Spoločenská a politická úloha rodiny
44. Spoločenská úloha rodiny sa nevyčerpáva len
plodením potomstva a jeho výchovou, hoci je to jej prvá a
nenahraditeľná forma, ktorou sa prejavuje.
Rodiny, či už jednotlivé alebo združené, sa preto
môžu a majú venovať rôznym sociálnym
službám, najmä na prospech chudobných a vôbec
všetkých osôb a prípadov, ktoré sú mimo
dosahu verejných orgánov sociálneho zabezpečenia.
Sociálny prínos rodín má svoj osobitný
ráz, ktorý treba lepšie poznať a rozhodnejšie
podporovať, predovšetkým počas dorastania detí, do
čoho, podľa možností, treba zapojiť
všetkých členov rodiny. 107
Zvlášť treba zdôrazniť stále rastúci
význam pohostinnosti v našej spoločnosti, a to vo
všetkých jej formách: od otvorenia vlastného domu
či skôr brány vlastného srdca pred prosbami bratov,
až po konkrétne úsilie zaistiť každej rodine
vlastný príbytok ako prirodzené prostredie, ktoré
ju udržuje a umožňuje jej rásť.
Predovšetkým kresťanská rodina je povolaná na
to, aby prijala Apoštolovo upozornenie: "Buďte vždy
pohostinní!" 108 a aby podľa Kristovho príkladu
a účastná na jeho láske pomáhala
núdznym bratom. "A kto by dal piť jednému z
týchto maličkých čo len za pohár studenej vody
ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o
svoju odmenu." 109
Sociálna úloha rodín sa má prejavovať aj vo
forme politickej činnosti. Rodiny sa majú ako prvé
zasadzovať o to, aby štátne zákony a
inštitúcie nielen neurážali, ale pozitívne
podporovali a chránili práva a povinnosti rodiny. V tomto zmysle
si rodiny majú čoraz viac uvedomovať, že
"hrajú hlavnú úlohu" v "rodinnej
politike" a majú brať na seba zodpovednosť za pretvorenie
spoločnosti. Inak sa stanú prvými obeťami toho zla, na
ktoré sa s ľahostajnosťou dívali. Výzva
Druhého vatikánskeho koncilu, aby sa skoncovalo s
individualistickou etikou, platí aj pre rodinu ako takú.
110
|