Práva dieťaťa
26. V rodine ako spoločenstve osôb, treba venovať
osobitnú pozornosť dieťaťu, a to tak, že sa
prechováva veľká úcta k jeho osobnej
dôstojnosti, berie sa ohľad na jeho práva a
veľkodušne sa one zasadzuje. Vzťahuje sa to na každé
dieťa, ale zvlášť je to naliehavé vtedy, keď
je dieťa menšie, o mnohé veci ochudobnené,
choré, trpiace, alebo postihnuté.
Cirkev plní iste svoje poslanie, keď sa nežne a
úzkostlivo stará o každé dieťa, ktoré
prichádza na svet. Je povolaná na to, aby v priebehu dejín
zjavovala a opakovala príklad a príkaz Krista Pána,
ktorý postavil dieťa do stredu Božieho kráľovstva:
"Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im,
lebo takým patrí Božie kráľovstvo."
75
Znova opakujeme, čo sme už povedali na Valnom zhromaždení
Organizácie Spojených národov 2. októbra 1979:
"Chcem vyjadriť... radosť, ktorú každému z
nás prinášajú deti - jar života a predzvesť
budúcich dejín všetkých tu prítomných
národov. Nijaká krajina na svete a nijaký politický
systém nemôžu pomýšľať na
vlastnú budúcnosť inak než tak, že vezmú do
úvahy tie nové generácie, ktoré prevezmú od
rodičov mnohostranné dedičstvo hodnôt, povinností
a túžob toho národa, ku ktorému patria, i celej
ľudskej rodiny. Starosť o dieťa ešte pred jeho
narodením, už od prvej chvíle počatia a potom v jeho
detstve a mladosti je prvým potvrdením úzkych vzťahov
medzi ľuďmi. Čo viac možno priať každému
národu a celému ľudstvu, ako aj všetkým
deťom na svete na prahu tretieho tisícročia, než
lepšiu budúcnosť, v ktorej sa rešpektovanie
ľudských práv stane skutočnosťou?" 76
Neodmysliteľným rozlišovacím znakom kresťanov,
najmä kresťanských rodín je, že vedia
každé dieťa, ktoré prichádza na tento svet,
prijať, milovať, mať v úcte, postarať sa o jeho
mnohostrannú a jednotnú výchovu hmotnú,
citovú, vzdelávaciu a duchovnú. Takto deti tým,
že budú môcť rásť "v múdrosti a
v obľube u Boha i u ľudí",77 budú
cenným prínosom pri budovaní rodinného
spoločenstva a posväcovaní samých rodičov.
78
|