Table of Contents
|
Words
:
Alphabetical
-
Frequency
-
Inverse
-
Length
-
Statistics
|
Help
|
IntraText Library
Ioannes Paulus PP. II
Laborem Exercens
IntraText CT - Text
III. Konflikt medzi prácou a kapitálom v súcasnom historickom období
14
Previous
-
Next
Click here to hide the links to concordance
14
.
Historický
,
v
krátkosti
tu
opísaný
proces
,
ktorý
už
zaiste
vyšiel
zo
svojej
počiatočnej
fázy
,
ale
trvá
ďalej
,
ba
čo
viac
,
postupuje
ďalej
vo
vzťahoch
medzi
národmi
a
svetadielmi
,
si
vyžaduje
spresnenie
ešte
aj
z
iného
hľadiska
.
Je
jasné
,
že
keď
sa
hovorí
o
antinómii
medzi
prácou
a
kapitálom
,
nejde
iba
o
abstraktné
pojmy
alebo
"
anonymné
sily
"
pôsobiace
v
hospodárskej
výrobe
.
Za
jedným
i
druhým
pojmom
stoja
ľudia
,
živí
,
konkrétni
ľudia
;
z
jednej
strany
tí
,
čo
vykonávajú
prácu
a
nie
sú
vlastníkmi
výrobných
prostriedkov
,
a
z
druhej
strany
tí
,
čo
vykonávajú
úlohu
podnikateľov
a
sú
vlastníkmi
týchto
prostriedkov
alebo
predstaviteľmi
vlastníkov
.
Tak
teda
do
celkového
obrazu
tohto
ťažkého
historického
procesu
už
od
začiatku
vstupuje
otázka
vlastníctva
.
Encyklika
Rerum
novarum
,
ktorej
predmetom
je
sociálna
otázka
,
kladie
dôraz
aj
na
tento
problém
,
keď
pripomína
a
potvrdzuje
učenie
Cirkvi
o
vlastníctve
,
o
práve
na
súkromné
vlastníctvo
,
a
to
aj
vtedy
,
keď
ide
o
výrobné
prostriedky
.
To
isté
robí
aj
encyklika
Mater
et
Magistra
.
Uvedená
zásada
,
ako
ju
vtedy
Cirkev
pripomenula
a
ako
ju
stále
učí
,
sa
podstatne
líši
od
programu
kolektivizmu
,
ktorý
hlása
marxizmus
a
ktorý
sa
v
priebehu
desaťročí
,
čo
uplynuli
od
čias
encykliky
Leva
XIII
.,
uviedol
do
života
v
rozličných
krajinách
sveta
.
Zároveň
sa
líši
od
programu
kapitalizmu
uplatňovaného
liberalizmom
a
politickými
zriadeniami
,
ktoré
z
neho
vyplývajú
.
V
tomto
druhom
prípade
rozdiel
spočíva
v
spôsobe
chápania
samého
práva
na
vlastníctvo
.
Kresťanská
tradícia
nikdy
neobhajovala
toto
právo
ako
niečo
absolútne
a
nedotknuteľné
.
Naopak
,
vždy
ho
chápala
v
najširšom
kontexte
všeobecného
práva
všetkých
na
užívanie
dobier
celého
stvorenia
:
právo
na
súkromné
vlastníctvo
je
podriadené
právu
na
všeobecné
užívanie
,
univerzálnemu
určeniu
dobier
.
Okrem
tohto
vlastníctvo
sa
v
učení
Cirkvi
nikdy
nechápalo
tak
,
že
by
mohlo
byť
príčinou
spoločenských
sporov
,
keď
ide
o
prácu
.
Ako
sa
to
už
predtým
spomenulo
v
tomto
texte
,
vlastníctvo
sa
nadobúda
predovšetkým
prácou
,
aby
slúžilo
práci
.
Vzťahuje
sa
to
osobitným
spôsobom
na
vlastníctvo
výrobných
prostriedkov
.
Ak
sa
na
ne
pozerá
izolovane
ako
na
osobitný
vlastnícky
celok
s
tým
cieľom
,
aby
vo
forme
"
kapitálu
"
boli
postavené
proti
"
práci
",
ba
ešte
viac
,
aby
vykorisťovali
prácu
,
to
je
v
protiklade
so
samou
prirodzenosťou
týchto
prostriedkov
a
ich
vlastnenia
.
Nemožno
ich
vlastniť
proti
práci
,
ani
ich
nemožno
vlastniť
iba
pre
vlastnenie
,
pretože
jediným
zákonitým
titulom
ich
vlastnenia
je
-
a
to
tak
vo
forme
súkromného
vlastníctva
,
ako
aj
spoločenského
alebo
kolektívneho
-,
aby
slúžili
práci
a
v
dôsledku
toho
aby
službou
práci
umožňovali
uskutočnenie
prvotnej
zásady
toho
poriadku
,
ktorým
je
univerzálne
určenie
dobier
a
právo
na
ich
všeobecné
užívanie
.
Z
tohto
hľadiska
,
teda
so
zreteľom
na
ľudskú
prácu
a
všeobecnú
dostupnosť
k
dobrám
určeným
človeku
,
nemá
sa
pri
zachovaní
vhodných
podmienok
vylúčiť
ani
socializácia
určitých
výrobných
prostriedkov
.
V
priebehu
desaťročí
,
ktoré
nás
delia
od
uverejnenia
encykliky
Rerum
novarum
,
učenie
Cirkvi
stále
pripomínalo
všetky
tieto
zásady
,
odvolávajúc
sa
aj
na
dôvody
omnoho
staršej
tradície
,
napríklad
na
známe
dôvody
v
diele
Summa
Theologiae
svätého
Tomáša
Akvinského
.
22
V
tomto
dokumente
,
ktorého
hlavnou
témou
je
ľudská
práca
,
treba
potvrdiť
celé
to
úsilie
,
ktorým
sa
náuka
Cirkvi
o
vlastníctve
snažila
a
stále
snaží
zabezpečiť
prvenstvo
práce
,
a
tým
samým
subjektívnosť
človeka
v
sociálnom
živote
a
zvlášť
v
dynamickej
štruktúre
celého
hospodárskeho
procesu
.
Z
tohto
hľadiska
naďalej
zostáva
neprijateľný
postoj
"
strnulého
"
kapitalizmu
,
ktorý
bráni
výlučné
právo
súkromného
vlastníctva
výrobných
prostriedkov
ako
nedotknuteľnú
"
dogmu
"
hospodárskeho
života
.
Zásada
úcty
k
práci
vyžaduje
,
aby
toto
právo
podliehalo
tvorivej
revízii
tak
v
teórii
,
ako
aj
v
praxi
.
Ak
je
totiž
pravda
,
že
kapitál
ako
súhrn
výrobných
prostriedkov
je
zároveň
aj
výsledkom
práce
generácií
,
takisto
je
pravda
,
že
kapitál
sa
neprestajne
tvorí
,
vďaka
práci
vykonávanej
pomocou
tohto
súhrnu
výrobných
prostriedkov
,
ktoré
sa
javia
akoby
veľké
pracovisko
,
na
ktorom
deň
čo
deň
vyvíja
úsilie
súčasná
generácia
pracujúcich
ľudí
.
Ide
tu
,
samozrejme
,
o
rozličné
druhy
práce
,
nie
iba
o
takzvanú
telesnú
prácu
,
ale
aj
o
mnohorakú
prácu
duševnú
,
od
koncepčnej
po
riadiacu
.
V
tomto
svetle
nadobúdajú
osobitný
význam
početné
návrhy
podávané
predstaviteľmi
katolíckeho
sociálneho
učenia
a
tiež
samotným
učiteľským
úradom
Cirkvi
.
23
Sú
to
návrhy
vzťahujúce
sa
na
spoluvlastníctvo
pracovných
prostriedkov
,
na
účasť
pracovníkov
na
riadení
alebo
ziskoch
podnikov
,
na
takzvanom
akcionárstve
pracujúcich
a
pod
.
Nezávisle
od
konkrétneho
spôsobu
uplatnenia
týchto
rozličných
návrhov
zostáva
jasné
,
že
uznanie
správneho
postavenia
práce
a
pracujúceho
človeka
vo
výrobnom
procese
vyžaduje
rozličné
úpravy
v
oblasti
samého
vlastníckeho
práva
výrobných
prostriedkov
.
Pritom
treba
zvážiť
nielen
dávnejšie
situácie
,
ale
predovšetkým
tú
skutočnosť
a
problematiku
,
ktorá
sa
vytvorila
v
druhej
polovici
tohto
storočia
v
takzvanom
treťom
svete
a
v
mnohých
nových
nezávislých
štátoch
,
ktoré
vznikli
najmä
,
ale
nielen
v
Afrike
,
na
mieste
bývalých
koloniálnych
území
.
Ak
teda
treba
neprestajne
revidovať
stanovisko
"
strnulého
"
kapitalizmu
,
s
cieľom
uskutočniť
reformu
z
hľadiska
ľudských
práv
,
chápaných
v
najširšom
zmysle
a
spojených
s
ľudskou
prácou
,
potom
z
toho
istého
hľadiska
treba
povedať
,
že
tieto
mnohoraké
a
tak
veľmi
želateľné
reformy
nemožno
uskutočniť
apriórne
chápanou
likvidáciou
súkromného
vlastníctva
výrobných
prostriedkov
.
Treba
totiž
uvážiť
,
že
jednoducho
vziať
tieto
výrobné
prostriedky
(
kapitál
)
z
rúk
ich
súkromných
vlastníkov
ešte
nestačí
na
ich
uspokojivú
socializáciu
.
Tieto
prostriedky
prestávajú
byť
súkromným
vlastníctvom
určitej
spoločenskej
skupiny
čiže
súkromných
majiteľov
,
aby
sa
stali
vlastníctvom
organizovanej
spoločnosti
a
podliehali
bezprostrednému
riadeniu
a
vplyvu
inej
skupiny
osôb
,
a
to
takých
,
ktoré
ich
síce
nevlastnia
,
ale
keďže
vládnu
v
spoločnosti
,
disponujú
nimi
na
rovine
celonárodného
alebo
miestneho
hospodárstva
.
Táto
vedúca
a
zodpovedná
skupina
môže
svoje
úlohy
z
hľadiska
prvenstva
práce
spĺňať
uspokojivo
,
ale
môže
ich
plniť
aj
zle
,
ak
si
zároveň
vyhradzuje
monopol
na
riadenie
a
disponovanie
výrobnými
prostriedkami
,
ba
dokonca
neváha
porušiť
základné
ľudské
práva
.
A
tak
sám
prechod
výrobných
prostriedkov
do
vlastníctva
štátu
s
kolektívnym
zriadením
nie
je
ešte
"
socializáciou
"
tohto
vlastníctva
.
O
socializácii
sa
dá
hovoriť
iba
vtedy
,
keď
je
zabezpečená
subjektívnosť
spoločnosti
,
to
značí
,
keď
sa
každý
na
základe
svojej
práce
môže
zároveň
plným
právom
považovať
za
spoluvlastníka
veľkého
pracoviska
,
na
ktorom
pracuje
spolu
so
všetkými
ostatnými
.
Cestou
na
dosiahnutie
takéhoto
cieľa
by
mohla
byť
,
nakoľko
je
to
možné
,
cesta
zlučovania
práce
s
vlastníctvom
kapitálu
a
uvádzanie
do
života
širokého
okruhu
medzičlánkových
organizmov
,
ktoré
by
mali
hospodárske
,
spoločenské
a
kultúrne
ciele
a
ktoré
by
mali
vo
vzťahu
k
verejným
úradom
skutočnú
autonómiu
.
Tieto
organizmy
by
sledovali
svoje
špecifické
ciele
vo
vzájomnej
lojálnej
spolupráci
,
podriaďujúc
sa
pritom
požiadavkám
spoločného
dobra
,
a
mali
by
formu
a
podstatu
živého
spoločenstva
,
to
značí
,
že
ich
jednotliví
členovia
by
sa
chápali
a
prijímali
ako
osoby
a
povzbudzovali
by
sa
do
aktívnej
účasti
v
týchto
organizmoch
.
24
22
O
práve
na
vlastníctvo
porov
.
Summa
Theologiae
,
II-II
,
q
.
66
,
aa
.
2
,
6
;
De
Regimine
principum
,
L
.
I
.
kap
.
15
a
17
.
O
sociálnej
funkcii
vlastníctva
porov
.
Summa
Theologiae
,
II-II
,
q
.
134
,
a
.
1
ad
3
.
23
Porov
.
Pius
XI
.,
encyklika
Qadragesimo
anno
:
AAS
23
(
1931
)
s
.
199
;
Druhý
vatikánsky
koncil
,
pastorálna
konštitúcia
o
Cirkvi
v
súčasnom
svete
Gaudium
et
spes
,
68
:
AAS
58
(
1966
)
s
.
1089
n
.
24
Porov
.
Ján
XXIII
.
enc
Mater
et
Magistra
:
AAS
53
(
1961
)
s
.
419
.
Previous
-
Next
Table of Contents
|
Words
:
Alphabetical
-
Frequency
-
Inverse
-
Length
-
Statistics
|
Help
|
IntraText Library
IntraText®
(V89)
Copyright
1996-2007 EuloTech SRL