Manželstvo ako sviatosť vzájomného
posväcovania a liturgický úkon
56. Vlastným zdrojom a jedinečným prostriedkom
posväcovania sa pre manželov a kresťanskú rodinu je
sviatosť manželstva, ktorá posväcujúcu milosť
krstu obnovuje a rozmnožuje. V sile tajomstva smrti a zmŕtvychvstania
Krista, do ktorého kresťanské manželstvo
ľudí znova ponára, manželská láska sa
očisťuje a posväcuje: "Túto lásku Pán
uznal za dobré ozdraviť, zdokonaliť a
zošľachtiť osobitným darom milosti a lásky."
138
Dar Ježiša Krista sa nevyčerpáva slávením
sviatosti manželstva, ale sprevádza manželov počas
celého ich života. Výslovne to pripomína Druhý
vatikánsky koncil, keď hovorí, že Ježiš
Kristus "zostáva ďalej s nimi, aby manželia jeden
druhého vo vzájomnej oddanosti navždy verne milovali, ako si
on zamiloval Cirkev a seba samého obetoval za ňu... Preto sa
kresťanskí manželia posilňujú a sťaby
zasväcujú osobitnou sviatosťou, aby dôstojne plnili
povinnosti svojho stavu. Jej pôsobením konajú svoje
manželské a rodinné poslanie, naplnení duchom Kristovým,
ktorý preniká celý ich život vierou, nádejou a
láskou, a tak napredujú čím ďalej tým
viac vo svojej vlastnej dokonalosti a vzájomnom posväcovaní,
a teda aj v spoločnej oslave Boha." 139
Všeobecné povolanie ku svätosti platí aj pre
kresťanských manželov a rodičov. Pre nich je ono
spresnené sviatostným uzavretím manželstva a
prenáša sa konkrétne do skutočnosti, ktorá je
vlastná manželskému a rodinnému životu.
140 Odtiaľ vyplýva milosť a požiadavka opravdivej
a hlbokej manželskej i rodinnej spirituality, ktorá má
čerpať dôvody zo stvorenia, zo zmluvy Boha s ľuďmi, z
kríža, zmŕtvychvstania a znaku, na ktoré sa synoda
niekoľkokrát odvolávala.
Kresťanské manželstvo, podobne ako všetky sviatosti
ktoré "majú za cieľ posväcovať človeka,
budovať Kristovo telo a konečne vzdávať úctu
Bohu",141 je samo v sebe liturgickým aktom oslavy Boha v
Ježišovi Kristovi a v Cirkvi. Prijatím tejto sviatosti
kresťanskí manželia vyznávajú svoju
vďačnosť Bohu za jeho cenný dar, ktorý dostali,
aby mohli vo svojom manželskom a rodinnom živote znovu
prežívať samu Božiu lásku ku všetkým
ľuďom a lásku Pána Ježiša k Cirkvi, svojej
Neveste.
A ako z tejto sviatosti plynie pre manželov dar a povinnosť
každodenne prežívať posvätenie, ktoré
dostali, tak z tej istej sviatosti prýšti aj milosť a
mravný záväzok pretvárať celý život
na trvalé "duchovné obety".142 Aj na
kresťanských manželov a rodičov najmä v
pozemských a časných skutočnostiach, ktoré
sú pre nich charakteristické, vzťahujú sa
slová Koncilu: "A tak i laici tým, že si ako ctitelia
Boha všade bezúhonne počínajú,
zasväcujú mu sám svet." 143
|