3. Uprostred všetkých týchto procesov - či
už ide o poznanie rozoznávania objektívnej sociálnej
situácie, alebo o cirkevné učenie v oblasti zložitej a
mnohostrannej sociálnej otázky - sa problém ľudskej
práce, samozrejme, vyskytuje veľa ráz. Do istej miery je stálym
komponentom tak spoločenského života, ako aj učenia
Cirkvi. Ostatne, v učení Cirkvi starosť o tento problém
siaha oveľa ďalej než je posledných deväťdesiat
rokov. Sociálna náuka Cirkvi má svoj zdroj vo Svätom
písme, počínajúc knihou Genezis, ale zvlášť
v evanjeliách a listoch apoštolov. Problém práce
patril od začiatku do učenia Cirkvi, do jej náuky o človeku,
o verejnom živote a zvlášť do náuky o sociálnej
morálke, ktorú vypracúvala podľa potrieb rozličných
období. Toto dedičstvo tradície prevzali pápeži
a rozvinuli ho učením o modernej "sociálnej otázke",
najmä v encyklike Rerum novarum. V súvislosti s touto otázkou
sa prehlbovanie problému ľudskej práce stále viac
prispôsobovalo novým potrebám a pritom si stále
zachováva ten kresťanský základ pravdy, ktorý
možno nazvať večným.
Ak sa v tomto dokumente znova vraciame k tomuto problému - pričom,
samozrejme, nemáme úmysel dotknúť sa všetkých
jeho aspektov -, nie je to preto, aby sme zozbierali a zopakovali to, čo
sa už nachádza v učení Cirkvi, ale skôr preto,
aby sme - azda viac ako doteraz - zvýraznili, že ľudská
práca je kľúčom, a pravdepodobne najpodstatnejším
kľúčom k celej sociálnej otázke, pravda, ak sa
snažíme pozerať na ňu naozaj pod zorným uhlom
dobra človeka. Ak však riešenie, alebo skôr postupné
riešenie sociálnej otázky, ktorá sa vždy znova
objavuje a stále narastá, má ísť tým
smerom, aby sa "ľudský život urobil ľudskejším",8
potom práve tento kľúč, ktorým je ľudská
práca, nadobúda základný a rozhodujúci význam.
8 Porov. Druhý vatikánsky koncil, pastorálna konštitúcia
o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, 38: AAS 58 (1966) s. 1055.