12. Zoči-voči súčasnej
skutočnosti, do štruktúry ktorej sa hlboko vpísalo
toľko konfliktov spôsobených človekom a v ktorej
technické prostriedky - plody ľudskej práce - hrajú
prvoradú úlohu (treba tu myslieť aj na možnosť
svetovej pohromy v prípade nukleárnej vojny s jej takmer
nepredstaviteľnými ničivými možnosťami),
treba predovšetkým pripomenúť zásadu,
ktorú Cirkev stále učila. Je to zásada prvenstva
"práce" pred "kapitálom". Táto
zásada sa priamo vzťahuje na výrobný proces, pri
ktorom je práca vždy prvoradou účinnou
príčinou, zatiaľ čo "kapitál", ako
súhrn výrobných prostriedkov, zostáva iba
nástrojom alebo nástrojovou príčinou. Táto
zásada je evidentnou pravdou, ktorá vyplýva z celej
historickej skúsenosti ľudstva. Keď v prvej kapitole Biblie počujeme,
že si človek má podmaniť zem, vieme, že tieto
slová sa vzťahujú na všetky zásoby skryté
vo viditeľnom svete a dané k dispozícii človeku. Tieto
zásoby však môžu človeku slúžiť
iba prostredníctvom práce. S prácou je tiež už
od začiatku spojený problém vlastníctva. Ak má
totiž človek poslúžiť sebe a iným
zásobami, ktoré skrýva príroda, má na to len
jediný prostriedok - vlastnú prácu. Aby mohli tieto
zásoby pomocou práce prinášať plody, človek
si privlastňuje malé čiastky rozličných bohatstiev
prírody, ktoré sú v útrobách zeme, v mori,
na povrchu zeme a v priestore. Tým, že si ich privlastňuje,
robí z nich svoju dielňu práce. A privlastňuje si ich
prácou a pre ďalšiu prácu.
Tá istá zásada sa vzťahuje na ďalšie
fázy procesu, v ktorom prvou fázou vždy zostáva
vzťah človeka k zásobám a bohatstvám
prírody. Celá námaha poznania, zameraná na
odhalenie týchto bohatstiev a na určenie rôznych
možností, ako ich využiť zo strany človeka a pre
človeka, nás upozorňuje, že všetko, čo v celom
diele ekonomickej produkcie pochádza od človeka, tak práca,
ako aj súhrn výrobných prostriedkov a s nimi spojená
technika (čiže schopnosť používať tieto
prostriedky v práci), predpokladá tieto bohatstvá a
zásoby viditeľného sveta, ktoré človek
nachádza, ale nevytvára. Nachádza ich v istom zmysle ako
už hotové, pripravené na poznávacie objavy a na
náležité využitie vo výrobnom procese. V
každej fáze rozvoja svojej práce sa človek
stretáva s faktom hlavného obdarovania zo strany
"prírody", čiže v konečnom dôsledku zo
strany Stvoriteľa. Na začiatku ľudskej práce stojí
tajomstvo stvorenia. Toto tvrdenie, už označené ako
východiskový bod, predstavuje hlavnú myšlienku tohto
dokumentu a bude sa naďalej rozvíjať v poslednej časti
týchto úvah.
Ďalšie uvažovanie o tom istom probléme nás
musí utvrdiť v presvedčení, že ľudská
práca je prednejšia ako to, čo sa priebehom času zvyklo
nazývať "kapitálom". Ak totiž do okruhu tohto
posledného pojmu patrí popri zásobách
prírody daných k dispozícii človeku aj súhrn
prostriedkov, pomocou ktorých si človek privlastňuje
zásoby prírody a pretvára ich podľa svojich potrieb
(a týmto spôsobom ich takrečeno
"poľudšťuje"), potom treba konštatovať,
že tento súhrn prostriedkov je plodom historického
dedičstva ľudskej práce. Všetky výrobné
prostriedky, počínajúc nejprimitívnejšími
a končiac najmodernejšími, postupne vypracoval človek:
skúsenosť a rozum človeka. Takýmto spôsobom
vznikli nielen najjednoduchšie nástroje, slúžiace na
obrábanie pôdy, ale aj - vďaka rozvoju vedy a techniky -
moderné a zložité komplexy, stroje, továrne,
laboratóriá a samočinné počítače. A
tak všetko, čo slúži práci, čo predstavuje
pri dnešnom stave techniky jej vždy dokonalejší
"nástroj", je plodom práce.
Súbor výrobných prostriedkov, tento gigantický a
mocný nástroj, ktorý sa v istom zmysle považuje za
synonymum "kapitálu", vznikol z práce a nosí na
sebe znaky ľudskej práce. Pri súčasnom stupni
technického pokroku človek, ktorý je subjektom práce,
ak si chce pomáhať týmto súhrnom moderných
nástrojov, čiže výrobných prostriedkov,
musí si najprv poznávacou metódou osvojiť plody
práce tých ľudí, ktorí tie nástroje
vynašli, navrhli, vybudovali, zdokonalili a robia to i naďalej.
Schopnosť pracovať, čiže účinne sa
zúčastňovať na modernom výrobnom procese,
vyžaduje čoraz väčšiu prípravu a
predovšetkým primerané vzdelanie. Samozrejme je
jasné, že každý človek, ktorý sa
zúčastňuje na výrobnom procese, aj keby
vykonával iba taký druh práce, na ktorý netreba
zvláštne vzdelanie a osobitnú kvalifikáciu, jednako
je v tomto výrobnom procese opravdivým účinným
vykonávateľom, zatiaľ čo súbor nástrojov,
hoci sám osebe najdokonalejší, je iba a výlučne,
nástrojom, podriadeným ľudskej práci.
Túto pravdu, ktorá patrí k trvalému dedičstvu
cirkevnej náuky, treba vždy zdôvodňovať v
spojitosti s problémom systému práce a celého
hospodársko-spoločenského zriadenia. Treba
podčiarkovať a zdôrazňovať prvenstvo človeka vo
výrobnom procese - prvenstvo človeka nad vecou. Všetko,
čo rozumieme pod pojmom "kapitál" v užšom
zmysle, je iba súhrnom vecí. Jedine človek ako subjekt
práce, bez ohľadu na to, akú prácu vykonáva,
je osobou. Táto pravda má dôležité a rozhodné
dôsledky.