Nedeliteľná jednota manželského
spoločenstva
19. Prvé spoločenstvo je to, ktoré vzniká a
rozvíja sa medzi manželmi. Silou zmluvy manželskej
lásky muž a žena "nie sú už dvaja, ale jedno
telo"46 a sú pobádaní k neprestajnému
rastu vo svojom spoločenstve každodennou vernosťou
manželskému sľubu o vzájomnom a plnom darovaní
sa.
Toto manželské spoločenstvo má korene v prirodzenom
dopĺňaní sa muža a ženy a živí ho
rozhodnutie samých manželov spolu žiť celý
životný údel, totiž, čo majú a
čím sú. Takéto spoločenstvo je preto plodom a
znakom hlboko ľudskej požiadavky. Boh však v Kristovi,
Pánovi, berie túto ľudskú požiadavku, potvrdzuje
ju, očisťuje, povznáša a sviatosťou manželstva
zdokonaľuje. Duch Svätý, vyliaty pri sviatostnom
slávení, poskytuje kresťanským manželom dar
nového spoločenstva lásky, ktoré je živým
a skutočným obrazom tej jedinečnej jednoty, ktorá
robí z Cirkvi nedeliteľné tajomné telo Pána
Ježiša.
Dar Ducha je pre kresťanských manželov
prikázaním života a súčasne
povzbudzujúcim podnetom, aby sa každodenne čím
dokonalejšie zjednocovali na všetkých rovinách: tiel,
pováh, sŕdc, rozumu, vôle a duší, 47 a
tak zjavovali Cirkvi a svetu nové spoločenstvo lásky,
ktoré je darom Kristovej milosti.
Takémuto spoločenstvu radikálne odporuje mnohoženstvo.
Priamo totiž popiera Boží plán, ako bol na samom
počiatku zjavený, lebo odporuje rovnakej osobnej dôstojnosti
muža i ženy, ktorí sa v manželstve jeden druhému
darujú celou, čiže jedinou a výlučnou
láskou. Druhý vatikánsky koncil o tom napísal:
"Jednota manželstva, Pánom potvrdená, navidomoči vysvitá
aj z rovnakej osobnej dôstojnosti ženy a muža, ktorú
treba uznávať vo vzájomnej a úplnej
láske." 48
|