Žena a spoločnosť
23. Hoci teraz nerozoberáme v celom jej rozsahu zložitú
otázku o vzťahoch medzi ženou a spoločnosťou, ale sa
obmedzujeme iba na niekoľko dôležitých vecí,
ktoré si zasluhujú pozornosť, predsa si nemožno
nevšimnúť, že na čisto rodinnom poli rozsiahla a
rozšírená spoločenská a kultúrna
tradícia spôsobila, že žene zostala iba úloha
manželky a matky, a že sa primerane nepripúšťala k
verejným úlohám, ktoré sú zvyčajne
vyhradené mužom.
Je nepochybné, že rovnaká dôstojnosť a
zodpovednosť muža a ženy plne oprávňujú
prístup ženy k verejným úlohám. No
práve povznesenie ženy vyžaduje aj to, aby sa jasne uznala
hodnota jej materskej a rodinnej úlohy vzhľadom na ostatné
verejné úlohy a zamestnania. Napokon takéto úlohy a
zamestnania sa majú navzájom dopĺňať, ak chceme
dosiahnuť, aby spoločenský a kultúrny pokrok bol
skutočne a plne ľudský.
Dá sa to ľahko dosiahnuť, ak, podľa želania synody,
obnovená "teológia práce" hlbšie
osvetlí a prebáda význam práce v kresťanskom
živote a vymedzí základnú spojitosť medzi
rodinou a prácou, a tak aj pôvodný a
nenahraditeľný význam domácej práce a
výchovy detí. 66 Preto Cirkev môže a má
pomáhať súčasnej spoločnosti tým, že bude
neúnavne požadovať, aby všetci uznávali
domácu prácu ženy, aby sa jej tak - pre jej
nenahraditeľnú hodnotu dostalo spravodlivej úcty. Má
to zvlášť veľký význam vo výchovnej
činnosti. Tak sa totiž odstráni sám koreň a zdroj
akejkoľvek diskriminácie medzi rôznymi prácami a
povolaniami a súčasne sa stane zrejmým, že všetci,
vo všetkých oblastiach, pracujú s rovnakými
právami a s rovnakými povinnosťami. Takto aj v mužovi
aj v žene ešte jasnejšie zažiari Boží obraz.
Ak sa má uznať aj ženám, rovnako ako mužom,
právo účasti na rozličných verejných
úlohách, potom i spoločnosť sa musí
usporiadať tak, aby manželky a matky prakticky neboli
nútené pracovať mimo domácnosti a aby ich rodiny
mohli žiť dôstojne a vzmáhať sa aj vtedy, keď
sa budú celkom venovať vlastnej rodine.
Okrem toho treba prekonať mentalitu, podľa ktorej sa žene
pripisuje väčšia úcta za prácu vykonanú
mimo domácnosti ako za prácu v domácnosti.
To však vyžaduje, aby si muži skutočne vážili a
milovali ženu a mali v úcte jej osobnú dôstojnosť
a aby spoločnosť vytvárala a rozvíjala podmienky
vhodné pre domácu prácu.
Cirkev, ktorá berie patričný ohľad na rozdielne povolania
muža a ženy, musí, pokiaľ možno,
napomáhať vo svojom vlastnom živote ich rovnaké
práva a dôstojnosť, a to pre dobro všetkých, to
jest rodiny, spoločnosti a Cirkvi.
Je zrejmé, že toto všetko vonkoncom neznamená, že
by sa žena mala zriekať svojej ženskosti alebo
napodobňovať mužskú povahu, ale že sa má
prejaviť pravá ľudská plnosť ženy,
ktorá sa má ukázať tak v činnosti v
domácnosti, ako aj v činnosti mimo domácnosti; pričom
sa v tejto veci nesmie zanedbávať rozmanitosť zvyklostí
a foriem kultúry.
|