Slávenie
sobáša
67. Kresťanské manželstvo vyžaduje slávenie
podľa liturgických predpisov. Takéto slávenie zo sociálneho
a spoločenského hľadiska má vyjadriť podstatne
cirkevnú a sviatostnú povahu manželskej zmluvy medzi
pokrstenými.
Nakoľko ide o sviatostný akt posvätenia, slávenie manželstva
- včlenené do liturgie, vrcholu všetkej činnosti Cirkvi a
zdroju jej posväcujúcej sily166 - má byť
samozrejme platné, dôstojné a plodné. Tu sa otvára
široké pole pastoračnej starostlivosti, aby sa dokonale
splnili požiadavky vyplývajúce z povahy manželskej
zmluvy povýšenej na sviatosť a aby sa tiež verne zachovávali
cirkevné predpisy, pokiaľ ide o slobodný súhlas, manželské
prekážky, kanonickú formu a sám obrad slávenia.
Ten má byť jednoduchý a dôstojný, podľa
predpisov príslušných autorít, ktoré majú
tiež právo - podľa konkrétnych dobových a
miestnych okolností a v súlade s normami Apoštolskej
Stolice167 - zaradiť do liturgického obradu prípadne
aj niektoré prvky vlastné tej-ktorej kultúre, ktorými
sa dá vyjadriť hlboký ľudský a náboženský
význam manželskej zmluvy, pokiaľ však neobsahujú
niečo, čo by plne nesúhlasilo s kresťanskou vierou a
mravmi.
Pokiaľ ide o sviatostný znak, liturgické slávenie sa
má konať tak, aby sa svojím vonkajším prejavom
stalo hlásaním Božieho slova a vyznaním viery celého
spoločenstva veriacich. Pastoračná starostlivosť sa má
prejaviť v múdrej a svedomitej starosti o "liturgiu
slova" a o výchovu k viere tých, čo sa na obrade zúčastňujú,
predovšetkým snúbencov.
Pokiaľ ide o sviatostný akt Cirkvi, liturgické slávenie
manželstva má stmeliť celú kresťanskú
komunitu plnou, aktívnou a zodpovednou účasťou všetkých
prítomných podľa ich postavenia a úlohy: snúbencov,
kňaza, svedkov, príbuzných, priateľov a ostatných
veriacich, všetkých, čo sa zúčastňujú
na zhromaždení, ktoré zjavuje a svojím životom
prejavuje tajomstvo Krista a jeho Cirkvi.
Pri slávení kresťanského manželstva v prostredí
s vlastnou kultúrou a starobylou tradíciou treba zachovať vyššie
uvedené zásady.
|