25. Druhý vatikánsky koncil učí:
"Pre veriacich jedno je isté: individuálna i kolektívna
ľudská činnosť ako taká - čiže to
obrovské úsilie, ktoré ľudstvo v priebehu vekov vyvíja,
aby zlepšilo svoje životné podmienky - zodpovedá Božím
úmyslom. Lebo človek, stvorený na Boží obraz,
dostal príkaz podmaniť si zem so všetkým, čo v
sebe zahrnuje, spravovať svet v spravodlivosti a svätosti a zamerať
seba samého a vesmír na Boha, uznávajúc ho za
Stvoriteľa všetkých vecí, aby všetko bolo
podriadené človekovi, a tak sa velebilo Božie meno všade
na zemi." 27
Do slov Božieho zjavenia je veľmi hlboko vpísaná táto
základná pravda, že človek, stvorený na Boží
obraz, sa svojou prácou zúčastňuje na diele Stvoriteľa
- a podľa miery svojich možností ho v istom zmysle ďalej
rozvíja a dopĺňa tým, že postupuje stále ďalej
v odkrývaní bohatstiev a hodnôt skrytých v celom
stvorení. Túto pravdu nachádzame už na samom začiatku
Svätého písma v knihe Genezis, kde sa samo dielo stvorenia
predstavuje vo forme "práce", ktorú Boh vykonal v
priebehu "šiestich dní",28 aby si na siedmy deň
"odpočinul".29
Ba ešte aj v poslednej knihe Svätého písma zaznieva ten
istý tón úcty voči dielu, ktoré vykonal Boh
svojou stvoriteľskou "prácou"; vyhlasuje sa v nej: "Veľké
a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci"30
- podobne ako v knihe Genezis, ktorá opis každého dňa
stvorenia končí zistením: "A Boh videl, že je to
dobré." 31
Opis stvorenia, ktorý nachádzame už v prvej kapitole knihy
Genezis, je zároveň v istom zmysle prvým "evanjeliom práce".
Ukazuje totiž, v čom spočíva jej dôstojnosť; učí,
že človek má prácou napodobňovať Boha, svojho
Stvoriteľa, lebo nosí v sebe - on jediný - ten zvláštny
prvok podobnosti s ním. Človek má napodobňovať Boha,
aj keď pracuje, aj keď odpočíva, veď sám Boh
mu chcel ukázať svoju stvoriteľskú činnosť v
podobe práce a odpočinku. Táto Božia činnosť
vo svete stále trvá, ako o tom svedčia Kristove slová:
"Môj Otec doteraz pracuje...", 32 pracuje stvoriteľskou
mocou tým, že udržiava jestvovanie sveta, ktorý povolal
na bytie z ničoho, a pracuje spasiteľnou mocou v srdciach ľudí,
ktorých od počiatku predurčil na "odpočinok"33
v zjednotení so sebou v "dome Otca".34 Preto aj ľudská
práca nielenže vyžaduje odpočinok každý
"siedmy deň",35 ale ešte viac, nemôže
spočívať iba v samom uplatňovaní ľudských
síl vo vonkajšej činnosti, musí ponechať vnútorný
priestor, v ktorom sa človek stále viac stáva tým, čím
z vôle Boha má byť, a tak sa chystá na ten "odpočinok",
ktorý Pán pripravuje svojim sluhom a priateľom. 36
Vedomie, že ľudská práca je účasťou na
Božom diele, musí prenikať - ako to učí Koncil -
aj do "bežných, každodenných prác". Lebo
mužovia a ženy, čo vyvíjajú svoju činnosť,
aby zarobili na živobytie sebe a svojej rodine tak, že tým
preukazujú primeranú službu spoločnosti, môžu
právom hľadieť na svoju prácu ako na pokračovanie
v diele Stvoriteľa, ako na užitočnú pomoc svojim bratom,
ako na svoj osobný príspevok k uskutočneniu Božieho plánu
v dejinách." 37
Preto je potrebné, aby sa táto kresťanská duchovnosť
práce stala všeobecným dedičstvom všetkých.
Treba, aby zvlášť v súčasnej epoche duchovnosť
práce dosvedčovala takú zrelosť, akú vyžadujú
napätia a nepokoje myslí a sŕdc: "Kresťania teda ani
len nepomyslia stavať výdobytky ľudského génia a
ľudskej schopnosti proti Božej moci a pokladať rozumné
stvorenie akoby za súpera Stvoriteľa, ba skôr sú
presvedčení, že víťazstvá ľudstva sú
znakom Božej veľkosti a ovocím jeho nevystihnuteľných
úmyslov. Pravda, čím viac rastie moc ľudí, tým
rozsiahlejšia je oblasť ich osobnej a kolektívnej
zodpovednosti... Kresťanská blahozvesť neodvracia ľudí
od budovania sveta, ani ich nezvádza nedbať o blaho ostatných
ľudí: naopak, dôraznejšie ich zaväzuje k tejto činnosti."
38
Vedomie, že prácou sa človek zúčastňuje na
diele stvorenia, predstavuje najhlbšiu pohnútku podujatia sa na prácu
v rozličných sektoroch: "Veriaci majú teda - čítame
v konštitúcii Lumen gentium - chápať vnútornú
podstatu a hodnotu všetkého stvorenstva a jeho určenie na Božiu
slávu. Aj svetskou činnosťou si majú navzájom
pomáhať k svätejšiemu životu, aby Kristov duch
prenikol svet, a tak svet účinnejšie dosiahol svoj cieľ v
spravodlivosti, láske a pokoji... A preto nech svojou spôsobilosťou
vo svetských odboroch a svojou činnosťou, ktorej dáva
vyššiu vnútornú hodnotu Kristova milosť, účinne
prispejú k tomu, aby sa stvorenstvo rozvíjalo ľudskou prácou,
technikou a občianskou kultúrou podľa určenia Stvoriteľa
a vo svetle jeho Slova." 39
27 Druhý vatikánsky koncil, pastorálna
konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes,
34, AAS 58 (1966) s. 1052 n.