Širšie spoločenstvo rodiny
21. Spoločenstvo manželov je základom, na ktorom sa buduje
širšie domáce spoločenstvo, a to spoločenstvo
rodičov a detí, bratov a sestier medzi sebou,
príbuzných a iných rodinných
príslušníkov.
Také spoločenstvo má korene v prirodzených
zväzkoch tela a krvi. Rozvíja sa a skutočne ľudsky
zdokonaľuje tým, že vytvára a privádza k
zrelosti hlbšie a bohatšie duchovné putá. Láska,
ktorá pestuje medziosobné vzťahy rôznych členov,
je tou vnútornou silou, ktorá vytvára a oživuje
domácu jednotu a spoločenstvo.
Okrem toho kresťanská rodina je povolaná, aby okúsila
nové a jedinečné spoločenstvo, ktoré potvrdzuje
a zdokonaľuje prirodzené a ľudské spoločenstvo. V
skutočnosti milosť Ježiša Krista, "prvorodeného
medzi mnohými bratmi",56 je svojou prirodzenosťou a
vnútornou dynamikou "milosťou bratstva", ako
hovorí svätý Tomáš Akvinský. 57
Duch Svätý, ktorý sa vylieva pri slávení
sviatostí, je živým prameňom a
nevyčerpateľným pokrmom nadprirodzeného
spoločenstva, ktoré veriacich zhromažďuje a spája
s Kristom a medzi sebou v jednote Božej Cirkvi. Kresťanská
rodina zjavuje a uskutočňuje cirkevné spoločenstvo, preto
ju možno a treba nazývať "domácou
cirkvou".58
Všetci členovia rodiny, každý podľa vlastného
daru, dostávajú milosť a úlohu, aby deň čo
deň budovali spoločenstvo osôb tak, že by sa rodina stala
"akousi školou úplnejšej ľudskosti".59
Takou sa stáva starostlivosťou a láskou k deťom,
chorým a starým, ďalej vzájomnou každodennou
službou a účasťou na dobrách, radostiach i
bolestiach.
Prvoradú úlohu pri budovaní takéhoto
spoločenstva má vzájomný výchovný
vzťah medzi rodičmi a deťmi, 60 v ktorom
každý dáva a dostáva. Deti láskou,
úctou a poslušnosťou voči rodičom prispievajú
opravdu a úprimne k vytváraniu ľudskej a kresťanskej
rodiny svojím zvláštnym a nenahraditeľným
prínosom. 61 Ľahšie sa im to darí, ak
rodičia vykonávajú svoju autoritu, ktorej sa nemôžu
zriecť, ako skutočnú a osobitnú službu,
zameranú na ľudské a kresťanské dobro
detí, najmä však na to, aby získali slobodu,
ktorá v sebe obsahuje aj zodpovednosť a súčasne aby si
rodičia ustavične uvedomovali "dar", ktorý
neprestajne dostávajú od detí.
Rodinné spoločenstvo možno uchovávať a
zdokonaľovať iba za cenu sebazaprenia a sebaobety. Od
všetkých a od každého jednotlivo vyžaduje
pohotovú a veľkodušnú vôľu, ochotnú
odpúšťať, znášať, zľutovať sa,
zhodnúť sa a zmieriť. Každá rodina dobre vie, ako
slepá sebaláska, nesvár, napätie a zvady
násilne napádajú a niekedy aj smrteľne
zraňujú jej spoločenstvo. Odtiaľto pochádza mnoho
rozličných roztržiek v rodinnom spolužití.
Zároveň však Boh, pôvodca pokoja, povoláva
každú rodinu "k zmiereniu", aby sa touto radostnou a
obrodnou skúsenosťou znovu vybudovalo, podporilo obnovené
spoločenstvo a aby sa znovu nastolila jednota. Najmä
účasť na sviatosti zmierenia a hostine Kristovho tela
poskytuje kresťanskej rodine milosť a zaväzuje povinnosťou
prekonávať všetky roztržky a usilovať sa o plné
a pravé spoločenstvo, ktoré si Boh praje.
Úsilím o to zadosťučiňuje Kristovmu
vrúcnemu prianiu "aby všetci boli jedno".62
|