DODATOK
Charta práv rodiny
Chartu práv rodiny dňa 22. októbra 1983 predložila Apoštolská
Stolica všetkým ľuďom, medzinárodným inštitúciám
a úradom, ktoré majú na starosti záležitosti týkajúce
sa rodiny v súčasnom svete.
Charta vznikla z podnetu Biskupskej synody, ktorá sa konala v Ríme
roku 1980 a zaoberala sa témou: Úlohy kresťanskej rodiny v súčasnom
svete. Jeho Svätosť pápež Ján Pavol II. v apoštolskom
povzbudení Familiaris consortio vyzdvihol podnet synody a poveril Apoštolskú
Stolicu, aby vypracovala Chartu práv rodiny tak, aby sa mohla predložiť
zainteresovaným inštitúciám a úradom.
Je veľmi dôležité správne pochopiť podstatu
a štýl tohto dokumentu. Charta nie je výkladom kapitol z
dogmatiky alebo z morálnej teológie o manželstve a rodine,
hoci zhŕňa to, čo si o tejto veci myslí Cirkev. Nie je
ani návodom na konanie, určeným zainteresovaným osobám
alebo ustanovizniam. No nie je to
ani jednoduché deklarovanie teoretických zásad o rodine.
Cieľom Charty je predložiť všetkým
súčasným kresťanom i nekresťanom - nakoľko je
to možné, v plnom rozsahu a v určitom slede -, ako treba chápať
základné práva, ktoré patria tomu
prirodzenému a univerzálnemu spoločenstvu, akým je
rodina.
Práva, o ktorých je v Charte reč, vyvodzujú sa z
vedomia, kto je človek a v čom spočívajú
spoločné hodnoty celého ľudstva. Kresťanská
vízia je v tomto vedomí prítomná ako svetlo
Božieho zjavenia, ktoré osvetľuje prirodzenú
skutočnosť rodiny. Práva, ktoré sa v Charte
uvádzajú, v konečnom dôsledku vyplývajú
z toho zákona, ktorý Stvoriteľ vpísal do srdca
každého človeka. Spoločnosť má povinnosť
brániť tieto práva pred akýmkoľvek
narušením a starať sa o ich zachovávanie a o
upevňovanie toho, čo je ich integrálnou
súčasťou.
Práva, o ktorých je v Charte reč, treba chápať v
súlade s jej osobitným charakterom. Raz sa vyjadrujú ako
právne záväzná norma, inokedy zas ako požiadavky
a zásady, ktorých by sa malo pridŕžať
zákonodarstvo pri rozvíjaní rodinnej politiky. Vždy
sú profetickou výzvou v záujme inštitúcie
rodiny, domáhajúcou sa úcty a ochrany pred
akýmkoľvek prejavom uzurpácie. Skoro všetky
zásady, ktoré sa uvádzajú v Charte, možno
napokon nájsť v iných dokumentoch tak Cirkvi, ako ak
medzinárodného spoločenstva. Cieľom Charty je
pokúsiť sa o ich lepšie a precíznejšie
sformulovanie a vyjadriť ich v organickom, usporiadanom a systematickom
celku. Súčasťou textu je prehľad prameňov a
materiálov, na ktoré sa text odvoláva a z ktorých
sa prevzali niektoré formulácie. (My tento prehľad z
praktických príčin neuvádzame. Pozn. vyd.)
A tak Chartu práv rodiny predkladá širokej verejnosti Apoštolská
Stolica, ústredná a najvyššia správna inštitúcia
v katolíckej Cirkvi. Dokument obohatilo mnoho úvah a návrhov,
ktoré boli výsledkom široko osnovanej konzultácie s
biskupskými konferenciami celej Cirkvi a s odborníkmi v tomto
odbore, reprezentujúcimi rozličné kultúry. Charta sa obracia predovšetkým
na vlády. Tým, že potvrdzuje, pre dobro spoločenstva,
všeobecné vedomie o základných právach rodiny,
ponúka všetkým, čo majú zodpovednosť za
spoločné dobro, model a východisko pre
zákonodarné úpravy týkajúce sa rodinnej
politiky, ako aj usmernenie pre programy činnosti.
Súčasne Apoštolská Stolica tento dokument
predkladá nevládnym medzinárodným
organizáciám, ktoré vo svojej kompetencii alebo vo svojej
činnosti zameriavanej na obranu a podporu ľudských práv
nemôžu nevidieť narúšanie základných
práv rodiny alebo súhlasiť s ich porušovaním.
Pravdaže, Charta je určená aj rodinám. Jej cieľom
je posilniť v nich vedomie nezastupiteľnosti úlohy a miesta,
aké má rodina v spoločnosti. Chce rodiny povzbudiť, aby
sa navzájom spájali na obranu a upevňovanie svojich
práv. Súčasne ich chce podnietiť, aby plnili svoje
úlohy tak, aby sa v súčasnom svete úloha rodiny
stále viac cenila a uznávala.
Napokon Charta sa obracia na všetkých, mužov i ženy, aby
nezabudli na terajšie aj budúce dobro ľudstva a urobili
všetko pre ochranu práv rodiny a pre posilnenie rodiny.
Apoštolská Stolica sa pri vydávaní tejto Charty,
ktorej sa dožadovali predstavitelia episkopátov celého
sveta, obracia na všetkých členov Cirkvi a na všetky
cirkevné ustanovizne s osobitnou výzvou, aby zo
všetkých síl vydávali svedectvo o kresťanskom
presvedčení, že nič nemôže
zastúpiť rodinu pri plnení jej misie, a aby sa usilovali
poskytnúť rodinám a rodičom nevyhnutnú podporu a
pomoc pri plnení úloh, ktoré im zveril Boh.
|