22. V ostatnom čase národné
spoločenstvá i medzinárodné organizácie
obrátili pozornosť ešte na iný problém
spojený s prácou, ktorý často súvisí aj
s inými otázkami: na problém postihnutých
osôb. Aj ony sú plne ľudskými osobami s
príslušnými posvätnými vrodenými a
nenarušiteľnými právami, ktoré napriek
obmedzeniam a utrpeniam vpísaným do ich tela a do ich
schopností ešte väčšmi potvrdzujú
ľudskú dôstojnosť a veľkosť. Pretože
osoba dajakým spôsobom "postihnutá" je subjektom
so všetkými svojimi právami, musí sa jej uľahčovať
prístup k účasti na spoločenskom živote vo
všetkých rozmeroch a na všetkých rovinách.
Postihnutá osoba je jednou z nás a má plnú
účasť na našej ľudskej prirodzenosti. Bolo by vecou
nanajvýš nedôstojnou človeka a popretím
spoločnej ľudskej prirodzenosti, keby sa do spoločenského
života, teda do práce pripúšťali iba ľudia
úplne schopní, lebo takýmto spôsobom by sa upadlo do
nebezpečnej formy diskriminácie slabých a chorých zo
strany silných a zdravých. Práca v zmysle
objektívnom musí byť aj za týchto okolností
podriadená dôstojnosti človeka, subjektu práce, a nie
ekonomickému prospechu.
Je teda povinnosťou rozličných ustanovizní
pôsobiacich v oblasti sveta práce, priameho, ako aj nepriameho
zamestnávateľa, podporovať pomocou primeraných
prostriedkov právo postihnutej osoby na odbornú prípravu a
na prácu tak, aby sa mohla podľa svojich schopností
zapojiť do výrobnej činnosti. Tu vznikajú
rozličné praktické problémy právnej, ale aj
hospodárskej povahy. Avšak spoločnosť čiže
zodpovedné orgány, združenia a záujmové
skupiny, podniky, ba aj sami postihnutí musia spojiť nápady
a prostriedky, aby sa dosiahol nevyhnutný cieľ:
sprístupniť postihnutým osobám prácu
podľa ich možností, lebo to vyžaduje ich
ľudská dôstojnosť, ako aj to, že sú
subjektmi práce. Každé spoločenstvo sa bude vedieť
tak zariadiť, aby mohlo nájsť alebo vytvoriť
pracovné miesta pre také osoby či už vo verejných,
alebo súkromných podnikoch a dať im bežné
prípadne vhodnejšie zamestnanie na riadnych pracoviskách
alebo v strediskách prispôsobených pre pracujúcich
so zníženou pracovnou schopnosťou.
Veľkú pozornosť treba venovať, podobne ako v
prípade všetkých ostatných pracovníkov,
fyzickým a psychologickým pracovným podmienkam
postihnutých, spravodlivej odmene, možnosti postupu a
odstraňovania prekážok rôzneho druhu. I keď neskrývame,
že tu ide o zložitú a ťažkú úlohu,
predsa by si bolo treba priať, aby správne chápanie
práce v subjektívnom zmysle viedlo k takej situácii, v
ktorej by sa postihnutá osoba necítila odstrčená na
okraj sveta práce alebo závislá od spoločnosti, ale
mohla žiť ako plnoprávny pracujúci subjekt,
užitočný a rešpektovaný vo svojej ľudskej
dôstojnosti a povolaný prispievať podľa svojich
schopností k rozvoju a dobru vlastnej rodiny a spoločnosti.