Ježiš Kristus - Ženích Cirkvi a
sviatosť manželstva
13. Spoločenstvo medzi Bohom a ľuďmi sa definitívne
dovršuje v Ježišovi Kristovi, Ženíchovi, ktorý
miluje ľudstvo a dáva sa mu ako Spasiteľ, keď sa
spája s ním ako so svojím telom.
To on zjavuje pôvodnú pravdu o manželstve, pravdu o
"počiatku",27 a tým, že oslobodzuje
človeka od zatvrdlivosti srdca, uschopňuje ho, aby túto pravdu
plne uskutočňoval.
Toto zjavenie dosahuje svoju konečnú plnosť tak v dare
lásky, ktorý ľuďom prináša Božie Slovo
tým, že berie na seba ľudskú podobu, ako aj v obete
seba samého, ktorú Ježiš Kristus koná na
kríži za svoju nevestu Cirkev. V tejto obete sa plne odhaľuje
plán, ktorý Boh uložil do ľudskej prirodzenosti
muža a ženy už pri ich stvorení. 28
Manželstvo pokrstených sa tak stáva skutočným
symbolom novej a večnej zmluvy, potvrdenej Kristovou krvou. Duch,
ktorého vylieva Pán, darúva nové srdce a
robí muža a ženu schopnými milovať sa tak, ako
nás miloval Kristus. Manželská láska dosahuje
tú plnosť, ku ktorej je vnútorne určená,
totiž nadprirodzenú manželskú lásku (caritas),
ktorá je vlastným a špecifickým spôsobom,
ktorým sa manželia zúčastňujú na
láske samého Krista, obetujúceho sa na kríži,
a sú povolaní, aby v nej žili.
Právom svedčí Tertulián krásnymi slovami o
veľkosti a kráse tohto manželského života v
Kristovi: "Ako by som vedel opísať blaženosť
takého manželstva, ktoré Cirkev spája, Eucharistia
potvrdzuje, požehnanie spečaťuje, anjeli ohlasujú a Boh
Otec schvaľuje? Aké jarmo to majú dvaja veriaci
spojení v jedinej nádeji, v jedinej poslušnosti a v jedinej
službe! Obaja sú bratia, obidvaja spolusluhovia, medzi
ktorými niet ani duchovný ani telesný rozdiel. Skutočne
sú dvaja v jednom tele a kde je jedno telo, tam je i jeden duch."
29
Cirkev, ktorá verne prijíma Božie slovo a rozjíma o ňom,
slávnostne učila a učí, že manželstvo
pokrstených je jednou zo siedmych sviatostí Nového zákona.
30
Krstom sa muž a žena stávajú raz navždy účastnými
na novej a večnej Zmluve, zásnubnej zmluve Krista s Cirkvou. A práve
pre toto nezmazateľné zapojenie sa povznáša a zahŕňa
dôverné spoločenstvo manželského života a lásky,
ktoré ustanovil Stvoriteľ, 31 do zásnubnej lásky
Krista, podporovanej a obohacovanej jeho výkupnou silou.
Mocou sviatostnej povahy svojho
manželstva manželia sú navzájom spojení
nerozlučiteľným putom. Tým, že navzájom k
sebe patria, vyjadrujú prostredníctvom sviatostného znaku
spojenie Krista s Cirkvou.
Manželia sú teda pre Cirkev ustavičnou pripomienkou toho,
čo sa odohralo na kríži. Sú jeden pre druhého i
pre deti svedkami spásy, na ktorej ich sviatosť robí
účastnými. Manželstvo, ako každá iná
sviatosť, je spomienkou, uskutočnením a proroctvom tejto
spásy. "Ako spomienka im táto sviatosť dáva
milosť a povinnosť pripomínať si veľké
Božie skutky a vydávať o nich svedectvo pred deťmi. Ako
uskutočnenie spásy dáva im milosť a povinnosť
spĺňať už teraz jeden voči druhému a voči
deťom požiadavky lásky, ktorá odpúšťa
a vykupuje. Ako proroctvo im dáva milosť a povinnosť
prežívať a vydávať svedectvo o nádeji na
budúce stretnutie s Kristom." 32
Ako každá zo siedmich sviatostí, aj manželstvo je
pravým znakom spásy, pravda, osobitným spôsobom.
"Manželia sa na nej zúčastňujú, nakoľko
sú manželia, nakoľko sú dvaja, nakoľko sú
pár, takže prvý a bezprostredný účinok
manželstva (rest et sacramentum) nie je sama nadprirodzená
milosť, ale kresťanský manželský zväzok,
typické kresťanské spoločenstvo dvoch, pretože
predstavuje tajomstvo Kristovho vtelenia a jeho tajomstvo Zmluvy. Aj obsah ich
účasti na Kristovom živote je špecifický.
Manželská láska predstavuje takú úplnosť,
v ktorej dostávajú miesto všetky zložky osobnosti -
požiadavky tela i pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a
vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej
jednote, ktorej nejde len o telesné spojenie, ale vytvára jedno
srdce a jednu dušu. Vyžaduje však nerozlučnosť a
vernosť tohoto vzájomného definitívneho darovania a
otvára sa pre plodnosť (porov. Humanae vitae9). Jedným
slovom, ide tu o bežné vlastnosti každej prirodzenej
manželskej lásky, ale s novým významom, ktorý
ich nielen očisťuje a spevňuje, ale až tak
povznáša, že sa stávajú výrazom
rýdzo kresťanských hodnôt." 33
|