Piaty článok
Rodičia, pretože oni dali život deťom, majú prvotné, neodňateľné a prednostné právo na výchovu detí. Preto treba rodičov uznať za prvých a hlavných vychovávateľov detí.
a) Rodičia majú právo vychovávať deti v súlade so svojím morálnym a náboženským presvedčením a s tými kultúrnymi tradíciami rodiny, ktoré budú napomáhať dobro a dôstojnosť dieťaťa. Spoločnosť im musí poskytovať primeranú pomoc a podporu, aká je nevyhnutná na náležité splnenie ich vychovávateľskej úlohy.
b) Rodičia majú právo slobodne zvoliť školy alebo iné prostriedky potrebné na vzdelávanie detí, a to v súlade so svojím presvedčením. Úrady sa majú postarať o to, aby rozdeľovania verejných dotácií rodičom naozaj poskytovalo možnosť slobodne využívať toto právo bez toho, že by sa na nich kládli nespravodlivé ťarchy. Rodičov neslobodno priamo alebo nepriamo nútiť na dodatočné výdavky, pretože ony by pre nich predstavovali nespravodlivú prekážku a obmedzenie slobody využívať toto právo.
c) Rodičia majú právo na to, aby ich deti nemuseli chodiť do škôl, ktoré sú v rozpore s ich morálnym a náboženským presvedčením. Najmä sexuálna výchova, ktorá predovšetkým patrí rodičom, musí sa vždy realizovať pod ich starostlivým dohľadom aj doma aj vo výchovných zariadeniach, ktoré si môžu vybrať a kontrolovať.
d) Práva rodičov sa porušujú vtedy, ak štát vnucuje povinný systém výchovy, z ktorého sa úplne vylúči náboženská formácia.
e) Prednostné právo rodičov na výchovu detí treba podporovať rozmanitými formami spolupráce rodičov s učiteľmi a vedením školy, najmä však tým, že občania majú účasť na rozhodovaní o prevádzke školy, ako aj na formulovaní a uplatňovaní výchovných smerníc.
f) Rodina má právo žiadať, aby hromadné oznamovacie prostriedky boli pozitívnym nástrojom budovania spoločnosti a aby podporovali základné hodnoty rodiny. Rodina má súčasne právo na náležitú ochranu, najmä svojich najmladších členov, pred škodlivým vplyvom hromadných oznamovacích prostriedkov.