Rehoľníci a rehoľníčky
74. Pomoc, ktorou rehoľníci, rehoľníčky a Bohu
zasvätené osoby môžu prispieť k apoštolátu
rodín, nachádza prvý, základný a jedinečný
výraz práve v ich zasvätení sa Bohu, ktoré ich
robí "pred všetkými veriacimi v Krista" schopnými
pripomínať "ono podivuhodné, Bohom ustanovené
zasnúbenie, ktoré sa vo svojej plnosti zjaví v budúcom
veku a pre ktoré jediným Ženíchom Cirkvi je
Kristus".169 Robí ich aj svedkami tej univerzálnej lásky,
ktorá pomocou čistoty zvolenej pre nebeské kráľovstvo
ich uschopňuje ochotnejšie sa venovať službe Bohu a apoštolskej
činnosti.
Z toho pre rehoľníkov a rehoľníčky, pre členov
sekulárnych a iných inštitútov usilujúcich sa
o dokonalosť, vyplýva možnosť, aby rozvíjali svoju
službu jednotlivo alebo spoločne na prospech rodín, aby sa zvlášť
starali o deti, predovšetkým opustené a nechcené, o
siroty, o deti chudobné, telesne alebo duševne postihnuté.
Nech navštevujú rodiny, starajú sa o chorých, pestujú
styky, založené na úcte a láske, s neúplnými
rodinami a s takými, čo sa nachádzajú v ťažkostiach,
alebo sú rozvrátené. Nech pomáhajú poučovaním
a radami pri príprave mladých ľudí na manželstvo
a manželským dvojiciam v otázkach zodpovedného rodičovstva.
Nech otvárajú svoje domy pre pohostinstvo, jednoduché, no
srdečné, kde by rodiny mohli nájsť zmysel pre Boha,
duchovnú záľubu v modlitbe a oddanosti ducha Bohu a pravý
príklad života, prežívaného v láske a
bratskej radosti ako medzi členmi širšej Božej rodiny.
Tu by som rád pripojil nástojčivé povzbudenie pre
zodpovedných vedúcich inštitútov Bohu zasväteného
života, aby totiž - samozrejme, pri stálom rešpektovaní
vlastnej a pôvodnej charizmy - považovali apoštolát
rodiny, a to kvôli dnešným okolnostiam, za jednu z
najnaliehavejších a najdôležitejších úloh.
|