Rodinný život ako prežívanie
spoločenstva a spoluúčasti
43. Prežívanie spoločenstva a spoluúčasti,
ktoré má byť charakteristickou črtou
každodenného rodinného života, je jej prvým a
základným prínosom pre spoločnosť.
Na vzťahy medzi členmi rodinného spoločenstva
pôsobí a riadi ich "zákon nezištnosti",
ktorý tým, že rešpektuje a podporuje vo
všetkých i v každom osobitne osobnú
dôstojnosť ako jedinú cennú hodnotu, robí
pohostinnosť, stretnutia a rozhovory srdečnými, ochotu
nezištnou, službu veľkodušnou a duchovné vzťahy
hlbokými.
Úsilie o opravdivé a zrelé spoločenstvo osôb v
rodine sa stáva prvou a nenahraditeľnou školou zmyslu pre
spoločnosť, príkladom a podnetom pre širšie
spoločenské vzťahy na základe vzájomného
rešpektovania, spravodlivosti, dialógu a lásky.
Takýmto spôsobom sa, ako už pripomenuli synodálni
Otcovia, stáva rodina domovom a najúčinnejším
nástrojom, ktorý spoločnosť robí
ľudskejšou a vtláča jej osobný ráz.
Jedinečným a účinným spôsobom prispieva
pri budovaní sveta tým, že umožňuje žiť
skutočne ľudský život, no najmä tým, že
stráži a sprostredkúva čnosti a
"význačné hodnoty". V rodine sa, ako
píše Druhý vatikánsky koncil,
"stretávajú rozličné generácie a
vzájomne si pomáhajú osvojiť si plnšiu
múdrosť, ako aj zlaďovať osobné práva s
ostatnými požiadavkami spoločenského života."
106
Z toho vyplýva, že vzhľadom na takú
spoločnosť, ktorej hrozí nebezpečenstvo stratiť
citlivosť pre osoby a ktorá sa stáva zhlukom davu,
čím stráca charakter ľudskosti, a
škodlivými účinkami ženie ľudí do
toľkých foriem "úniku", ako sú
napríklad alkoholizmus, drogy a sám terorizmus, rodina
vlastní a šíri aj dnes ohromnú silu, schopnú
vytrhnúť človeka z anonimity, udržať v ňom
povedomie jeho osobnej dôstojnosti, obohatiť ho hlbokým
ľudským cítením a aktívne ho včleniť
ako jedinečnú a neopakovateľnú bytosť do tkaniva
spoločnosti.
|