I.
Úvod
1. Pätnásteho mája toho roku bolo tomu deväťdesiat
rokov, čo veľký pápež "sociálnej otázky",
Lev XIII. vydal veľmi dôležitú encykliku, ktorá
sa začína slovami Rerum novarum. Preto chceme tento dokument venovať
práve ľudskej práci, ba ešte viac, chceme ho venovať
samému človeku v širokom súvise s tou skutočnosťou,
ktorou je práca. Ak je človek - ako sme sa vyjadrili vo svojej
prvej encyklike Redemptor hominis, vydanej na začiatku našej služby
na rímskom stolci svätého Petra - "prvou a základnou
cestou v Cirkvi",4 a to práve na základe
nepreniknuteľného tajomstva vykúpenia v Kristovi, potom sa
treba stále vracať na túto cestu a neprestajne v nej pokračovať
podľa rozličných aspektov, v ktorých nám odkrýva
celé bohatstvo a zároveň aj celú námahu ľudského
života.
Práca je jedným z týchto aspektov; aspektom večným
a prvoradým, vždy aktuálnym a neprestajne vyžadujúcim,
aby sa naň myslelo a o ňom svedčilo. Vznikajú totiž
vždy nové otázky a problémy, rodia sa vždy nové
nádeje, ale aj obavy a hrozby, spojené s týmto základným
rozmerom ľudskej existencie, ktorým sa denne buduje život človeka,
z ktorého čerpá svoju osobitnú dôstojnosť
a v ktorom je zároveň zahrnutá trvalá miera ľudskej
námahy, utrpenia, krivdy a nespravodlivosti, ktoré siahajú
hlboko do spoločenského života v rámci jednotlivých
národov i na medzinárodnej rovine. Ak je pravda, že z práce
svojich rúk človek požíva chlieb, 5 a to nielen
každodenný chlieb, ktorým udržiava pri živote
svoje telo, ale aj chlieb vedy a pokroku, civilizácie a kultúry,
potom je navždy platné pravidlo, že ten chlieb požíva
"v pote svojej tváre",6 to značí nielen
osobným úsilím a námahou, ale aj uprostred mnohých
napätí, konfliktov a kríz, ktoré vzhľadom na
skutočnosť práce otriasajú životom jednotlivých
spoločenstiev, ale aj celého ľudstva.
Deväťdesiate výročie encykliky Rerum novarum oslavujeme v
čase, keď dochádza k novému rozvoju technologických,
ekonomických a politických podmienok, ktoré podľa
mienky mnohých odborníkov nebudú o nič menej vplývať
na svet práce a výroby ako priemyselná revolúcia v
minulom storočí. Mnohoraké sú faktory všeobecného
dosahu: široké zavádzanie automatizácie do rozličných
oblastí výroby; stúpanie cien energie a základných
surovín; vzrastajúce povedomie ohraničenosti bohatstva prírody,
ako aj jej neprípustného znečisťovania. Ruka v ruke s tým
ide objavenie sa nových národov na politickom javisku, ktoré
sa po rokoch neslobody domáhajú svojho oprávneného
miesta medzi národmi, ako aj účasti na medzinárodných
rozhodovaniach. Tieto nové podmienky a požiadavky budú vyžadovať
nové usporiadanie a revíziu štruktúr súčasnej
ekonómie, ako aj deľby práce. Je možné, že
takéto zmeny budú pre milióny kvalifikovaných pracovníkov
znamenať nezamestnanosť, prinajmenej dočasnú, alebo
potrebu zmeniť kvalifikáciu. Možno - a to je veľmi
pravdepodobné - prinesú so sebou zníženie alebo pomalší
rast hmotného blahobytu v rozvinutejších krajinách;
ale môžu priniesť aj zlepšenie osudu a nádej miliónom
ľudí, ktorí dnes žijú v nehoráznej a ľudskú
dôstojnosť urážajúcej biede.
Nie je úlohou Cirkvi vedecky analyzovať všetky možné
dôsledky takýchto zmien v ľudskom spolunažívaní.
Cirkev však považuje za svoju úlohu stále pripomínať
dôstojnosť a práva pracujúcich ľudí, a
pranierovať také situácie, v ktorých sa tieto práva
porušujú, ako aj usmerňovať priebeh týchto zmien,
aby sa dosiahol skutočný pokrok človeka a spoločnosti.
4 Encyklika Redemptor hominis, 14; AAS 71 (1979) s. 284.