21. Všetko to, čo sa povedalo o dôstojnosti
práce, o subjektívnom a objektívnom rozmere ľudskej
práce, nachádza bezprostredné uplatnenie vo vzťahu k
problému poľnohospodárskej práce a k postaveniu
človeka, ktorý ťažko pracujúc obrába zem.
Ide tu totiž o veľmi široký sektor práce na
našej planéte, o okruh činnosti, ktorý sa nezužuje
na jeden alebo druhý svetadiel, ani sa neobmedzuje na
spoločenstvá, ktoré už dosiahli istý stupeň
rozvoja a pokroku. Poľnohospodárstvo, ktoré dodáva
spoločnosti dobrá nevyhnutné pre jej každodenné
udržovanie, má zásadný význam. Podmienky,
ktoré vládnu na dedinách, a podmienky práce v
poľnohospodárstve nie sú všade rovnaké;
rôzne je aj spoločenské postavenie roľníkov v
jednotlivých krajinách. Nezávisí to iba od
stupňa rozvoja poľnohospodárskej techniky, ale aj, a
možno ešte viac, od uznania spravodlivých práv
roľníkov a napokon od stupňa povedomia,
týkajúceho sa celej sociálnej etiky práce.
Práca v poľnohospodárstve prináša so sebou
nemalé ťažkosti, ako je stála a často
vyčerpávajúca fyzická námaha,
nedostatočné uznanie zo strany spoločnosti, čo v
ľuďoch pracujúcich v poľnohospodárstve
spôsobuje pocit spoločenského odstrčenia a
urýchlene ich vedie k masovému opúšťaniu
dedín a sťahovaniu sa do miest, žiaľ, mnohokrát
ešte do neľudskejších životných podmienok. K
tomu pristupuje nedostatok primeranej odbornej formácie a
zodpovedajúcich zariadení, istý druh šíriaceho
sa individualizmu, ako aj objektívne nespravodlivé
situácie. V niektorých rozvojových krajinách
žijú milióny veľkostatkármi
vykorisťovaných ľudí, ktorí musia
obrábať cudziu pôdu bez nádeje, že by niekedy
získali do svojho vlastníctva čo i len kúsok zeme.
Chýbajú formy zákonnej starostlivosti o
roľníkov a ich rodiny v starobe, v prípade choroby alebo
nezamestnanosti. Za dlhé dni ťažkej telesnej práce
dostanú iba biednu odmenu. Majitelia nechávajú ležať
úhorom ornú pôdu. Právny titul na vlastnenie
malého kúska pôdy, ktorú roľník
dlhé roky obrábal ako vlastnú, sa nerešpektuje alebo
zostáva nechránený voči "hladu po zemi" zo
strany silnejších jednotlivcov alebo skupín. Ale aj v
krajinách hospodársky rozvinutých, kde vedecké
výskumy, technické výdobytky a štátna politika
postavili poľnohospodárstvo na vysokú úroveň,
môže sa porušovať právo na prácu, keď
dedinského obyvateľa pozbavia práva
zúčastniť sa na poradách a rozhodovaniach,
týkajúcich sa jeho povinností vyplývajúcich
z titulu práce, alebo keď sa mu odoberá právo na
slobodné združovanie, slúžiace spravodlivému
spoločenskému, kultúrnemu a hospodárskemu rozvoju
poľnohospodárskeho pracovníka.
V mnohých prípadoch sú teda nevyhnutné
radikálne a naliehavé zmeny, aby sa poľnohospodárstvu
a roľníkom znovu dostalo patričného uznania ako
základu zdravej ekonomiky v systéme rozvoja spoločnosti.
Preto treba vyhlasovať a podporovať dôstojnosť
práce, každej práce a zvlášť práce v
poľnohospodárstve, ktorou si človek takým
výrečným spôsobom "podmaňuje" zem,
ktorú dostal ako dar od Boha, a potvrdzuje svoju
"vládu" vo viditeľnom svete.