CTIHODNÍ
BRATIA,
MILOVANÍ SYNOVIA A DCÉRY,
POZDRAV VÁM A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!
Prácou si má človek zaobstarávať svoj
každodenný chlieb1 a podporovať stály rozvoj
vedy a techniky, najmä však neprestajné zvyšovanie
kultúrnej a mravnej úrovne spoločnosti, v ktorej žije
ako člen bratského spoločenstva. Slovom "práca"
sa označuje každá činnosť, ktorú koná
bez ohľadu na jej charakter a okolnosti, čiže je to každá
ľudská činnosť, ktorú možno a treba uznať
ako prácu uprostred celého bohatstva činností, na aké
je človek schopný a vďaka svojej ľudskej podstate
disponovaný samou svojou prirodzenosťou. Človek už tým,
že bol stvorený uprostred viditeľného vesmíru na
obraz a podobu samého Boha2 a poverený podmaniť si
zem3, je od svojho počiatku povolaný na prácu. Prácou
sa líši od ostatných stvorení, ktorých činnosť,
zameranú na udržiavanie života, nemožno nazvať prácou.
Iba človek je schopný pracovať a len človek vykonávaním
práce napĺňa svoju existenciu na zemi. Takto je práca
poznačená osobitnou pečaťou človeka a človečenstva,
pečaťou osoby konajúcej v spoločenstve osôb. A táto
pečať odhaľuje jeho vnútornú hodnotu a v istom
zmysle stanovuje jeho prirodzenosť.
1 Porov. Ž 127,2; porov. aj Gn 3,17-19; Prís 10,22; Ex
1,8-14; Jer 22,13.