Hromadné oznamovacie prostriedky
76. Niekoľko osobitných slov treba venovať aj pracovníkom
hromadných oznamovacích prostriedkov, ktoré majú veľkú
váhu v súčasnom živote. Je známe, že
hromadné oznamovacie prostriedky "ovplyvňujú, a často
veľmi hlboko, z citovej i rozumovej, mravnej a náboženskej stránky
tých, čo ich používajú", najmä ak ide
o mladých. 171 Tieto prostriedky môžu teda blahodarne
pôsobiť na rodinný život a mravy i na výchovu detí,
ale súčasne sú v nich skryté aj "nástrahy
a nebezpečenstvá, ktoré nemožno podceňovať".172
Môžu sa stať - ako sa to, žiaľ, stáva v rôznych
krajinách - chytrácky a umele zmanipulovaným prostriedkom
rozkladných ideológií a zdeformovaných názorov
o živote, rodine, náboženstve a mravnosti, keďže
nerešpektujú pravú dôstojnosť človeka a jeho
učenie.
Toto nebezpečenstvo sa vskutočnosti stáva ešte nástojčivejším,
lebo "súčasný spôsob života - najmä v
priemyselne vyspelých krajinách - veľmi často vedie
rodiny k tomu, aby sa hľadeli zbaviť zodpovednosti za výchovu
detí; a práve v ľahkých spôsoboch úniku
(v domácnostiach je to hlavne televízia a určité
publikácie) nachádzajú spôsob, ako vyplniť čas
a ako zamestnať deti a dospievajúcu mládež".173
Z toho vyplýva "povinnosť... brániť najmä
deti a mládež pred ?útokmi? zo strany hromadných
oznamovacích prostriedkov" a bedlivo dbať na ich rozumné
používanie v rodine. Úlohou rodiny je aj to, aby našli
pre svoje deti iné možnosti zábavy, a to zdravšie, užitočnejšie
a prospešnejšie pre telo, mravy a ducha, aby tak "deti mohli
viac a hodnotnejšie využiť svoj voľný čas a správne
usmerňovať svoju energiu".174
Nakoľko však hromadné oznamovacie prostriedky, podobne ako škola
a prostredie, často v značnej miere ovplyvňujú výchovu
detí, rodičia ako osoby, ktorým sú tieto prostriedky
určené, majú sa aktívne zúčastňovať
na ich umiernenom, kritickom, bdelom a rozumnom používaní.
Majú sledovať, ako pôsobia na ich deti, a usmerňovať
ich orientáciu tak, "že by sa svedomie detí vychovávalo
k tomu, aby vedeli veci vyrovnane a objektívne posudzovať a aby ich
takýto úsudok viedol k prijímaniu alebo k odmietnutiu
predkladaných programov".175
S rovnakým úsilím sa rodičia majú usilovať
ovplyvňovať výber a prípravu samých programov, a
to tým, že vhodnými akciami budú trvalo udržiavať
styky so zodpovednými redaktormi, ktorí rozhodujú o
produkcii a vysielaní, aby si takto zaistili, že sa nebudú
svojvoľne zanedbávať alebo zámerne potláčať
tie základné ľudské hodnoty, ktoré sú
neoddeliteľnou časťou opravdivého spoločného
dobra spoločnosti, ale naopak, že sa budú vysielať
programy, ktoré by v správnom svetle predkladali rodinné
otázky a ich správne riešenie. V tejto spojitosti môj
ctihodný predchodca Pavol VI. napísal: "Producenti majú
poznať a rešpektovať požiadavky rodín; a to niekedy
z ich strany žiada skutočnú odvahu, vždy však hlboký
zmysel pre zodpovednosť. Majú sa vyhýbať všetkému,
čo by mohlo poškodzovať rodinu v jej živote, v stálosti,
v rovnováhe a v jej šťastí. Každá urážka
základných rodinných hodnôt, či už ide o
erotiku, násilie, obhajovanie rozvodu alebo protisociálne postoje
mládeže, je urážkou opravdivého dobra človeka."
176
Ja sám som pri podobnej príležitosti upozornil, že
rodiny "majú právo spoliehať sa, a to v nemalej miere,
na dobrú vôľu, čestnosť a zmysel pre zodpovednosť
zo strany tých, čo profesionálne pracujú na poli
hromadných oznamovacích prostriedkov, ako sú vydavatelia,
spisovatelia, producenti, usporiadatelia, dramaturgovia, informátori,
komentátori a herci." 177 Preto je nevyhnutné, aby
Cirkev venovala všetku starostlivosť týmto kategóriám
umelcov a aby povzbudzovala a podporovala tých katolíkov, ktorí
sa cítia povolaní a majú vlohy na túto prácu,
aby sa záväzne venovali práci v tejto chúlostivej
oblasti.
|