1. KRESŤANSKÁ RODINA AKO VERIACE A EVANJELIZUJÚCE SPOLOČENSTVO
Vierou sa objasňuje a obdivuje Boží plán o rodine
51. Kresťanská rodina účasťou na živote a poslaní Cirkvi, ktorá nábožne počúva Božie slovo a s pevnou dôverou ho hlása, ¹²⁰ plní svoju prorockú úlohu tým, že prijíma a hlása Božie slovo. Tak sa deň čo deň stále viac stáva veriacim a evanjelizujúcim spoločenstvom.
Aj od kresťanských manželov a rodičov sa vyžaduje poslušnosť viere. ¹²¹ Sú povolaní, aby prijímali Pánovo slovo, ktoré im zjavuje úžasnú novotu - radostnú zvesť - ich manželského a rodinného života, ktorý sa vďaka Kristovi stal svätým a posväcujúcim. Len vo viere môžu totiž objaviť a obdivovať s radostnou vďačnosťou dôstojnosť, na ktorú Boh povýšil manželstvo a rodinu, keď ju urobil znakom a miestom zmluvy lásky medzi Bohom a ľuďmi, medzi Ježišom Kristom a Cirkvou, jeho nevestou.
Už sama príprava na manželstvo je istou cestou viery. Je vynikajúcou príležitosťou, aby snúbenci znova objavili a hlbšie pochopili vieru, ktorú prijali v krste a kresťanskou výchovou sa v nej utužili. Takto spoznávajú a slobodne prijímajú povolanie na to, aby životom v manželskom stave uskutočňovali nasledovanie Krista a konali službu Božiemu kráľovstvu.
Význačným okamihom spoločného vyznania viery snúbencov je slávenie sviatosti manželstva, ktoré už svojou vnútornou povahou je v Cirkvi hlásaním radostnej zvesti o manželskej láske. Je to Božie slovo, ktoré "zjavuje" a "uskutočňuje" múdry a láskyplný Boží plán o manželoch, ktorí majú tajomnú a opravdivú účasť na samej Božej láske k ľudstvu. Ak slávenie sviatostného manželstva je samo v sebe hlásaním Božieho slova, potom pre všetkých, čo sa na ňom zúčastňujú (aj keď z rozdielnych dôvodov, buď ako hlavné osoby, alebo ako účastníci), má byť vyznaním viery, ktoré vyslovuje spoločenstvo veriacich v Cirkvi a s Cirkvou.
Toto vyznanie viery má sa predĺžiť na celý čas manželského a rodinného života. Boh totiž, ktorý povolal snúbencov "do manželstva", povoláva ich aj ďalej "v manželstve".¹²² Boh v skutkoch a cez skutky, otázky, ťažkosti a udalosti každodenného života prichádza k nim a ukazuje a predkladá konkrétne "požiadavky" ich účasti na Kristovej láske k Cirkvi v osobitnej - rodinnej, sociálnej a cirkevnej - situácii, v ktorej sa nachádzajú.
Manželské a rodinné spoločenstvo má "spoločne" objavovať Boží plán a plniť ho, a to samým ľudským prežívaním lásky, ktorá sa v Kristovom Duchu prejavuje medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi.
Preto tak ako veľkú Cirkev, aj malú domácu cirkev treba stále a dôkladne evanjelizovať. Odtiaľ pramení aj jej povinnosť nepretržitej výchovy vo viere.