| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Laborem Exercens IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter,Paragraph
1506 IV,21 | postaveniu človeka, ktorý ťažko pracujúc obrába zem. Ide tu totiž 1507 IV,23 | V pracovnom vzťahu voči pracujúcemu emigrantovi musia platiť 1508 IV,22 | činnosti. Tu vznikajú rozličné praktické problémy právnej, ale aj 1509 III,13 | po dlhodobej inkubácii v praktickom živote. A uskutočnilo sa 1510 III,13 | ale je to už celkom iste praktický materializmus, ktorý sa 1511 I,2 | stredísk, ako aj stredísk s praktickými apoštolskými iniciatívami, 1512 V,26 | vyžarujúcich zo samotného Prameňa Cirkev stále hlásala to, 1513 II,6 | ju vykonáva, je osobou. Pramene dôstojnosti práce treba 1514 V,27 | pritom svetlo zo samých prameňov zjaveného slova: "Isteže 1515 I,1 | práva pracujúcich ľudí, a pranierovať také situácie, v ktorých 1516 II,4 | čo bolo povedané v onom prastarom biblickom texte. Človek 1517 I,1 | kvalifikáciu. Možno - a to je veľmi pravdepodobné - prinesú so sebou zníženie 1518 III,12 | Táto zásada je evidentnou pravdou, ktorá vyplýva z celej historickej 1519 II,7 | nástrojom, a nie - podľa pravej dôstojnosti jeho práce - 1520 IV,19 | odpočinok. Ide tu predovšetkým o pravidelný odpočinok v týždni, zahrnujúci 1521 I,1 | potom je navždy platné pravidlo, že ten chlieb požíva "v 1522 IV,22 | rozličné praktické problémy právnej, ale aj hospodárskej povahy. 1523 IV,21 | ležať úhorom ornú pôdu. Právny titul na vlastnenie malého 1524 IV,20 | dokonca pomocou primeraných právnych prostriedkov. Zneužívanie 1525 V,26 | pastorálnej konštitúcie čítame o pravom význame pokroku: "Človek 1526 III,14 | vlastníctvo je podriadené právu na všeobecné užívanie, univerzálnemu 1527 III,14 | ľudské práva. A tak sám prechod výrobných prostriedkov do 1528 II,4 | Práca chápaná ako činnosť "prechodná", t.j. taká, ktorá sa začína 1529 II,9 | zvlášť nemožno pochopiť, prečo by pracovitosť mala byť 1530 II,7 | najmä robotník v priemysle - predáva zamestnávateľovi, ktorý 1531 I,2 | a hlbšie ukázala význam predchádzajúcej analýzy sociálnych nespravodlivostí. 1532 IV,16 | pretože je dedičom práce predchádzajúcich generácií a zároveň spolutvorcom 1533 III,11 | pozadí skúseností, ktoré predchádzali zverejnenie encykliky Rerum 1534 II,4 | je zameraná na vonkajší predmet, predpokladá zvláštnu vládu 1535 III,14 | Encyklika Rerum novarum, ktorej predmetom je sociálna otázka, kladie 1536 III,12 | presvedčení, že ľudská práca je prednejšia ako to, čo sa priebehom 1537 III,11 | nárokuje vystupovať ako predstaviteľ robotníckej triedy a všetkých 1538 IV,20 | združenia takéhoto druhu. Predstavitelia každého odboru môžu ich 1539 V,25 | ľudí, ktorých od počiatku predurčil na "odpočinok"33 v zjednotení 1540 V,27 | ľudského života na zemi a je predzvesťou smrti: "V pote svojej tváre 1541 I,3 | súvislosti s touto otázkou sa prehlbovanie problému ľudskej práce stále 1542 V,24 | týkajúcich sa človeka a sveta a prehlbovať vo svojom živote priateľstvo 1543 II,8 | Takáto solidárnosť sa má prejavovať všade tam, kde si to vyžaduje 1544 IV,17 | mnohoraké väzby, ktoré sa prejavujú napríklad v dovoze a vývoze 1545 IV,22 | postupu a odstraňovania prekážok rôzneho druhu. I keď neskrývame, 1546 V,27 | so sebou hriech: "Nech je prekliata zem pre teba: s námahou 1547 V,27 | vďaka svetlu, ktoré do nás preniká z Kristovho zmŕtvychvstania, 1548 III,13 | proces svedčí o vzájomnom prenikaní práce a toho, čo sme si 1549 V,27 | Kniha Genezis to vyjadruje prenikavým spôsobom, keď prvé požehnanie 1550 V,25 | životu, aby Kristov duch prenikol svet, a tak svet účinnejšie 1551 IV,20 | aj metódu štrajku, čiže prerušenia práce ako istého druhu ultimáta, 1552 II,5 | prináša so sebou oprávnené presadenie sa techniky ako základného 1553 II,5 | pokroku; súčasne však s týmto presadením sa vznikli a neprestajne 1554 I,2 | ale sa vyžaduje, aby sa preskúmali a pretvorili v univerzálnejšom 1555 I,2 | Cirkvi v sociálnej otázke presne zodpovedá objektívnemu poznaniu 1556 IV,19 | zamestnávateľa, má za cieľ presnejšie definovať práve tieto vzťahy 1557 II,5 | mnohých prípadoch dnes už prestala byť prácou prevažne telesnou, 1558 III,14 | socializáciu. Tieto prostriedky prestávajú byť súkromným vlastníctvom 1559 II,4 | 4. Cirkev je presvedčená, že práca je základným rozmerom 1560 II,4 | Božieho slova, aby to, čo je presvedčením rozumu, nadobudlo aj povahu 1561 IV,17 | tomuto cieľu. Všetko to presvedčivo ukazuje, aký veľký význam 1562 II,8 | ľudského spolužitia, dovolili pretrvať krikľavým nespravodlivostiam 1563 III,11 | práce a svetom kapitálu pretvoril v plánovaný triedny boj, 1564 I,2 | vyžaduje, aby sa preskúmali a pretvorili v univerzálnejšom rozmere.~ 1565 V,25 | svojej rodine tak, že tým preukazujú primeranú službu spoločnosti, 1566 II,5 | dnes už prestala byť prácou prevažne telesnou, lebo námaha rúk 1567 III,11 | výrobných prostriedkov, aby sa prevedením ich vlastníctva od súkromných 1568 IV,19 | sa vždy stáva konkrétnou previerkou spravodlivosti celého sociálno-ekonomického 1569 I,3 | Toto dedičstvo tradície prevzali pápeži a rozvinuli ho učením 1570 IV,19 | nie sú schopné dôstojne prevziať zodpovednosť za vlastný 1571 V,27 | novarum, sme mohli definitívne prezrieť až po opustení nemocnice.~ 1572 II,8 | iba v krajinách, ktoré už prešli istým procesom priemyselnej 1573 II,8 | a životných podmienkach prežívajú skutočnú "proletarizáciu", 1574 II,8 | človeka. Takému stavu vecí prialo liberálne spoločensko-politické 1575 IV,17 | termín, zodpovednosť je menej priama - ale zostáva skutočnou 1576 IV,17 | vyvinutých spoločenstvách. Keď sa priamy zamestnávateľ nechádza v 1577 IV,22 | predsa by si bolo treba priať, aby správne chápanie práce 1578 V,25 | pripravuje svojim sluhom a priateľom. 36~Vedomie, že ľudská práca 1579 V,24 | prehlbovať vo svojom živote priateľstvo s Kristom tým, že sa vierou 1580 V,24 | ktorá pomôže všetkým ľuďom priblížiť sa prostredníctvom nej k 1581 II,8 | v procese tohto rozvoja pribúdajú nové formy ľudskej práce, 1582 IV,23 | ide o krajinu, do ktorej prichádza, alebo o vlasť, ktorú opúšťa. 1583 II,6 | tohto záveru potom právom prichádzame k tomu, že subjektívnemu 1584 IV,17 | čo potom spolu s inými príčinami vytvára stále rastúci nepomer 1585 I,3 | vraciame k tomuto problému - pričom, samozrejme, nemáme úmysel 1586 III,11 | ich prácu. K tomu treba pridať aj iné prvky vykorisťovania, 1587 IV,16 | spolutvorcom budúcnosti tých, čo prídu po ňom v priebehu dejín. 1588 I,1 | porušujú, ako aj usmerňovať priebeh týchto zmien, aby sa dosiahol 1589 III,12 | prednejšia ako to, čo sa priebehom času zvyklo nazývať "kapitálom". 1590 II,5 | nenahraditeľný faktor výroby. Priemysel zasa bude vždy spočívať 1591 I,1 | svet práce a výroby ako priemyselná revolúcia v minulom storočí. 1592 II,5 | súvislosti s celou modernou priemyselnou a postpriemyselnou epochou, 1593 II,5 | je pravda, že práve tým priemyselný rozvoj vytvára základňu 1594 IV,17 | o hospodárskom živote v priereze danej spoločnosti a štátu, 1595 V,25 | musí ponechať vnútorný priestor, v ktorom sa človek stále 1596 III,12 | mori, na povrchu zeme a v priestore. Tým, že si ich privlastňuje, 1597 V,27 | vykúpenia, v ktorom Kristus prijal za nás svoj kríž. V práci, 1598 V,27 | čiastku Kristovho kríža a prijíma ju v tom istom duchu vykúpenia, 1599 III,14 | členovia by sa chápali a prijímali ako osoby a povzbudzovali 1600 III,13 | procesu ľudí bez ťažkostí prijímame, keď sa riadime rozumom, 1601 III,15 | výrobných prostriedkov. Ak prijmeme názor, že pre určité odôvodnené 1602 II,4 | vládol nad ňou. Plnením tohto príkazu človek, každá ľudská bytosť, 1603 V,26 | povzbudenia i rozkazu: "Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi 1604 II,9 | charakteristiku "bonum arduum" ("príkre dobro"), to neznamená, že 1605 II,7 | materialistického ekonomizmu.~Sústavná príležitosť, ba v istom zmysle dokonca 1606 II,8 | že sa obmedzili pracovné príležitosti, teda pre pohromu nezamestnanosti, 1607 IV,20 | ani by nemali byť s nimi príliš úzko spojené. V takom prípade 1608 IV,18 | rešpektovanie s ňou spojených práv primerane dôstojnosti človeka, ktorý 1609 IV,21 | tomu pristupuje nedostatok primeranej odbornej formácie a zodpovedajúcich 1610 IV,19 | rieši na podklade mzdy, teda primeranou odmenou za vykonanú prácu.~ 1611 V,25 | rodine tak, že tým preukazujú primeranú službu spoločnosti, môžu 1612 IV,17 | poľnohospodárstve a tak ďalej - musí byť primeraným a základným kritériom utvárania 1613 I,1 | znamenať nezamestnanosť, prinajmenej dočasnú, alebo potrebu zmeniť 1614 III,14(22)| 66, aa.2,6; De Regimine principum, L. I. kap. 15 a 17. O sociálnej 1615 I,1 | je veľmi pravdepodobné - prinesú so sebou zníženie alebo 1616 IV,23 | morálnom, ba aby podľa možností prinieslo dokonca dobro v osobnom, 1617 V,27 | protikladu s kliatbou, ktorú priniesol so sebou hriech: "Nech je 1618 I,1 | rozvinutejších krajinách; ale môžu priniesť aj zlepšenie osudu a nádej 1619 IV,17 | chudobnými štátmi sa vo väčšine prípadov nezmenšujú ani nevyrovnávajú, 1620 II,7 | civilizácie, v ktorej sa pripisuje dôležitosť predovšetkým 1621 IV,19 | opatreniami, ako sú rodinné príplatky alebo príspevky na matku, 1622 II,7 | kolektivizmu. K tomu sa pripojili iné spoločensko-ekonomické 1623 III,11 | týchto dôležitých otázkach a pripomenieme aspoň základné prvky učenia 1624 II,6 | sa tejto témy najnovšie pripomenul Druhý vatikánsky koncil 1625 III,14 | zásada, ako ju vtedy Cirkev pripomenula a ako ju stále učí, sa podstatne 1626 III,14 | novarum, učenie Cirkvi stále pripomínalo všetky tieto zásady, odvolávajúc 1627 I,1 | považuje za svoju úlohu stále pripomínať dôstojnosť a práva pracujúcich 1628 IV,18 | človečenstva, ale aj zvláštna príprava na zaujatie primeraného 1629 III,12 | istom zmysle ako už hotové, pripravené na poznávacie objavy a na 1630 V,27 | Tento dokument, ktorý sme pripravili, aby sa publikoval uplynulého 1631 V,25 | ten "odpočinok", ktorý Pán pripravuje svojim sluhom a priateľom. 36~ 1632 IV,23 | zvážení osobitnej odbornej prípravy pracujúcich - pred základnou 1633 II,8 | aj to, že zanikajú. I keď pripustíme, že v zásade je to normálny 1634 II,9 | Ale poznajú ju aj ľudia pripútaní k pracovnému stolu intelektuálnej 1635 IV,22 | spoločenského života, teda do práce pripúšťali iba ľudia úplne schopní, 1636 III,12 | iným zásobami, ktoré skrýva príroda, má na to len jediný prostriedok - 1637 II,5 | z mora dobývať rozličné prírodné bohatstvá. Omnoho viac si 1638 II,5 | potvrdením vlády človeka nad prírodou.~Posledné obdobie dejín 1639 II,9 | totiž človek nielen pretvára prírodu, prispôsobujúc ju svojim 1640 IV,17 | čoraz väčšmi sa zväčšujú, prirodzene, na úkor týchto druhých. 1641 II,8 | odmeňuje než telesná práca. Je prirodzené, že vzdelanie samo o sebe 1642 Intro | istom zmysle stanovuje jeho prirodzenosť.~ 1643 II,10 | rodinného života, ktorý je prirodzeným právom a povolaním človeka. 1644 V,26 | ženskej práci. 67 Apoštolát prirovnáva telesnej práci žencov alebo 1645 IV,16 | mnohé už verejne vyhlásili príslušné medzinárodné inštancie a 1646 II,10 | ľudskú totožnosť spája s príslušnosťou k národu a že svoju prácu 1647 II,4 | zahrnutý. Všetci a každý má príslušnou mierou a nespočítateľným 1648 IV,17 | rovine národného dôchodku príslušných krajín. Rozdiely medzi väčšou 1649 III,13 | súladného obrazu, v ktorom sa prísne zachováva zásada prvenstva 1650 V,25 | Kristova milosť, účinne prispejú k tomu, aby sa stvorenstvo 1651 II,5 | A to všetko historicky prispelo k veľkému rozvoju civilizácie, 1652 IV,18 | rozvoj spoločnosti. Povinnosť príspevkov v prospech nezamestnaných 1653 IV,22 | ľudskej dôstojnosti a povolaný prispievať podľa svojich schopností 1654 IV,18 | organizácia ľudskej práce prispôsobená jednotlivým spoločenstvám 1655 IV,22 | pracoviskách alebo v strediskách prispôsobených pre pracujúcich so zníženou 1656 IV,20 | a tomuto systému sa musí prispôsobiť každá sociálna činnosť, 1657 I,3 | ľudskej práce stále viac prispôsobovalo novým potrebám a pritom 1658 IV,19 | systém sa má organizovať a prispôsobovať tak, aby sa rešpektovali 1659 II,10 | rozmeru ľudskej práce treba pristúpiť k druhému okruhu hodnôt, 1660 II,8 | keď spolu s čoraz širším prístupom ku vzdelaniu, s čoraz väčším 1661 I,2 | k sociálnej otázke treba pristupovať v jej celkovej a komplexnej 1662 IV,21 | životných podmienok. K tomu pristupuje nedostatok primeranej odbornej 1663 III,13 | bezprostrednej a väčšej príťažlivosti toho, čo je materiálne.~ 1664 II,6 | rozmer práce, ale zároveň nás privádza aj k pochopeniu jej subjektívneho 1665 II,7 | povahu má i práca - treba priznať, že omyl prvotného kapitalizmu 1666 IV,20 | dnes tomuto slovu všeobecne priznáva. Odbory nemajú charakter " 1667 V,27 | na diele, ktoré Kristus prišiel vykonať. 85 Toto dielo spásy 1668 II,8 | s inými s ňou spojenými problémami sa stala príčinou oprávnenej 1669 III,12 | Ďalšie uvažovanie o tom istom probléme nás musí utvrdiť v presvedčení, 1670 II,8 | krajinách, ktoré už prešli istým procesom priemyselnej revolúcie, 1671 I,3 | Uprostred všetkých týchto procesov - či už ide o poznanie rozoznávania 1672 III,12 | celom diele ekonomickej produkcie pochádza od človeka, tak 1673 II,5 | rozmnožuje počet výrobkov a mnoho produktov zdokonaľuje aj z hľadiska 1674 IV,18 | kultúrnej, technickej a profesionálnej formácie nemôžu nájsť zamestnanie 1675 IV,20 | univerzít", doškoľovacích programov a kurzov, ktoré rozvíjali 1676 III,11 | medzinárodného hnutia cieľom tejto programovanej činnosti je uskutočniť sociálnu 1677 II,8 | pritom všetkom isté procesy "proletarizácie" sú možné nezávisle od tejto 1678 II,8 | podmienkach prežívajú skutočnú "proletarizáciu", alebo sa dokonca už skutočne 1679 III,11 | robotníckej triedy a všetkých proletárov celého sveta. Takýmto spôsobom 1680 II,8 | označovaná niekedy aj ako "proletárska otázka". Táto otázka spolu 1681 V,24 | trojitého poslania: kňaza, proroka a kráľa, ako to nádherne 1682 IV,22 | práce, a nie ekonomickému prospechu.~Je teda povinnosťou rozličných 1683 IV,19 | zaradiť právo na pracovné prostredie a výrobné procesy, ktoré 1684 IV,18 | toho schopných subjektov. Protikladom spravodlivej a správnej 1685 V,27 | Božieho obrazu, dáva do protikladu s kliatbou, ktorú priniesol 1686 IV,18 | sú nespravodlivé a môžu provokovať aj k násilným reakciám.~ 1687 II,8 | krivdy, 13 ktorý v období prudkej industrializácie potláčal 1688 III,13 | teda v čase rodiacej sa a prudko sa rozvíjajúcej industrializácie, 1689 III,13 | nastolenie tohto problému ešte prv než filozofický materialistický 1690 II,5 | práce novým spôsobom. Ako prvá industrializácia vyvolala 1691 III,13 | obsahuje presvedčenie o prvenstve a nadradenosti toho, čo 1692 IV,17 | vziať do úvahy celkový obraz prvkov rozhodujúcich o hospodárskom 1693 III,12 | pri ktorom je práca vždy prvoradou účinnou príčinou, zatiaľ 1694 III,12 | plody ľudskej práce - hrajú prvoradú úlohu (treba tu myslieť 1695 IV,19 | prípadne sťažuje spĺňanie prvoradých cieľov materského poslania, 1696 I,1 | aspektov; aspektom večným a prvoradým, vždy aktuálnym a neprestajne 1697 II,9 | svete patrí.~Základný a prvotný Boží zámer s človekom, ktorého " 1698 IV,19 | morálne a nábožensky zrelé a psychicky vyrovnané. Spoločnosti bude 1699 IV,19 | obmedzenia jej slobody, bez psychologickej alebo praktickej diskriminácie, 1700 IV,22 | pracovníkov, fyzickým a psychologickým pracovným podmienkam postihnutých, 1701 II,4 | paleontológie, histórie, sociológie, psychológie a iných; všetky o tom svedčia 1702 V,27 | ktorý sme pripravili, aby sa publikoval uplynulého 15. mája, na 1703 I,2 | sociálna otázka neprestala pútať pozornosť Cirkvi. Svedčia 1704 V,26 | poslucháčov v Nazarete s údivom pýtalo: "Skade to má tento? Aká 1705 II,9(20) | Porov. Pius XI., encyklika Qadragesimmo anno: AAS 23 (1931) s. 221- 1706 I,2 | novarum po encykliku Pia XI. Quadragesimo anno učenie Cirkvi sa sústreďuje 1707 II,8 | vykorisťovanie pracujúcich a rastúce zóny biedy, ba priam hladu. 1708 IV,17 | príčinami vytvára stále rastúci nepomer na rovine národného 1709 IV,23 | národnosti, náboženstva alebo rasy. Tým viac neslobodno zneužívať 1710 I,3 | samozrejme, vyskytuje veľa ráz. Do istej miery je stálym 1711 IV,18 | provokovať aj k násilným reakciám.~Medzinárodné organizácie 1712 II,8 | oprávnenej spoločenskej reakcie a vyvolala veľký elán solidárnosti 1713 III,13 | morálne oprávnenú spoločenskú reakciu, o ktorej už bola reč predtým. 1714 III,11 | na celý kontext súčasnej reality.~ 1715 III,11 | odstránenie tried samých. Realizácia tohto programu zavádza najprv 1716 II,9 | svojim potrebám, ale sa aj realizuje ako človek, ba v istom zmysle " 1717 III,14 | kapitalizmu, s cieľom uskutočniť reformu z hľadiska ľudských práv, 1718 III,14 | mnohoraké a tak veľmi želateľné reformy nemožno uskutočniť apriórne 1719 III,14(22)| II-II, q. 66, aa.2,6; De Regimine principum, L. I. kap. 15 1720 IV,20 | zmysle už v stredovekých remeselníckych cechoch, lebo tieto organizácie 1721 V,26 | sám pracujúcim človekom, remeselníkom, tak ako Jozef z Nazareta. 41 1722 V,26 | lekárovi, 44 lekárnikovi, 45 o remeselníkovi- umelcovi, 46 o kováčovi, 47 ( 1723 IV,20 | patriacich k tomu istému remeslu, teda na základe vykonávanej 1724 III,14 | Ak teda treba neprestajne revidovať stanovisko "strnulého" kapitalizmu, 1725 III,14 | právo podliehalo tvorivej revízii tak v teórii, ako aj v praxi. 1726 I,1 | vyžadovať nové usporiadanie a revíziu štruktúr súčasnej ekonómie, 1727 I,1 | a výroby ako priemyselná revolúcia v minulom storočí. Mnohoraké 1728 II,8 | istým procesom priemyselnej revolúcie, ale takisto aj v krajinách, 1729 III,11 | činnosti je uskutočniť sociálnu revolúciu a zaviesť na celom svete 1730 III,11 | mnohorakého vplyvu vrátane revolučného nátlaku v mene zásady "diktatúry 1731 IV,17 | povolané ministerstvá alebo rezorty verejnej moci a tiež spoločenské 1732 IV,19 | prispôsobovať tak, aby sa rešpektovali požiadavky osoby a jej formy 1733 IV,17 | pri uplatňovaní plného rešpektovania práv pracujúceho človeka, 1734 IV,18 | práce a čoraz všeobecnejšie rešpektovanie s ňou spojených práv primerane 1735 IV,22 | pracujúci subjekt, užitočný a rešpektovaný vo svojej ľudskej dôstojnosti 1736 IV,19 | ale aj bez zanedbávania rešpektu voči rodinným ašpiráciám 1737 IV,20 | prostriedkov alebo v spôsobe ich riadenia a disponovania nimi. Spoločenský 1738 III,14 | zároveň vyhradzuje monopol na riadenie a disponovanie výrobnými 1739 III,14 | podliehali bezprostrednému riadeniu a vplyvu inej skupiny osôb, 1740 IV,17 | väčšej alebo menšej miere riadia predovšetkým kritériom maximálneho 1741 III,11 | skupine podnikateľov, a oni, riadiac sa zásadou najvyššieho zisku, 1742 III,14 | duševnú, od koncepčnej po riadiacu.~V tomto svetle nadobúdajú 1743 III,13 | ťažkostí prijímame, keď sa riadime rozumom, ako aj vierou, 1744 IV,22 | vhodnejšie zamestnanie na riadnych pracoviskách alebo v strediskách 1745 IV,19 | priamym) a pracovníkom sa rieši na podklade mzdy, teda primeranou 1746 V,27(84) | Porov. Rim 5,19.~ 1747 I,1 | začiatku našej služby na rímskom stolci svätého Petra - " 1748 III,12 | vybudovali, zdokonalili a robia to i naďalej. Schopnosť 1749 V,26 | podobenstvách, teda v tom, čo "robil a učil".78~Na základe týchto 1750 V,26 | neporiadne, bez toho, že by niečo robili, 75 a v tomto súvise neváha 1751 I,2 | podujatí. Zároveň však to robíme podľa smerníc evanjelia, 1752 IV,20 | odborových organizácií nie je "robiť politiku" v takom zmysle, 1753 V,26 | zasa povzbudzuje: "Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, 1754 II,8 | dosahu zrodila takzvaná robotnícka otázka, označovaná niekedy 1755 II,8 | rámci osobitnej solidárnosti robotníckeho sveta, a to nie iba v krajinách, 1756 II,5 | industrializácia vyvolala takzvanú robotnícku otázku, tak aj ďalšie zmeny 1757 II,8 | pracovníka. Táto reakcia spojila robotnícky svet do spoločenstva charakterizovaného 1758 II,7 | ktorý pracovník - najmä robotník v priemysle - predáva zamestnávateľovi, 1759 V,26 | rybára, 64 kupca, 65 robotníka. 66 A hovorí aj o rôznorodej 1760 III,11 | najvyššieho zisku, snažili sa robotníkom určiť čo možno najnižšiu 1761 V,26 | povzbudzuje: "Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a 1762 IV,19 | odpočinok čiže dovolenku raz ročne, prípadne niekoľkokrát za 1763 II,9 | obrábajú pôdu, ktorá niekedy "rodí tŕnie a bodľač",17 ale aj 1764 III,13 | praxi tých čias, teda v čase rodiacej sa a prudko sa rozvíjajúcej 1765 IV,19 | sociálnymi opatreniami, ako sú rodinné príplatky alebo príspevky 1766 II,10 | Práca je základom formovania rodinného života, ktorý je prirodzeným 1767 II,10 | prácou, druhý vyplývajúci z rodinnej povahy ľudského života - 1768 IV,23 | dokonca dobro v osobnom, rodinnom a spoločenskom živote vysťahovalca, 1769 IV,19 | realizovať či už takzvanou rodinnou mzdou, to znamená jedinou 1770 IV,19 | zanedbávania rešpektu voči rodinným ašpiráciám a voči ich osobitnej 1771 I,2 | stoja pred každým človekom, rodinou, jednotlivými národmi, pred 1772 IV,23 | ktorý pracuje mimo svojej rodnej krajiny či už ako stály 1773 IV,21 | pôdy, ktorú roľník dlhé roky obrábal ako vlastnú, sa 1774 II,9 | podmienkach. Poznajú ju nielen roľníci, čo dlhé dni obrábajú pôdu, 1775 IV,21 | malého kúska pôdy, ktorú roľník dlhé roky obrábal ako vlastnú, 1776 V,26 | prácu: na prácu pastiera, 57 roľníka, 58 lekára, 59 rozsievača, 60 1777 IV,21 | aby sa poľnohospodárstvu a roľníkom znovu dostalo patričného 1778 V,26 | hutníka), o hrnčiarovi, 48 roľníkovi, 49 vedcovi, 50 námorníkovi, 51 1779 IV,21 | poľnohospodárstve nie sú všade rovnaké; rôzne je aj spoločenské 1780 II,4 | neprestávajú byť aktuálne. Rovnako sa vzťahujú na všetky minulé 1781 III,13 | závislým človeka a jeho prácu.~Rozbitie tohto súladného obrazu, 1782 II,6 | akoby sám základ starovekého rozdelenia ľudí na triedy podľa druhu 1783 IV,18 | ukazovala menej krikľavých rozdielov, ktoré sú nespravodlivé 1784 IV,17 | dôchodku príslušných krajín. Rozdiely medzi väčšou časťou bohatých 1785 III,12 | Táto pravda má dôležité a rozhodné dôsledky.~ 1786 V,26 | zodpovedať podľa Božích plánov a rozhodnutí skutočným záujmom ľudstva 1787 II,9 | čo nesú zodpovednosť za rozhodnutia veľkého spoločenského významu. 1788 IV,20 | nemali by ani podliehať rozhodnutiam politických strán, a ani 1789 III,11 | tvoriť základ hodnotení a rozhodovaní, ktoré sa dnes o nej vynášajú, 1790 II,6 | rozumne konať, schopnou rozhodovať o sebe a zameranou na sebarealizovanie. 1791 IV,17 | úvahy celkový obraz prvkov rozhodujúcich o hospodárskom živote v 1792 II,6 | a slobodným čiže o sebe rozhodujúcim subjektom.~Táto pravda, 1793 II,4 | vedy a techniky, najmä s rozhodujúcimi objavmi pre spoločensko-hospodársky 1794 V,26 | charakter povzbudenia i rozkazu: "Takýmto prikazujeme a 1795 IV,16 | zamestnávateľom a zamestnancom.~Rozlišovanie medzi priamym a nepriamym 1796 V,27 | hoci treba starostlivo rozlišovať pozemský pokrok od vzrastu 1797 I,2 | celej zemegule. Nerovnomerné rozloženie bohatstva a biedy, existencia 1798 II,7 | foriem kapitalizmu, súbežne s rozmanitými formami kolektivizmu. K 1799 III,13 | predovšetkým možnosť veľkého rozmnoženia materiálnych bohatstiev 1800 IV,23 | svojich rúk mohol prispieť k rozmnoženiu spoločného dobra vlastnej 1801 II,10 | touto cestou práca slúži na rozmnožovanie bohatstva celej ľudskej 1802 II,5 | znásobuje. V zrýchlenom procese rozmnožuje počet výrobkov a mnoho produktov 1803 IV,21 | poľnohospodárstve nie sú všade rovnaké; rôzne je aj spoločenské postavenie 1804 V,26 | robotníka. 66 A hovorí aj o rôznorodej ženskej práci. 67 Apoštolát 1805 II,5 | priemyslu a s ním spojených rôznorodých odvetví až po najmodernejšie 1806 II,7 | sa musela postaviť proti rôznym smerom materialistického 1807 I,3 | procesov - či už ide o poznanie rozoznávania objektívnej sociálnej situácie, 1808 IV,20 | spoločensko-hospodárskeho života, čo je v rozpore s požiadavkami spoločného 1809 IV,18 | Musia sa dať viesť dôkladným rozpoznávaním zložitých situácií, ako 1810 IV,18 | dívame na celú ľudskú rodinu rozptýlenú po celej zemi, nemôže na 1811 III,11 | pretože tie sú známe jednak z rozsiahlej literatúry a jednak z praktických 1812 V,25 | viac rastie moc ľudí, tým rozsiahlejšia je oblasť ich osobnej a 1813 IV,17 | ľahko usúdiť - je nesmierne rozsiahly a komplikovaný. Aby ho bolo 1814 II,7 | jednotlivých krajín, ako aj v rozsiahlych medzinárodných a medzikontinentálnych 1815 V,26 | roľníka, 58 lekára, 59 rozsievača, 60 hospodára, 61 sluhu, 62 1816 II,6 | epoch.~Starovek svojrázne roztriedil ľudí na stavy podľa povahy 1817 III,12 | vypracoval človek: skúsenosť a rozum človeka. Takýmto spôsobom 1818 III,12 | človeka nad vecou. Všetko, čo rozumieme pod pojmom "kapitál" v užšom 1819 IV,20 | politiky", chápanej ako rozumná starostlivosť o spoločné 1820 II,6 | bytosťou schopnou plánovite a rozumne konať, schopnou rozhodovať 1821 IV,18 | Naopak, ide o správnu a rozumnú koordináciu, v rámci ktorej 1822 III,13 | prijímame, keď sa riadime rozumom, ako aj vierou, ktorá čerpá 1823 III,11 | vlastným subjektom a s jeho rozumovým konaním. Táto skutočnosť 1824 IV,18 | ktorý je subjektom práce.~Rozvážne plánovanie, ako aj náležitá 1825 IV,20 | ktoré rozvíjali a aj teraz rozvíjajú práve túto oblasť činnosti. 1826 II,6 | určení otroci. Kresťanstvo, rozvíjajúc niektoré myšlienky vlastné 1827 III,13 | rodiacej sa a prudko sa rozvíjajúcej industrializácie, v ktorej 1828 V,25 | tomu, aby sa stvorenstvo rozvíjalo ľudskou prácou, technikou 1829 I,1 | rast hmotného blahobytu v rozvinutejších krajinách; ale môžu priniesť 1830 IV,21 | nespravodlivé situácie. V niektorých rozvojových krajinách žijú milióny veľkostatkármi 1831 II,7 | Takéto chápanie práce bolo rozšírené azda najmä v prvej polovici 1832 I,2 | národov, v ďalšej etape rozširuje svoj obzor na rozmery celej 1833 I,1 | neprípustného znečisťovania. Ruka v ruke s tým ide objavenie 1834 I,1 | neprípustného znečisťovania. Ruka v ruke s tým ide objavenie sa nových 1835 V,27 | aké kedy vykonávali moje ruky a tiež na všetky námahy, 1836 V,26 | sluhu, 62 správcu, 63 rybára, 64 kupca, 65 robotníka. 66 1837 V,26 | telesnej práci žencov alebo rybárov. 69 A spomína aj prácu vedcov. 70~ 1838 V,26 | hudobníkovi, 53 pastierovi, 54 rybárovi. 55 Známe sú pekné slová 1839 II,6 | tesárskej dielni. Táto okolnosť sama o sebe je najvýrečnejším " 1840 I,1 | viac, chceme ho venovať samému človeku v širokom súvise 1841 IV,22 | skupiny, podniky, ba aj sami postihnutí musia spojiť 1842 III,12 | továrne, laboratóriá a samočinné počítače. A tak všetko, 1843 III,11 | nepredstavujú iba teóriu, ale samotné tkanivá sociálno-ekonomického, 1844 V,26 | svetiel vyžarujúcich zo samotného Prameňa Cirkev stále hlásala 1845 III,13 | vládnucich v danej epoche.~Je samozrejmé, že protiklad medzi prácou 1846 II,6 | Tento rozmer podmieňuje samú etickú podstatu práce. Nemožno 1847 II,4 | tak slová, vložené hneď na samý začiatok Biblie, nikdy neprestávajú 1848 IV,20 | by utrpeli osobné trestné sankcie za účasť na ňom. Aj keď 1849 IV,22 | pripúšťali iba ľudia úplne schopní, lebo takýmto spôsobom by 1850 IV,22 | pracujúcich so zníženou pracovnou schopnosťou.~Veľkú pozornosť treba venovať, 1851 IV,18 | aby sa pri plnení spoločne schválených plánov vyznačovali väčšou 1852 IV,17 | zamestnávateľa, keď ten schvaľuje určitú zmluvu a pracovné 1853 II,6 | rozhodovať o sebe a zameranou na sebarealizovanie. Teda človek ako osoba je 1854 IV,20 | činnosť osvetovej, výchovnej a sebavýchovnej povahy. Záslužné je dielo 1855 I,2 | a perspektíva strašného sebazničenia, ktorá z toho vyplýva.~Ak 1856 IV,17 | čoho ťažko hovoriť o plnej sebestačnosti čiže autarkii hociktorého 1857 IV,21 | tu totiž o veľmi široký sektor práce na našej planéte, 1858 V,27 | Castel Gandolfe dňa 14. septembra 1981, na sviatok Povýšenia 1859 II,7 | Východ-Západ, ale aj na osi Sever-Juh.~Práve na tieto rozmery 1860 IV,23 | vysťahovalec, alebo ako sezónny pracovník, nebol v nevýhode 1861 I,3 | starosť o tento problém siaha oveľa ďalej než je posledných 1862 I,1 | nespravodlivosti, ktoré siahajú hlboko do spoločenského 1863 III,14 | a to takých, ktoré ich síce nevlastnia, ale keďže vládnu 1864 V,25 | samom uplatňovaní ľudských síl vo vonkajšej činnosti, musí 1865 III,11 | vecí napĺňa ľudský život a silne ovplyvňuje jeho hodnotu 1866 IV,21 | hladu po zemi" zo strany silnejších jednotlivcov alebo skupín. 1867 IV,22 | slabých a chorých zo strany silných a zdravých. Práca v zmysle 1868 II,7 | druhu" alebo za anonymnú "silu" potrebnú na výrobu (hovorí 1869 II,8 | miestach a v rozličných situáciách; v mnohých prípadoch sa 1870 IV,18 | rozpoznávaním zložitých situácií, ako aj prírodných, historických, 1871 V,26 | Nazarete s údivom pýtalo: "Skade to má tento? Aká to múdrosť, 1872 V,24 | ostatné zložky, z ktorých sa skladá, ako i jeho bežne a zároveň 1873 I,2 | dnes vyslovuje zvlášť po skončení druhej svetovej vojny trvalá 1874 IV,19 | iba opisný význam, nie je skráteným traktátom o ekonómii alebo 1875 V,26 | doplnením toho veľkého, hoci skromného evanjelia práce, ktoré nachádzame 1876 V,25 | odkrývaní bohatstiev a hodnôt skrytých v celom stvorení. Túto pravdu 1877 V,27 | povýšenie Krista, ktorý sa skrze smrť na kríži vracia k svojim 1878 IV,16 | človeka. Tieto práva treba skúmať v širokom kontexte ľudských 1879 III,14 | Táto vedúca a zodpovedná skupina môže svoje úlohy z hľadiska 1880 III,11 | svoje sily k dispozícii skupine podnikateľov, a oni, riadiac 1881 III,11 | úzkou, ale veľmi vplyvnou skupinou podnikateľov, vlastníkov, 1882 IV,20 | nemôžu zmeniť na istý druh skupinového alebo triedneho "egoizmu", 1883 II,9 | známym faktom, veď každý ju skusuje. Poznajú ju ľudia, čo pracujú 1884 V,25 | Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci"30 - 1885 II,8 | služieb, ktoré vyžadujú skutočné potreby spoločnosti, alebo 1886 III,13 | uvedenej zásady podstatného a skutočného prvenstva práce, subjektívnosti 1887 IV,16 | dôležité pri uvažovaní o skutočnej organizácii práce, ako aj 1888 IV,22 | nebezpečnej formy diskriminácie slabých a chorých zo strany silných 1889 II,8 | odborné vzdelanie, a keď sa slabšie odmeňuje než telesná práca. 1890 V,25 | a jeho určenie na Božiu slávu. Aj svetskou činnosťou si 1891 III,14 | autonómiu. Tieto organizmy by sledovali svoje špecifické ciele vo 1892 I,2 | ktorá z toho vyplýva.~Ak sledujeme hlavnú líniu vývoja dokumentov 1893 V,27 | ľudská dôstojnosť, bratstvo a sloboda".91 Nech kresťan, ktorý 1894 IV,21 | keď sa mu odoberá právo na slobodné združovanie, slúžiace spravodlivému 1895 II,6 | je osobou, je vedomým a slobodným čiže o sebe rozhodujúcim 1896 IV,19 | umožní - bez obmedzenia jej slobody, bez psychologickej alebo 1897 V,26 | Nazareta. 41 A hoci v jeho slovách nenachádzame osobitný príkaz 1898 V,25 | ktorý Pán pripravuje svojim sluhom a priateľom. 36~Vedomie, 1899 V,26 | rozsievača, 60 hospodára, 61 sluhu, 62 správcu, 63 rybára, 64 1900 IV,18 | priemysle, v mnohorakých službách, intelektuálnou prácou, 1901 V,24 | tom svoju významnú úlohu v službe celému evanjeliovému posolstvu -, 1902 III,14 | práci a v dôsledku toho aby službou práci umožňovali uskutočnenie 1903 II,8 | druhy zamestnania alebo služieb, ktoré vyžadujú skutočné 1904 IV,23 | samej vyžaduje, aby kapitál slúžil práci, a nie práca kapitálu.~ 1905 III,14 | predovšetkým prácou, aby slúžilo práci. Vzťahuje sa to osobitným 1906 I,2 | Populorum progressio.~Tento smer vývoja učenia a úsilia Cirkvi 1907 III,13 | oblasti; tieto zmeny by mali smerovať k tomu, aby sa rozhodne 1908 III,11 | pred vykorisťovaním.~K tomu smeruje boj vedený nielen ideologickými, 1909 V,27 | sa uskutočnilo utrpením a smrťou na kríži.~Keď človek znáša 1910 IV,20 | treba chápať ako normálnu snahu "o" spravodlivé dobro, v 1911 IV,17 | svoje výrobky a zároveň sa snažia stanoviť čo možno najnižšie 1912 III,14 | náuka Cirkvi o vlastníctve snažila a stále snaží zabezpečiť 1913 I,3 | sociálnej otázke, pravda, ak sa snažíme pozerať na ňu naozaj pod 1914 IV,20 | činnosti. Stále sa treba snažiť o to, aby pracovník, vďaka 1915 III,14 | vhodných podmienok vylúčiť ani socializácia určitých výrobných prostriedkov. 1916 III,14 | socializáciou" tohto vlastníctva. O socializácii sa dá hovoriť iba vtedy, 1917 III,14 | kolektívnym zriadením nie je ešte "socializáciou" tohto vlastníctva. O socializácii 1918 III,14 | nestačí na ich uspokojivú socializáciu. Tieto prostriedky prestávajú 1919 II,7 | ktoré je v protiklade so "socializmom" alebo "komunizmom". Ale 1920 III,11 | ako ideológia vedeckého socializmu a komunizmu, ktorý si nárokuje 1921 III,11 | a zaviesť na celom svete socializmus a napokon komunistický systém.~ 1922 III,13 | ale oveľa viac v celej sociálno-ekonomickej praxi tých čias, teda v 1923 IV,19 | dostávame k prvej zásade celého sociálno-etického poriadku, k zásade všeobecného 1924 II,10 | ktorých sa musí formovať sociálno-etický poriadok ľudskej práce. 1925 III,14 | subjektívnosť človeka v sociálnom živote a zvlášť v dynamickej 1926 I,2 | predchádzajúcej analýzy sociálnych nespravodlivostí. Tento 1927 II,9 | spájať čnosť pracovitosti so sociálnym poriadkom práce, ktorý umožní 1928 IV,19 | aj manželka, alebo inými sociálnymi opatreniami, ako sú rodinné 1929 II,4 | paleontológie, histórie, sociológie, psychológie a iných; všetky 1930 II,8 | charakterizovaného veľkou solidárnosťou.~Podľa encykliky Rerum novarum 1931 V,26 | svoj chlieb!" 74 Takto píše Solúnčanom. Apoštol totiž pripomína, 1932 II,6 | objektívnom zmysle práce, sotva sa dotknúc širokej problematiky, 1933 II,6 | je priamo a bezprostredne spätá so skutočnosťou, že ten, 1934 II,4 | nevyhnutne a nerozlučne späté so skutočnosťou, že človek 1935 II,10 | dva významy práce sa však spájajú a v rozličných bodoch dopĺňajú.~ 1936 IV,20 | lebo tieto organizácie spájali ľudí patriacich k tomu istému 1937 II,5 | zasa bude vždy spočívať v spájaní zemských bohatstiev - či 1938 V,25 | bytie z ničoho, a pracuje spasiteľnou mocou v srdciach ľudí, ktorých 1939 V,24 | zúčastňovať sa na jeho spasiteľných plánoch týkajúcich sa človeka 1940 V | V.~Prvky spirituality práce~ 1941 IV,17 | ale iba upozorniť na celú spleť podmienok, ktoré vplývajú 1942 IV,19 | znemožňuje, prípadne sťažuje spĺňanie prvoradých cieľov materského 1943 III,14 | hľadiska prvenstva práce spĺňať uspokojivo, ale môže ich 1944 IV,18 | organizácie majú v tejto oblasti splniť nesmierne úlohy. Musia sa 1945 III,13 | čo je materiálne.~Omyl, spočívajúci v tom, že sa myslí v kategóriách 1946 II,5 | sa však technika môže zo spojenca zmeniť na protivníka človeka, 1947 II,5 | pri práci, je nepochybne spojencom človeka. Uľahčuje mu prácu, 1948 II,5 | tohto slova) zohráva práve spojenec práce zrodený z ľudskej 1949 IV,19 | starobe a v prípade úrazu spojeného s vykonávaním práce. V rámci 1950 IV,20 | výrobného procesu - stáva sa spojenie ľudí, zrodené z nevyhnutnosti 1951 III,11 | Stvoriteľom; je skutočnosťou úzko spojenou s človekom ako vlastným 1952 III,13 | vyhranenú historickú podobu, spojenú s obdobím prvotného kapitalizmu 1953 II,8 | otázka spolu s inými s ňou spojenými problémami sa stala príčinou 1954 II,8 | pracovníka. Táto reakcia spojila robotnícky svet do spoločenstva 1955 III,12 | treba vždy zdôvodňovať v spojitosti s problémom systému práce 1956 III,13 | ľudskej práci dostatočné a spoľahlivé základy na to, aby prvenstvo 1957 IV,20 | združovanie čiže na tvorenie spolkov alebo zväzkov, ktoré majú 1958 IV,21 | slúžiace spravodlivému spoločenskému, kultúrnemu a hospodárskemu 1959 IV,19 | vyzdvihnúť, že spravodlivosť spoločensko- hospodárskeho zriadenia, 1960 IV,20 | viesť k ochromeniu celého spoločensko-hospodárskeho života, čo je v rozpore 1961 II,4 | rozhodujúcimi objavmi pre spoločensko-hospodársky život, možno súčasne povedať, 1962 II,8 | stavu vecí prialo liberálne spoločensko-politické zriadenie, ktoré podľa svojich 1963 IV,18 | rozmeroch sa môže stať skutočnou spoločenskou pohromou. Problém nezamestnanosti 1964 IV,18 | primeraného miesta na veľkom a spoločensky diferencovanom poli práce.~ 1965 IV,20 | riadenia a disponovania nimi. Spoločenský život a sociálno-ekonomický 1966 II,10 | historickým a konkrétnym spoločenským vyjadrením práce celých 1967 IV,18 | prispôsobená jednotlivým spoločenstvám a štátom musí tiež uľahčiť 1968 II,10 | vrátiť. Rodina je totiž spoločenstvom, ktoré môže jestvovať vďaka 1969 IV,18 | treba, aby sa pri plnení spoločne schválených plánov vyznačovali 1970 IV,22 | nedôstojnou človeka a popretím spoločnej ľudskej prirodzenosti, keby 1971 III,15 | pracujúci, aj keď pracuje na spoločnom vlastníctve, mal zároveň 1972 II,5 | ľudstva, zvlášť niektorých spoločností, prináša so sebou oprávnené 1973 II,8 | že kapitál je základom, spolučiniteľom a cieľom výroby.~Od toho 1974 I,1 | takýchto zmien v ľudskom spolunažívaní. Cirkev však považuje za 1975 III,14 | ciele vo vzájomnej lojálnej spolupráci, podriaďujúc sa pritom požiadavkám 1976 II,8 | uzatvárať pred dialógom a spoluprácou s inými - môžu byť potrebné 1977 V,27 | ukrižovaným za nás, istým spôsobom spolupracuje so Synom Božím na vykúpení 1978 III,15 | vystupovať ako spoluzodpovedný a spolutvorca na pracovisku, na ktorom 1979 IV,16 | predchádzajúcich generácií a zároveň spolutvorcom budúcnosti tých, čo prídu 1980 III,14 | návrhy vzťahujúce sa na spoluvlastníctvo pracovných prostriedkov, 1981 III,14 | plným právom považovať za spoluvlastníka veľkého pracoviska, na ktorom 1982 III,15 | procese mohol vystupovať ako spoluzodpovedný a spolutvorca na pracovisku, 1983 II,8 | rôznych rovinách ľudského spolužitia, dovolili pretrvať krikľavým 1984 IV,18 | ustanovizne, ktoré sa tu spomínali ako nepriamy zamestnávateľ, 1985 III,13 | ľudskej práce a zvlášť pre spomínané oddelenie a kontrapozíciu " 1986 III,13 | chápaných v tej istej, už spomínanej ekonomickej perspektíve, 1987 II,6 | vláda", o ktorej hovorí spomínaný biblický text, sa nevzťahuje 1988 IV,20 | však boj "proti" iným. Ak v sporných otázkach nadobúda aj charakter 1989 III,14 | byť príčinou spoločenských sporov, keď ide o prácu. Ako sa 1990 III,12 | vpísalo toľko konfliktov spôsobených človekom a v ktorej technické 1991 II,5 | v tomto prípade nie ako spôsobilosť alebo schopnosť práce, lež 1992 V,25 | pokoji... A preto nech svojou spôsobilosťou vo svetských odboroch a 1993 II,4 | a nespočítateľným počtom spôsobov účasť na tomto obrovskom 1994 II,8 | zemeguli, ale ukázal aj iné spôsoby nespravodlivosti, oveľa 1995 II,5 | ju začína obrábať a potom spracúva jej plody, prispôsobujúc 1996 V,26 | hospodára, 61 sluhu, 62 správcu, 63 rybára, 64 kupca, 65 1997 IV,17 | všetky tieto podmienky. Správna je vtedy, keď sa v nej plne 1998 III,14 | zostáva jasné, že uznanie správneho postavenia práce a pracujúceho 1999 IV,19 | odmenou za prácu rozhodujú o správnom utváraní vzťahov medzi zamestnancom 2000 III,13 | stoja za týmito pojmami. Správnym čiže so samou podstatou 2001 IV,21 | slobodné združovanie, slúžiace spravodlivému spoločenskému, kultúrnemu 2002 IV,19 | tomto zriadení ľudská práca spravodlivo odmeňuje. V tomto bode sa 2003 II,8 | vyplývajú, najmä práva na spravodlivú mzdu a na zabezpečenie pracujúcej 2004 V,25 | všetkým, čo v sebe zahrnuje, spravovať svet v spravodlivosti a 2005 III,14 | svetadielmi, si vyžaduje spresnenie ešte aj z iného hľadiska.