              zrýchlenom procese rozmnožuje počet výrobkov a mnoho produktov
1305 III,12    |                diele ekonomickej produkcie pochádza od človeka, tak práca, ako
1306 III,13    |                 silou svojich predpokladov pochádzajúcich z materialistickej teórie,
1307 II,6      |                  zároveň nás privádza aj k pochopeniu jej subjektívneho rozmeru.
1308 II,6      |                    podstatu práce. Nemožno pochybovať o tom, že ľudská práca má
1309 III,14    |                    zaiste vyšiel zo svojej počiatočnej fázy, ale trvá ďalej, ba
1310 III,12    |                    laboratóriá a samočinné počítače. A tak všetko, čo slúži
1311 IV,20     |                  istým odborom, musia vždy počítať s obmedzeniami, ktoré ukladá
1312  V,26     |                   tradícii Starého zákona, počnúc knihou Genezis?~V knihách
1313 IV,19     |               skutočným potrebám, to značí počtu vyživovaných osôb počas
1314 II,4      |                 obraz... ako muž a žena",9 počuje slová: "Ploďte sa a množte,
1315 III,12    |                    v prvej kapitole Biblie počujeme, že si človek má podmaniť
1316 II,9      |            porušení prvej zmluvy s Bohom - počul slová: "V pote svojej tváre
1317  V,27     |                Nech kresťan, ktorý pozorne počúva slovo živého Boha a spája
1318 III,14    |             osobitný význam početné návrhy podávané predstaviteľmi katolíckeho
1319 IV,18     |                Populorum progressio. Treba podčiarknuť, že konštitutívnym prvkom
1320 III,12    | hospodársko-spoločenského zriadenia. Treba podčiarkovať a zdôrazňovať prvenstvo
1321 IV,19     |                    pracovníkom sa rieši na podklade mzdy, teda primeranou odmenou
1322 IV,19     |                   súkromné, alebo v ktorom podlieha určitému druhu "zospoločnenia",
1323 III,14    |                organizovanej spoločnosti a podliehali bezprostrednému riadeniu
1324 III,14    |                   vyžaduje, aby toto právo podliehalo tvorivej revízii tak v teórii,
1325 IV,20     |           bojujúcich o moc a nemali by ani podliehať rozhodnutiam politických
1326 II,4      |                  Stvoriteľa príkaz, aby si podmanil zem a vládol nad ňou. Plnením
1327 IV,22     |                   psychologickým pracovným podmienkam postihnutých, spravodlivej
1328 IV,16     |                  práv predstavuje základnú podmienku mieru v súčasnom svete:
1329 II,10     |                prácou. Práca a pracovitosť podmieňujú aj celý výchovný proces
1330  V,27     |                  nemá oslabiť, lež skôr má podnecovať starosť o zveľaďovanie tejto
1331 II,7      |                  ba v istom zmysle dokonca podnet na takýto spôsob myslenia
1332 II,8      |                    v minulom storočí stali podnetom na združovanie pracujúcich
1333 II,5      |             akékoľvek osobné uspokojenie a podnety na tvorivú činnosť a zodpovednosť,
1334  V,26     |                  čo má. Takisto všetko, čo podnikajú ľudia za väčšiu spravodlivosť,
1335 IV,20     |                  svoje spravodlivé práva s podnikateľmi a vlastníkmi výrobných prostriedkov.
1336 IV,22     |                verejných, alebo súkromných podnikoch a dať im bežné prípadne
1337 IV,17     |        zamestnancov - zvlášť ak sám chce z podniku, ktorý vedie (alebo z podnikov,
1338 IV,22     |              združenia a záujmové skupiny, podniky, ba aj sami postihnutí musia
1339  V,26     |            osobitnú črtu, ktorou sa človek podobá Bohu, Stvoriteľovi a Otcovi.
1340 II,8      |                   sa objavujú v rozličných podobách, na rozličných miestach
1341  V,25     |                jediný - ten zvláštny prvok podobnosti s ním. Človek má napodobňovať
1342 II,6      |               ktorý súc Bohom, stal sa nám podobný vo všetkom, 11 zasvätil
1343 III,13    |                   najjednoduchšej a bežnej podoby (nazývanej aj vulgárnym
1344  V,26     |                    Kristova náuka o práci, podopretá príkladom vlastného života
1345 II,8      |                  ekonomických predpokladov podporovalo a zabezpečovalo iba hospodársku
1346 IV,18     |               povinnosť udeľovať primerané podpory potrebné na vydržiavanie
1347 IV,22     |                 byť aj za týchto okolností podriadená dôstojnosti človeka, subjektu
1348 III,12    |                  iba a výlučne, nástrojom, podriadeným ľudskej práci.~Túto pravdu,
1349  V,27     |                    svoj život ľudskejším a podriadiť tomuto cieľu celú zem." 87~
1350 III,13    |                      priamo alebo nepriamo podriaďuje materiálnej skutočnosti.
1351 III,14    |             vzájomnej lojálnej spolupráci, podriaďujúc sa pritom požiadavkám spoločného
1352 III,11    |                   je potrebné zachádzať do podrobností, pretože tie sú známe jednak
1353 IV,20     |                  delia na ďalšie skupiny a podskupiny podľa osobitných odborných
1354 Intro     |             schopný a vďaka svojej ľudskej podstate disponovaný samou svojou
1355 III,14    |         pripomenula a ako ju stále učí, sa podstatne líši od programu kolektivizmu,
1356 II,5      |             vznikli a neprestajne vznikajú podstatné otázky týkajúce sa ľudskej
1357 III,13    |                   podľa už uvedenej zásady podstatného a skutočného prvenstva práce,
1358  V,26     |               spôsobom do svojho učenia tú podstatnú pravdu o práci, ktorá je
1359 II,10     |                úloha stávať sa človekom je podstatným cieľom celého výchovného
1360 III,13    |                     Správnym čiže so samou podstatou veci zhodným, čo značí vnútorne
1361  V,27     |                 povolaný.~Kristus tým, "že podstúpil smrť za všetkých nás hriešnikov,
1362  I,2      |            tradíciou tohto učenia a týchto podujatí. Zároveň však to robíme
1363 II,7      |                  zvlášť vtedy, keď celkový pohľad na ekonomickú problematiku
1364  V,26     |                       V kontexte s takýmto pohľadom na hodnoty ľudskej práce,
1365 IV,19     |          domácnosti s ohľadom na jej vek a pohlavie. Faktom je, že v mnohých
1366  V,25     |           stvorenia, predstavuje najhlbšiu pohnútku podujatia sa na prácu v
1367 IV,18     |                stať skutočnou spoločenskou pohromou. Problém nezamestnanosti
1368 II,8      |            pracovné príležitosti, teda pre pohromu nezamestnanosti, alebo preto,
1369 III,12    |             myslieť aj na možnosť svetovej pohromy v prípade nukleárnej vojny
1370 III,15    |                    mechanizme uvádzanom do pohybu zhora a - z viacerých dôvodov -
1371 III,13    |                ľudí, ktorí stoja za týmito pojmami. Správnym čiže so samou
1372 III,12    |                    okruhu tohto posledného pojmu patrí popri zásobách prírody
1373 III,14    |                     nejde iba o abstraktné pojmy alebo "anonymné sily" pôsobiace
1374 II,8      |                 živo zaangažovaná, lebo ju pokladá za svoje poslanie, za svoju
1375 II,7      |                    a konaním - pozn. KVAS) pokladali prácu za istý druh "tovaru",
1376  V,25     |              schopnosti proti Božej moci a pokladať rozumné stvorenie akoby
1377  V,27     |                  na plecia tým, čo hľadajú pokoj a spravodlivosť"; súčasne
1378  V,25     |                    spravodlivosti, láske a pokoji... A preto nech svojou spôsobilosťou
1379  V,26     |                Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali a tak jedli svoj
1380  V,25     |              hľadieť na svoju prácu ako na pokračovanie v diele Stvoriteľa, ako
1381 II,4      |             zrýchlenia" dávajú do súvisu s pokrokom vedy a techniky, najmä s
1382 III,11    |             tkanivá sociálno-ekonomického, politického a medzinárodného života
1383  I,1      |             objavenie sa nových národov na politickom javisku, ktoré sa po rokoch
1384 IV,21     |               technické výdobytky a štátna politika postavili poľnohospodárstvo
1385 IV,21     |                    a hospodárskemu rozvoju poľnohospodárskeho pracovníka.~V mnohých prípadoch
1386 II,5      |                   už živých zásob prírody, poľnohospodárskych výrobkov, alebo nerastných
1387 IV,21     |                    naliehavé zmeny, aby sa poľnohospodárstvu a roľníkom znovu dostalo
1388 III,12    |                    spôsobom ich takrečeno "poľudšťuje"), potom treba konštatovať,
1389  I,1      |                    so sebou zníženie alebo pomalší rast hmotného blahobytu
1390 III,13    |            akomkoľvek pracovisku, či už na pomerne jednoduchom, alebo aj na
1391 IV,19     |                vykonanú prácu. V súčasných pomeroch niet iného dôležitejšieho
1392 IV,16     |        spravodlivých alebo nespravodlivých pomerov v pracovnej oblasti.~Priamym
1393 IV,17     |                    druhý aspekt pracovného pomeru a takýmto spôsobom podmieňuje
1394 IV,16     |                    alebo menej spravodlivé pomery vo sfére ľudskej práce.~
1395  V,25     |                Stvoriteľa, ako na užitočnú pomoc svojim bratom, ako na svoj
1396 IV,19     |               uľahčený prístup k lekárskej pomoci, a to podľa možnosti lacno
1397  V,24     |                   duchovnosti práce, ktorá pomôže všetkým ľuďom priblížiť
1398 II,7      |     eticko-spoločenskej problematiky. Toto poňatie by malo mať ústredné miesto
1399 IV,16     |                   To všetko vytvára široko poňatú morálnu povinnosť pracovať.
1400  V,25     |                   vonkajšej činnosti, musí ponechať vnútorný priestor, v ktorom
1401  V,27     |                 kríža, v treťom roku nášho pontifikátu.~Ján Pavol II.~
1402  I,2      |                   v poslednom období sa do popredia dostáva problém "sveta".
1403 IV,22     |             nanajvýš nedôstojnou človeka a popretím spoločnej ľudskej prirodzenosti,
1404 IV,21     |             pozbavia práva zúčastniť sa na poradách a rozhodovaniach, týkajúcich
1405 II,9      |                  pracovitosti so sociálnym poriadkom práce, ktorý umožní človekovi "
1406 II,10     |                   formovať sociálno-etický poriadok ľudskej práce. Učenie Cirkvi
1407 III,14    |           prostriedkami, ba dokonca neváha porušiť základné ľudské práva. A
1408 IV,21     |                  na vysokú úroveň, môže sa porušovať právo na prácu, keď dedinského
1409  I,1      |                   v ktorých sa tieto práva porušujú, ako aj usmerňovať priebeh
1410  V,27     |                  svojho Ducha... oživuje a posilňuje aj veľkodušné snahy, ktorými
1411  V,27     |               ľudského spoločenstva, čo už poskytuje určitý náčrt nového veku.
1412 II,8      |                   lebo ju pokladá za svoje poslanie, za svoju službu, za meradlo
1413  I,2      |                  spojené s jej apoštolským poslaním. Ak chceme na ňu sústrediť
1414 III,12    |                   Ak totiž do okruhu tohto posledného pojmu patrí popri zásobách
1415  I,2      |                    problém "triedy", tak v poslednom období sa do popredia dostáva
1416  V,24     |                                        24. Poslednú časť úvah o ľudskej práci,
1417 II,6      |                  sebe konečný zmysel. Lebo posledným cieľom práce, akejkoľvek
1418  V,26     |               ktorého sa mnoho jeho prvých poslucháčov v Nazarete s údivom pýtalo: "
1419  V,27     |                zahrnutý Kristov kríž, jeho poslušnosť až na smrť, ktorú apoštol
1420 III,12    |            vlastníctva. Ak má totiž človek poslúžiť sebe a iným zásobami, ktoré
1421 III,14    |                pojmy alebo "anonymné sily" pôsobiace v hospodárskej výrobe. Za
1422 IV,22     |         povinnosťou rozličných ustanovizní pôsobiacich v oblasti sveta práce, priameho,
1423 II,6      |                celého obsahu evanjeliového posolstva a nadovšetko z faktu, že
1424  V,24     |                   živého Boha, evanjeliové posolstvo spásy, v ktorom nachádzame
1425  V,24     |                službe celému evanjeliovému posolstvu -, tak zároveň vidí svoju
1426 IV,18     |                    zamestnávateľ, musia sa postarať o celkové plánovanie mnohých
1427 III,14    |                   vo forme "kapitálu" boli postavené proti "práci", ba ešte viac,
1428 III,14    |                jasné, že uznanie správneho postavenia práce a pracujúceho človeka
1429 IV,21     |                poľnohospodárskej práce a k postaveniu človeka, ktorý ťažko pracujúc
1430 III,13    |               proti kapitálu a kapitál bol postavený proti práci, akoby išlo
1431 IV,21     |                výdobytky a štátna politika postavili poľnohospodárstvo na vysokú
1432 II,7      |                   pravda o práci sa musela postaviť proti rôznym smerom materialistického
1433 IV,18     |                zvlášť bolestným vtedy, keď postihne predovšetkým mladých, ktorí
1434 IV,22     |             primeraných prostriedkov právo postihnutej osoby na odbornú prípravu
1435 IV,22     |               skupiny, podniky, ba aj sami postihnutí musia spojiť nápady a prostriedky,
1436 IV,22     |               nevyhnutný cieľ: sprístupniť postihnutým osobám prácu podľa ich možností,
1437 III,14    |               naďalej zostáva neprijateľný postoj "strnulého" kapitalizmu,
1438 II,5      |                    modernou priemyselnou a postpriemyselnou epochou, potom sa nepochybne
1439 III,12    |                   končiac najmodernejšími, postupne vypracoval človek: skúsenosť
1440  I,3      |                  však riešenie, alebo skôr postupné riešenie sociálnej otázky,
1441 II,5      |                     ktoré boli možné vďaka postupnému a trvalému rozvoju vedy
1442  I,2      |                  človeka v súčasnom svete, posudzovaná a analyzovaná z rôznych,
1443 III,11    |                    tento základný problém, posudzovaný z hľadiska človeka - problém,
1444 IV,19     |              fungovanie, treba definitívne posudzovať podľa toho, ako sa v tomto
1445 IV,22     |             ľudskými osobami s príslušnými posvätnými vrodenými a nenarušiteľnými
1446  V,27     |                  Svätého v zmŕtvychvstaní.~Pot a námaha, ktré v terajších
1447 II,8      |                   prudkej industrializácie potláčal pracujúceho človeka. Takému
1448 II,5      |                    získava si tak potrebnú potravu a odev a tiež tým, že môže
1449 II,8      |                  kultúrnej príprave, klesá potreba ich práce. Takáto nezamestnanosť
1450 IV,18     |                 spolupráce prostredníctvom potrebných zmlúv a dohôd. Aj tu je
1451  I,1      |                 prinajmenej dočasnú, alebo potrebu zmeniť kvalifikáciu. Možno -
1452 IV,19     |                citu, ktoré deti nevyhnutne potrebujú, aby sa mohli rozvíjať ako
1453  I,2      |                 nachádzame v nich výslovné potvrdenie práve takéhoto nastolenia
1454 II,5      |              ľudského rozumu a historickým potvrdením vlády človeka nad prírodou.~
1455 III,14    |               témou je ľudská práca, treba potvrdiť celé to úsilie, ktorým sa
1456 IV,22     |                 ich schopností ešte väčšmi potvrdzujú ľudskú dôstojnosť a veľkosť.
1457  V,26     |                 Odtiaľ tiež vyplývajú jeho poučenia o práci, ktoré majú charakter
1458 II,5      |                    nástrojov, ktoré človek používa pri práci, je nepochybne
1459 IV,20     |           spravodlivé práva svojich členov používajú odoborové organizácie aj
1460 III,12    |                   technika (čiže schopnosť používať tieto prostriedky v práci),
1461 IV,16     |               predtým načrtnutej osobitnej povahe ľudskej práce, a práve podľa
1462 II,6      |                     prácu svalov a rúk, sa považovala za nedôstojnú pre slobodných
1463 IV,17     |               veľký význam má - ako sme už povedali - "nepriamy zamestnávateľ"
1464 IV,21     |               roľníkov a napokon od stupňa povedomia, týkajúceho sa celej sociálnej
1465 Intro     |                    a podobu samého Boha2 a poverený podmaniť si zem3, je od
1466 II,7      |                      ako s vykonávateľom a pôvodcom a tým samým aj ako s pravým
1467 IV,23     |                    zmysle menšie právo než pôvodná vlasť.~A predsa, hoci emigrácia
1468  V,25     |                   jestvovanie sveta, ktorý povolal na bytie z ničoho, a pracuje
1469 III,11    |                   jeho pozemského života a povolania - nemožno vysvetľovať ináč
1470 II,6      |                   prvej kapitole venovanej povolaniu človeka.~A tak táto "vláda",
1471 III,12    |                  útrobách zeme, v mori, na povrchu zeme a v priestore. Tým,
1472  V,27     |                 septembra 1981, na sviatok Povýšenia svätého kríža, v treťom
1473  V,27     |                     A je v ňom zahrnuté aj povýšenie Krista, ktorý sa skrze smrť
1474  V,26     |                práci, ktoré majú charakter povzbudenia i rozkazu: "Takýmto prikazujeme
1475 III,14    |                    a prijímali ako osoby a povzbudzovali by sa do aktívnej účasti
1476  V,26     |                        Na inom mieste zasa povzbudzuje: "Čokoľvek robíte, robte
1477  V,26     |                akoby materiálny základ pre povznesenie človeka, ale ho sám osebe
1478  V,27     |            tajomstve stvorenia a spojené s povznesením človeka ako Božieho obrazu,
1479 III,11    |          historických skúseností. Avšak na pozadí skúseností, ktoré predchádzali
1480 IV,21     |                   keď dedinského obyvateľa pozbavia práva zúčastniť sa na poradách
1481 Intro     |                  MILOVANÍ SYNOVIA A DCÉRY,~POZDRAV VÁM A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~
1482 IV,19     |         spoločnosti. Opravdivé spoločenské pozdvihnutie ženy vyžaduje takú štruktúru
1483 III,11    |                   z hlavných dimenzií jeho pozemského života a povolania - nemožno
1484  V,27     |              miesto má jeho práca nielen v pozemskom pokroku, ale aj vo vzraste
1485  V,27     |               treba starostlivo rozlišovať pozemský pokrok od vzrastu Kristovho
1486 II,7      |                svojím chápaním a konaním - pozn. KVAS) pokladali prácu za
1487  I,3      |              týchto procesov - či už ide o poznanie rozoznávania objektívnej
1488  I,2      |              presne zodpovedá objektívnemu poznaniu stavu vecí. Ak sa v minulosti
1489 III,12    |                   už hotové, pripravené na poznávacie objavy a na náležité využitie
1490 III,12    |               prostriedkov, musí si najprv poznávacou metódou osvojiť plody práce
1491 II,8      |                   rozmeroch umožnil plnšie poznávanie podmienok života a ľudskej
1492  V,27     |                        Nech kresťan, ktorý pozorne počúva slovo živého Boha
1493 II,8      |                dopyt po práci, na ktorú sa požaduje aspoň odborné vzdelanie,
1494 III,15    |                    sociálnej morálky. Táto požiadavka má svoj kľúčový význam tak
1495 III,14    |          spolupráci, podriaďujúc sa pritom požiadavkám spoločného dobra, a mali
1496 IV,20     |                  života, čo je v rozpore s požiadavkami spoločného dobra spoločnosti,
1497 III,15    |                    práce pred kapitálom je požiadavkou patriacou do poriadku sociálnej
1498 III,14    |                  za spoluvlastníka veľkého pracoviska, na ktorom pracuje spolu
1499 III,14    |                 ktoré sa javia akoby veľké pracovisko, na ktorom deň čo deň vyvíja
1500 II,8      |             krajinách, v ktorých základným pracoviskom človeka neprestáva byť obrábanie
1501 IV,16     |                  akým spôsobom sa uzatvára pracovná zmluva a v dôsledku toho
1502 IV,19     |                    predovšetkým priamym) a pracovníkom sa rieši na podklade mzdy,
1503 IV,23     |            kritériá ako voči každému inému pracovníkovi v tej spoločnosti. Hodnota
1504 IV,22     |                    pracujúcich so zníženou pracovnou schopnosťou.~Veľkú pozornosť
1505 IV,22     |                  fyzickým a psychologickým pracovným podmienkam postihnutých,