Poslanie kresťanskej rodiny hlásať evanjelium
52. Kresťanská rodina sa stáva spoločenstvom
hlásajúcim evanjelium v takej miere, v akej sama prijíma
evanjelium a dozrieva vo viere. Počujme znova Pavla VI.: "Rodina sa
má stať práve tak ako Cirkev prostredím, v ktorom sa evanjelium
uplatňuje a z ktorého vyžaruje. Preto v rodine, ktorá
si je vedomá tejto úlohy, všetky jej zložky
ohlasujú evanjelium a súčasne všetkým sa ono
ohlasuje. Rodičia nielenže učia svoje deti evanjelium, ale aj na
nich môžu zo strany detí pôsobiť vplyvy
života podľa evanjelia. Takáto rodina sa stáva
hlásateľkou evanjelia aj mnohým iným rodinám a
v celom svojom životnom prostredí." 123
Synoda, ktorá prevzala moju výzvu vyhlásenú v
Pueble, znova vyhlásila, že budúcnosť
evanjelizácie závisí v značnej miere od
domácej cirkvi. 124 Toto apoštolské poslanie rodiny
má svoje korene v krste a milosťou plynúcou zo sviatosti
manželstva získava silu na odovzdávanie viery, na
posväcovanie a na premenu súčasnej spoločnosti podľa
Božieho plánu.
Kresťanská rodina má najmä dnes osobitné
poslanie stať sa svedkom Kristovej veľkonočnej zmluvy, a to
neprestajným vyžarovaním radosti prúdiacej z
lásky a z neotrasiteľnej nádeje, ktorých
opravdivosť má dosvedčovať, že "Kresťanská
rodina mohutne ohlasuje súčasné čnosti Božieho
kráľovstva, ako aj nádej na blažený
život." 125
Absolútna potreba rodinnej katechézy sa zvlášť
silno prejavuje v určitých situáciách, s
ktorými sa Cirkev, žiaľ, na rôznych miestach
stretáva: "Tam, kde protináboženské
zákony prekážajú výchovu vo viere, kde
šíriaca sa nevera alebo takzvaný sekularizmus prakticky
znemožňuje pravý náboženský rast, tam
táto domáca cirkev zostáva jediným miestom, kde
deti a mládež môžu dostávať opravdivú
katechézu." 126
|