Vzťah k iným výchovným
činiteľom
40. Rodina je síce prvé, ale nie jediné a
výlučné výchovné spoločenstvo. Sám
spoločenský, občiansky i cirkevný rozmer človeka
vyžaduje, a k nej aj vedie, širšiu a usporiadanejšiu
výchovu, ktorá má byť výsledkom dobre
organizovanej spolupráce rôznych vychovávateľov.
Všetci sú potrební, hoci každý z nich
môže a má prispievať do výchovy v rámci
svojej právomoci a podľa svojich schopností. 104
Výchovná úloha kresťanskej rodiny zaujíma
preto veľmi dôležité miesto v riadnej pastorácii,
čo so sebou prináša i novú formu spolupráce
medzi rodičmi a kresťanskými komunitami, medzi rôznymi
výchovnými skupinami a duchovnými pastiermi. Pri obnove
katolíckej školy sa musí zvláštna pozornosť
venovať tak rodičom žiakov, ako aj vytvoreniu dokonalého
spoločenstva vychovávateľov. Rodičom sa musí
zaručiť absolútne právo voliť takú
výchovu, ktorá zodpovedá ich náboženskej
viere.
Štát a Cirkev majú povinnosť poskytovať
rodinám všemožnú pomoc, aby mohli primeraným
spôsobom plniť svoju výchovnú úlohu. Preto
štát a Cirkev spolu majú zakladať a podporovať
také inštitúcie a podujatia, aké rodiny právom
vyžadujú, a poskytovať pomoc v tom, čo rodinám
chýba. Preto všetci, čo v spoločnosti riadia školy,
musia pamätať na to, že rodičia sú samým
Bohom ustanovení za prvých a hlavných
vychovávateľov detí a že toto právo im
nemôže nik odňať.
Ako doplnok k tomuto právu pristupuje závažná
povinnosť rodičov všemožne sa usilovať o
srdečné a účinné styky s učiteľmi a
riaditeľmi škôl.
Ak sa v školách vyučujú ideológie
odporujúce kresťanskej viere, rodina spoločne s inými
rodinami, pokiaľ možno vo forme rodičovských
združení, má všetkými silami a
rozvážne pomáhať mládeži, aby nestratila
vieru. V takomto prípade rodina potrebuje osobitnú pomoc
duchovných pastierov, ktorí nesmú zabúdať,
že rodičia majú neodňateľné právo
zverovať svoje deti cirkevnému spoločenstvu.
|