ZÁVER
86. Teraz, keď končím toto Apoštolské povzbudenie, obraciam sa s chvením a so starostlivosťou
na vás, manželia,
na vás, otcovia a matky rodín,
na vás, mladí chlapci a dievčatá, ktorí ste budúcnosťou a nádejou Cirkvi i sveta a ktorí budete oporou a hybnou silou rodín v treťom tisícročí, ktoré sa už blíži,
na vás, ctihodní a milovaní bratia v biskupskej a kňazskej službe,
na vás, drahí rehoľníci a rehoľníčky, na vás, duše zasvätené Bohu, ktorí vydávate manželom svedectvo o najhlbšej pravde lásky k Bohu,
na vás, všetci zdravo zmýšľajúci ľudia, ktorí máte z akejkoľvek príčiny obavy o osud rodiny.
Budúci osud ľudského rodu závisí od rodiny!
Je teda nevyhnutné a naliehavé, aby sa každý človek dobrej vôle usiloval uchovávať a povznášať hodnoty a požiadavky rodiny.
Osobitné úsilie v tomto smere musím žiadať od synov a dcér Cirkvi. Oni tým, že vo svetle viery vidia obdivuhodný Boží plán, majú viac dôvodov na to, aby im ležalo na srdci postavenie rodiny v tomto období úzkosti a milosti.
Predovšetkým oni musia milovať rodinu; je to ich konkrétna a náročná úloha.
Milovať rodinu znamená vedieť si vážiť jej hodnoty a možnosti a stále ich zveľaďovať. Milovať rodinu znamená rozpoznávať nebezpečenstvá a zlá, ktoré ju ohrozujú, a vedieť ich prekonávať. Milovať rodinu znamená pričiňovať sa o vytváranie takých podmienok a okolností, ktoré by podporovali jej rast a rozvoj. Vznešeným prejavom lásky je aj dávať dnešnej kresťanskej rodine, na ktorú často dolieha úzkosť a malomyseľnosť, podnety, z ktorých by čerpala dôveru v seba samu, vo vlastné bohatstvo prírody a milosti, v poslanie, ktoré jej zveril Boh. "Treba, aby dnešné rodiny opäť dostali svoju pôvodnú tvár! Treba, aby nasledovali Krista." ¹⁸²
Je úlohou kresťanov, aby s radosťou a s presvedčením hlásali "radostné posolstvo" o rodine, ktoré treba opätovne počúvať, a stále hlbšie chápať úprimné slová, odhaľujúce jej pravú totožnosť, vnútorné zdroje sily a dôležitosť jej poslania v občianskom živote i v Božom ľude.
Cirkev pozná cestu, ktorou môže rodina dospieť k jadru hlbokej pravdy o sebe samej. Túto pravdu však, ktorú sa Cirkev naučila poznávať v Kristovej škole a v škole dejín a ktorú vykladá vo svetle Božieho Ducha, nikomu nevnucuje, ale cíti v sebe neprestajnú pohnútku predkladať ju všetkým bez strachu, ba s veľkou nádejou ju odporúčať, hoci vie, že "radostná zvesť" obsahuje aj reč kríža. Ale práve skrze kríž môže rodina dosiahnuť plnosť svojho bytia a dokonalosť svojej lásky.
Konečne rád by som povzbudil všetkých kresťanov, aby úprimne a neohrozene spolupracovali so všetkými ľuďmi dobrej vôle, ktorí cítia vo svedomí povinnosť slúžiť rodinám. Všetci, čo sa zasväcujú jej dobru v rámci Cirkvi, v jej mene a pod jej vedením, či sú to už jednotlivci, skupiny, hnutia a združenia, často nachádzajú po svojom boku rôzne osoby a inštitúcie, ktoré pracujú pre ten istý vznešený cieľ. Táto spolupráca môže prispieť k rýchlejšiemu a plnšiemu povzneseniu rodín, ak sa deje vo vernosti evanjeliovým a ľudským hodnotám a berie sa ohľad na oprávnený takzvaný pluralizmus v podujatiach.
Na záver tohoto pastierskeho posolstva, ktoré chce upútať všeobecnú pozornosť na ťažké, ale príťažlivé otázky kresťanskej rodiny, chcem ešte vyprosiť ochranu svätej Nazaretskej rodiny.
Podľa tajomného Božieho plánu v nej skryto žil dlhé roky Boží Syn. Preto je aj pravzorom a príkladom všetkých kresťanských rodín. Je to rodina, jedinečná na svete, ktorá strávila svoj nenápadný a tichý život v malom mestečku Palestíny, zakúsila chudobu, prenasledovanie a vyhnanstvo, velebila Boha neporovnateľne vznešeným a čistým spôsobom. Je nemožné, aby ona nepomáhala kresťanským rodinám, ba všetkým rodinám na svete, žeby si verne plnili svoje každodenné povinnosti, znášali životné útrapy a protivenstvá, žeby boli veľkodušné a pozorné voči potrebám druhých a s radosťou plnili Boží plán, ktorý sa na ne vzťahuje.
Nech ich ochraňuje, obraňuje, osvecuje "spravodlivý muž" svätý Jozef, neúnavný robotník a jemný strážca jemu zverených osôb.
Nech Panna Mária tak, ako je Matkou Cirkvi, stane sa aj Matkou "domácej cirkvi" a jej materskou pomocou nech sa každá kresťanská rodina stane skutočne "malou cirkvou", v ktorej sa odzrkadľuje a oživuje tajomstvo Kristovej Cirkvi. Ona, služobnica Pána, nech je príkladom duše pokorne a ochotne prijímajúcej Božiu vôľu. Ona, Bolestná Matka pod krížom, nech zmierni trápenia a zotrie slzy všetkým, čo trpia pre ťažkosti vo svojich rodinách.
Nech je Kristus Pán, Kráľ vesmíru a Kráľ rodín, prítomný tak ako v Káne vo všetkých kresťanských domoch a nech tam rozdáva svetlo, radosť, vyrovnanosť a silu. Na sviatok jeho kráľovského majestátu vyprosujem od neho, aby každá rodina vedela svojským spôsobom prispieť k tomu, aby prišlo medzi ľudí jeho kráľovstvo, "kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja",¹⁸³ ku ktorému kráča celé ľudské pokolenie.
Jemu, Márii a Jozefovi zverujem všetky rodiny. Do ich rúk a do ich sŕdc vkladám toto povzbudenie. Oni nech vám ho predložia, ctihodní bratia a milovaní synovia, a nech otvoria vaše duše tomu svetlu, ktoré evanjelium vyžaruje na každú rodinu.
Uisťujúc vás, že sa budem za vás modliť, udeľujem vám, všetkým spolu i každému zvlášť, zo srdca apoštolské požehnanie v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Dané v Ríme u Svätého Petra 22. novembra - na slávnosť Krista Kráľa - v roku 1981, vo štvrtom roku môjho pontifikátu.
Ján Pavol II.
.pa