V.
Prvky spirituality práce
24. Poslednú časť úvah o ľudskej
práci, spojených s deväťdesiatym výročím
encykliky Rerum novarum, patrí sa venovať duchovnosti práce
v kresťanskom zmysle slova. Keďže práca vo svojom subjektívnom
rozmere je vždy osobnou činnosťou, actus personae, z toho vyplýva,
že sa na nej zúčastňuje celý človek, telo i
duch, bez ohľadu na to, či je to práca telesná, alebo
intelektuálna. Na celého človeka sa vzťahuje aj slovo živého
Boha, evanjeliové posolstvo spásy, v ktorom nachádzame veľa
naučení - akoby zvláštnych svetiel - zameraných
na ľudskú prácu. Tieto naučenia treba vhodne asimilovať;
je potrebné vnútorné úsilie ľudského
ducha, vedeného vierou, nádejou a láskou, aby sa konkrétnej
ľudskej práci - pomocou týchto naučení - dal ten
význam, ktorý má v Božích očiach a
prostredníctvom ktorého vstupuje do diela spásy podobne
ako jeho ostatné zložky, z ktorých sa skladá, ako i
jeho bežne a zároveň veľmi dôležité
prvky.
Ak Cirkev považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa o práci
z hľadiska jej ľudskej hodnoty a morálneho poriadku, do ktorého
patrí - a vidí v tom svoju významnú úlohu v
službe celému evanjeliovému posolstvu -, tak zároveň
vidí svoju osobitnú úlohu vo formovaní takej
duchovnosti práce, ktorá pomôže všetkým ľuďom
priblížiť sa prostredníctvom nej k Bohu, Stvoriteľovi
a Vykupiteľovi, zúčastňovať sa na jeho spasiteľných
plánoch týkajúcich sa človeka a sveta a prehlbovať
vo svojom živote priateľstvo s Kristom tým, že sa vierou živo
zapojí do jeho trojitého poslania: kňaza, proroka a kráľa,
ako to nádherne učí Druhý vatikánsky koncil.