II.
Práca a človek
4. Cirkev je presvedčená, že práca je
základným rozmerom existencie človeka na zemi. V tomto
presvedčení sa upevňuje, keď pozerá na
výsledky rozličných vied, ktoré sa zaoberajú
človekom: antropológie, paleontológie, histórie,
sociológie, psychológie a iných; všetky o tom
svedčia nezvratným spôsobom. Cirkev však
čerpá toto svoje presvedčenie predovšetkým zo
zjaveného Božieho slova, aby to, čo je presvedčením
rozumu, nadobudlo aj povahu presvedčenia viery. Dôvodom toho je,
že Cirkev - hodno to poznamenať už teraz - verí v
človeka; myslí na neho a obracia sa k nemu nie iba vo svetle
historickej skúsenosti, nie iba pomocou mnohorakých metód
vedeckého poznania, ale predovšetkým vo svetle
zjaveného slova živého Boha. Vzhľadom na človeka,
usiluje sa vyjadriť tie večné plány a ten
nadprirodzený údel, ktorý človekovi určil
živý Boh, Stvoriteľ a Vykupiteľ.
Prameň svojho presvedčenia o tom, že práca je
základným rozmerom existencie človeka na zemi,
nachádza Cirkev už na prvých stranách knihy Genezis.
Analýza týchto textov nás upozorňuje, že -
napriek neraz archaickému spôsobu vyjadrovania myšlienok -
sú v nich vyjadrené zásadné pravdy o človeku
už v kontexte slov, ktorými sa opisuje tajomstvo stvorenia.
Sú to pravdy, ktoré rozhodujú o človeku od
začiatku a zároveň vytyčujú hlavné
línie jeho existencie na zemi tak v stave prvotnej spravodlivosti, ako
aj po porušení - zapríčinenom hriechom - prvotnej
zmluvy, ktorú Stvoriteľ uzavrel prostredníctvom človeka
so svojím tvorstvom. Keď človek stvorený "na
Boží obraz... ako muž a žena",9 počuje
slová: "Ploďte sa a množte, naplňte zem, a
podmaňte si ju...," 10 - aj keď sa
nevzťahujú priamo a výslovne na prácu, bezpochyby
nepriamo poukazujú na ňu ako na činnosť, ktorú
má človek vykonávať vo svete. Ba viac, ukazujú
jej najhlbšiu podstatu. Človek je Božím obrazom okrem
iného aj preto, že dostal od svojho Stvoriteľa príkaz,
aby si podmanil zem a vládol nad ňou. Plnením tohto príkazu
človek, každá ľudská bytosť, odzrkadľuje
činnosť samého Stvoriteľa vesmíru.
Práca chápaná ako činnosť
"prechodná", t.j. taká, ktorá sa
začína v ľudskom subjekte a je zameraná na
vonkajší predmet, predpokladá zvláštnu
vládu človeka nad "zemou" a zároveň
túto vládu potvrdzuje a rozvíja. Samozrejme, že pod
výrazom "zem", ktorý sa spomína v biblickom
texte, treba rozumieť predovšetkým ten zlomok
viditeľného vesmíru, ktorého je človek
obyvateľom; no v širšom zmysle možno pod týmto
slovom rozumieť celý viditeľný svet, pokiaľ sa
nachádza v sfére vplyvu človeka a jeho úsilia o
uspokojenie vlastných potrieb. Slová "podmaňte si
zem" majú nesmierny dosah. Poukazujú na všetky
bohatstvá, ktoré zem (a nepriamo celý
viditeľný svet) v sebe skrýva a ktoré môže
človek svojou vedomou činnosťou objaviť a cieľavedome
využívať. A tak slová, vložené hneď na
samý začiatok Biblie, nikdy neprestávajú byť
aktuálne. Rovnako sa vzťahujú na všetky minulé
obdobia civilizácie a ekonómie, ako aj na celú
súčasnú skutočnosť i na budúce fázy
rozvoja, ktoré sa azda už v istej miere črtajú, ale
zväčša ešte ostávajú pre človeka
neznáme a skryté.
Ak sa niekedy hovorí o obdobiach "zrýchlenia" v
ekonomickom živote a v civilizácii ľudstva alebo
jednotlivých národov a ak sa tieto "zrýchlenia"
dávajú do súvisu s pokrokom vedy a techniky, najmä s
rozhodujúcimi objavmi pre spoločensko-hospodársky
život, možno súčasne povedať, že žiadne z
týchto "zrýchlení" neprekonáva
podstatný obsah toho, čo bolo povedané v onom prastarom
biblickom texte. Človek tým, že sa svojou prácou
čoraz väčšmi stáva pánom zeme a potvrdzuje
takisto prácou svoju vládu nad viditeľným svetom, v
každom prípade a v každej etape tohto procesu ostáva na
ceste onoho prvotného ustanovenia, daného Stvoriteľom,
ktoré je nevyhnutne a nerozlučne späté so
skutočnosťou, že človek bol stvorený, ako muž a
žena, "na Boží obraz". Tento proces je
zároveň univerzálny: zahŕňa všetkých
ľudí, každú generáciu, každú etepu
ekonomického a kultúrneho rozvoja a súčasne je to
proces, ktorý sa uskutočňuje v každom človeku, v
každom vedomom ľudskom subjekte. Všetci a každý je v
ňom zároveň zahrnutý. Všetci a každý
má príslušnou mierou a
nespočítateľným počtom spôsobov
účasť na tomto obrovskom procese, ktorým si človek
svojou prácou "podmaňuje zem".