DRUHÁ ČASŤ
MANŽELSTVO A RODINA V BOŽOM PLÁNE
Človek, obraz milujúceho Boha, Lásky
11. Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. 20 Tým, že
ho z lásky povolal k životu, zároveň ho aj určil
pre lásku.
Boh je láska21 a sám v sebe žije z tajomstva osobného
spoločenstva lásky. Tým, že ľudskú
prirodzenosť muža a ženy stvoril na svoj obraz a stále ju
udržuje v bytí, Boh vložil do nej povolanie a tým aj
schopnosť a úlohu milovať a žiť v spoločenstve.
22 Preto láska je hlavným a prirodzeným povolaním
každého človeka.
Človek, nakoľko je vteleným duchom, čiže dušou,
ktorá sa prejavuje v tele, a telom, ktoré je preniknuté
nesmrteľným duchom, je v tejto svojej celistvosti povolaný k
láske. Láska zahŕňa aj ľudské telo a telo má
účasť na duchovnej láske.
Kresťanské zjavenie poznáva dva vlastné spôsoby
na realizovanie povolania ľudskej osoby v jej celistvosti k láske:
manželstvo a panenstvo. Obe, každé svojim spôsobom, sú
verným prejavom najhlbšej pravdy o človeku, pravdy, že
"je na Boží obraz."
Preto sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom
darujú jeden druhému úkonmi, ktoré sú vlastné
a výlučne patria manželom, vôbec nie je čosi
biologické, ale dotýka sa vnútorného jadra ľudskej
osobnosti ako takej. Sexualita sa len vtedy prejavuje ľudským spôsobom,
ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž
a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do
smrti. Plné telesné oddanie sa by bolo klamstvom, keby nebolo
znamením a ovocím celého osobného darovania sa, v
ktorom je prítomná celá osobnosť i so svojím
pozemským rozmerom; keby si človek niečo podržal pre
seba, hoci len možnosť rozhodnúť sa neskôr inak, už
preto by sa plne nedaroval.
Táto plnosť, ktorú vyžaduje manželská láska,
je v súlade s požiadavkami zodpovednej plodnosti, ktorá,
nakoľko smeruje k splodeniu človeka, prevyšuje svojou povahou čisto
biologický poriadok a zahŕňa v sebe osobné hodnoty,
ktoré pre svoj harmonický rast nevyhnutne potrebujú stály
a svorný prínos oboch manželov.
Jediným "miestom", kde sa môže udiať toto
darovanie sa v celej svojej pravde, je manželstvo, čiže zmluva
manželskej lásky alebo vedomá a slobodná voľba,
ktorou muž a žena prijímajú dôverné spoločenstvo
života a lásky, ktoré sám Boh ustanovil23 a
ktoré iba v tomto svetle ukazuje svoj pravý význam. Manželská
ustanovizeň nie je akýmsi nezákonným zasahovaním
spoločnosti alebo autority, ani nanútenie vonkajšej formy, ale
vnútorná požiadavka zmluvy manželskej lásky,
ktorá sa verejne potvrdzuje ako jediná a výlučná,
aby sa tak zachovala vernosť voči plánu Boha Stvoriteľa.
Táto vernosť nijako nepotláča slobodu osobnosti,
naopak, zabezpečuje ju pred akýmkoľvek subjektivizmom a
relativizmom, a robí ju účastnou na stvoriteľskej Múdrosti.
|