III.
Konflikt medzi prácou a kapitálom
v súčasnom historickom období
11. Uvedený náčrt základnej problematiky
práce, nadväzujúci na prvé biblické texty,
predstavuje akúsi nosnú štruktúru učenia Cirkvi,
ktorá sa udržuje nezmenená v priebehu storočí v
kontexte rozličných historických skúseností.
Avšak na pozadí skúseností, ktoré
predchádzali zverejnenie encykliky Rerum novarum, i tých,
ktoré nasledovali potom, nadobúda osobitnú
výraznosť a živú aktuálnu
výrečnosť. Práca sa v tejto analýze javí
ako veľká skutočnosť, ktorá má
základný vplyv na ľudský spôsob formovania
sveta zvereného človekovi Stvoriteľom; je
skutočnosťou úzko spojenou s človekom ako vlastným
subjektom a s jeho rozumovým konaním. Táto
skutočnosť v normálnom priebehu vecí napĺňa
ľudský život a silne ovplyvňuje jeho hodnotu a zmysel.
Hoci je spojená s námahou a úsilím,
neprestáva byť dobrom, takže sa človek rozvíja
láskou k práci. Tento celkom pozitívny a tvorivý,
výchovný a záslužný charakter práce
musí tvoriť základ hodnotení a rozhodovaní,
ktoré sa dnes o nej vynášajú, aj vzhľadom na
subjektívne práva človeka, ako o tom svedčia
medzinárodné vyhlásenia a tiež aj
rozličné zákonníky práce, vypracované
buď príslušnými zákonodarnými
ustanovizňami jednotlivých krajín, alebo organizáciami,
ktoré venujú svoju spoločenskú alebo
vedecko-spoločenskú činnosť otázkam práce.
Ustanovizeň, ktorá združuje všetky takéto
iniciatívy na medzinárodnej úrovni, je
Medzinárodná organizácia práce, najstaršia
špecializovaná ustanovizeň Organizácie Spojených
národov.
V ďalšej časti týchto úvah mienime
podrobnejšie hovoriť o týchto dôležitých
otázkach a pripomenieme aspoň základné prvky
učenia Cirkvi o tejto otázke. Najprv však je vhodné
dotknúť sa veľmi dôležitého okruhu
problémov, uprostred ktorých sa toto učenie formovalo v
poslednej fáze, to značí v období, pre ktoré
je akýmsi symbolickým dátumom rok uverejnenia encykliky
Rerum novarum.
Je známe, že v celom tomto období, ktoré sa ešte
celkom neskončilo, problém práce sa nastolil na
základe veľkého konfliktu, ktorý sa v epoche rozvoja
priemyslu a spolu s ním rozvojom priemyslu prejavil medzi "svetom
kapitálu" a "svetom práce", t.j. medzi
úzkou, ale veľmi vplyvnou skupinou podnikateľov,
vlastníkov, alebo držiteľov výrobných
prostriedkov a veľkými masami ľudí, ktorí tieto
prostriedky nemajú, ale sa na výrobnom procese
zúčastňujú výlučne svojou prácou.
Tento konflikt vznikol z toho, že robotníci dávali svoje
sily k dispozícii skupine podnikateľov, a oni, riadiac sa
zásadou najvyššieho zisku, snažili sa robotníkom
určiť čo možno najnižšiu odmenu za ich
prácu. K tomu treba pridať aj iné prvky vykorisťovania,
spojené so zanedbaním bezpečnosti pri práci a s
nedostatkom starostlivosti o zabezpečenie zdravotných a
životných podmienok robotníkov a ich rodín.
Tento konflikt, ktorý niektorí vysvetľovali ako
sociálno-ekonomický konflikt triedneho charakteru, sa prejavil v
ideologickom boji medzi liberalizmom chápaným ako
ideológia kapitalizmu a marxizmom chápaným ako
ideológia vedeckého socializmu a komunizmu, ktorý si
nárokuje vystupovať ako predstaviteľ robotníckej triedy
a všetkých proletárov celého sveta. Takýmto
spôsobom sa skutočný konflikt medzi svetom práce a
svetom kapitálu pretvoril v plánovaný triedny boj,
vedený nielen ideologickými, ale aj, ba predovšetkým
politickými metódami. História tohto konfliktu je
známa, ako sú známe aj nároky jednej i druhej
strany. Marxistický program založený na filozofii Marxa a
Engelsa vidí v triednom boji jediný prostriedok na
odstránenie triednych nespravodlivostí, ktoré
jestvujú v spoločnosti, a na odstránenie tried samých.
Realizácia tohto programu zavádza najprv kolektivizáciu
výrobných prostriedkov, aby sa prevedením ich
vlastníctva od súkromných majiteľov na
kolektív zabezpečila ľudská práca pred
vykorisťovaním.
K tomu smeruje boj vedený nielen ideologickými, ale aj
politickými metódami. Zoskupenia riadiace sa marxistickou
ideológiou ako politické strany usilujú sa
vyvíjaním mnohorakého vplyvu vrátane
revolučného nátlaku v mene zásady
"diktatúry proletariátu" dosiahnuť
výlučnú vládu v jednotlivých
spoločnostiach, aby v nich likvidáciou súkromného
vlastníctva výrobných prostriedkov zaviedli kolektívne
zriadenie. Podľa hlavných ideológov a vodcov tohto
veľkého medzinárodného hnutia cieľom tejto
programovanej činnosti je uskutočniť sociálnu
revolúciu a zaviesť na celom svete socializmus a napokon
komunistický systém.
Keď sa dotýkame tohto neobyčajne významného
okruhu problémov, ktoré nepredstavujú iba teóriu,
ale samotné tkanivá sociálno-ekonomického,
politického a medzinárodného života našej epochy,
nie je možné a ani nie je potrebné zachádzať do
podrobností, pretože tie sú známe jednak z rozsiahlej
literatúry a jednak z praktických skúseností. Treba
sa však z ich kontextu vrátiť k základnému
problému ľudskej práce, ktorej sa predovšetkým
venujú úvahy obsiahnuté v tomto dokumente. Je totiž
jasné, že tento základný problém,
posudzovaný z hľadiska človeka - problém, ktorý
je jednou z hlavných dimenzií jeho pozemského života
a povolania - nemožno vysvetľovať ináč ako s
ohľadom na celý kontext súčasnej reality.