IV.
Práva pracujúcich
16. Ak je práca v mnohorakom zmysle tohto slova
povinnosťou čiže záväzkom, je zároveň aj
zdrojom práv pracujúceho človeka. Tieto práva treba
skúmať v širokom kontexte ľudských práv,
ktoré zodpovedajú prirodzenosti človeka a z ktorých
mnohé už verejne vyhlásili príslušné
medzinárodné inštancie a vlastným občanom stále
viac zaručujú jednotlivé štáty. Úcta k
tomuto širokému súhrnu ľudských práv
predstavuje základnú podmienku mieru v súčasnom
svete: mieru vo vnútri jednotlivých štátov a spoločenstiev,
ako aj v rámci medzinárodných vzťahov, ako už na
to, najmä od čias encykliky Pacem in terris, mnohokrát
upozornil učiteľský úrad Cirkvi. Ľudské práva
vyplývajúce z práce patria do širokého
kontextu práve týchto základných práv osoby.
Napriek tomu v rámci tohto kontextu majú osobitný
charakter, zodpovedajúci predtým načrtnutej osobitnej povahe
ľudskej práce, a práve podľa tejto povahy prichodí
sa na ne pozerať. Práca je, ako sa povedalo, povinnosťou, čiže
záväzkom človeka, a to v mnohorakom význame tohto
slova. Človek má pracovať jednak z ohľadu na príkaz
Stvoriteľa, a jednak z ohľadu na svoje vlastné človečenstvo,
ktorého udržanie a rozvoj si vyžaduje prácu. Človek
má pracovať z ohľadu na blížnych, zvlášť
z ohľadu na svoju rodinu, ale aj z ohľadu na spoločnosť, do
ktorej patrí, na národ, ktorého je synom alebo dcérou,
z ohľadu na celú ľudskú rodinu, ktorej je členom,
pretože je dedičom práce predchádzajúcich generácií
a zároveň spolutvorcom budúcnosti tých, čo prídu
po ňom v priebehu dejín. To všetko vytvára široko
poňatú morálnu povinnosť pracovať. Keď bude
treba uvažovať o morálnych právach každého človeka
vyplývajúcich z povinnosti pracovať, bude treba vždy mať
pred očami celý široký okruh vzťahov, v ktorých
sa prejavuje práca každého pracujúceho subjektu.
Lebo keď hovoríme o povinnosti pracovať a o právach
pracujúceho človeka zodpovedajúcich tejto povinnosti, máme
na mysli predovšetkým vzťah, ktorý nastáva medzi
priamym alebo nepriamym zamestnávateľom a zamestnancom.
Rozlišovanie medzi priamym a nepriamym zamestnávateľom sa zdá
veľmi dôležité pri uvažovaní o skutočnej
organizácii práce, ako aj o možnosti vytvárania
spravodlivých alebo nespravodlivých pomerov v pracovnej oblasti.
Priamym zamestnávateľom je osoba alebo inštitúcia, s ktorou
zamestnanec priamo uzatvára pracovnú zmluvu za vymedzených
podmienok; naproti tomu pod nepriamym zamestnávateľom treba rozumieť
mnoho diferencovaných činiteľov mimo priameho zamestnávateľa,
ktoré vyvíjajú vymedzený vplyv na to, akým
spôsobom sa uzatvára pracovná zmluva a v dôsledku
toho viac alebo menej spravodlivé pomery vo sfére ľudskej práce.