Cirkev ako Učiteľka a Matka manželov v ich
ťažkostiach
33. Cirkev aj na poli manželskej morálky je prítomná
a počína si ako Učiteľka a Matka.
Ako Učiteľka nikdy neprestáva hlásať mravnú
zásadu, ktorou sa má riadiť zodpovedné
odovzdávanie života. Cirkev nie je ani autorom ani
svojvoľným sudcom tejto zásady. Poslušná
voči Kristovej pravde, ktorého obraz sa odráža v
dôstojnosti a povahe ľudskej osoby, Cirkev vykladá
mravnú normu a predkladá ju všetkým ľuďom
dobrej vôle bez zamlčovania povinnosti vyhýbať sa
polovičatým riešeniam a vyžaduje dokonalosť.
Cirkev ako Matka prichádza na pomoc mnohým manželom,
ktorí majú ťažkosti práve v tejto
dôležitej otázke mravného života. Pozná
dobre ich situáciu, často veľmi tvrdú a niekedy
skutočne zmietanú ťažkosťami každého
druhu, nielen osobnými, ale i spoločenskými. Vie, že
veľa manželov naráža na ťažkosti nielen pri
konkrétnom uskutočňovaní, ale aj pri samom
chápaní hodnôt, ktoré mravná norma obsahuje.
Ale je to jedna a tá istá Cirkev, ktorá je
súčasne Učiteľkou a Matkou. Preto vždy vyzýva
a povzbudzuje na to, aby sa prípadné manželské
ťažkosti riešili bez falšovania a porušovania pravdy.
Cirkev je presvedčená, že nemôže jestvovať
skutočný protiklad medzi Božím zákonom o
odovzdávaní života a zákonom o pestovaní
manželskej lásky. 91 Preto konkrétna
vychovávateľská starostlivosť Cirkvi musí byť
vždy súdržná a nikdy ju neslobodno oddeľovať
od jej učenia. S tým istým presvedčením,
aké mal náš predchodca, opakujeme jeho slová: "V
ničom nezľaviť zo spasiteľného učenia Krista je
vynikajúcou formou lásky k dušiam." 92
Z druhej strany však prvá vychovávateľská
starostlivosť Cirkvi prejavuje svoj realizmus a múdrosť iba
vyvíjaním trvalého a neochvejného úsilia
vytvárať skutočne ľudské - psychologické,
mravné i duchovné - podmienky, ktoré sú
nevyhnutné na pochopenie tejto normálnej normy, jej hodnoty, a pre
život podľa nej.
Niet pochybnosti, že do týchto podmienok treba
započítať vytrvalosť a trpezlivosť, pokoru a
duchovnú silu, synovskú dôveru v Boha a jeho milosť,
častú modlitbu a pristupovanie k Oltárnej sviatosti a k
sviatosti zmierenia. 93 Kresťanskí manželia, takto posilňovaní,
budú si môcť zachovať živé vedomie
jedinečného vplyvu, ktorý má milosť prameniacu
zo sviatosti manželstva na všetky oblasti manželského
života, a teda aj na ich pohlavný život. Dar Ducha,
ktorý manželia prijímajú a naň odpovedajú,
im pomáha, aby prežívali svoj pohlavný život
podľa Božieho plánu a ako znak zjednocujúcej a plodnej
lásky, ktorou Kristus miluje Cirkev.
Medzi nevyhnutné podmienky patria aj poznatky o telesnej prirodzenosti a
o obdobiach plodnosti. V tomto smere treba podniknúť všetko,
aby sa tieto poznatky sprístupnili všetkým manželom a
predovšetkým všetkým mladým ľudom, a to
prostredníctvom jasných, včasných a serióznych
informácií a výchovou za pomoci manželských
dvojíc, lekárov a odborníkov. Tieto poznatky majú
potom vyústiť do výchovy k sebaovládaniu. Z toho
vyplýva potreba čnosti čistoty a stálej výchovy
k nej. Podľa kresťanského názoru čistota
neznamená odmietnutie alebo pohŕdanie ľudskou sexualitou.
Znamená skôr duchovnú silu, ktorá dokáže
brániť lásku pred nebezpečenstvom sebectva a
násilia a viesť ju k jej plnému rozvinutiu.
Pavol VI. so svojím hlbokým zmyslom pre múdrosť a
lásku iba tlmočil skúsenosť toľkých
manželov, keď napísal vo svojej encyklike:
"Ovládanie pudov rozumom a slobodnou vôľou nepochybne
vyžaduje askézu, aby citové prejavy manželského
života boli v súlade s ustanoveným poriadkom a
zvlášť aby sa zachovávala periodická
zdržanlivosť. Táto disciplína, ktorá
patrí k manželskej čistote, nielenže neškodí
manželskej láske, ale naopak, dáva jej vyššiu
ľudskú hodnotu. Hoci takáto disciplína vyžaduje
neprestajné úsilie, predsa vďaka jej blahodarnému
vplyvu sa manželia plne rozvíjajú a obohacujú
duchovnými hodnotami. Prináša totiž rodinnému
životu ovocie mieru a pokoja a prispieva k rozriešeniu iných
problémov. Podporuje starostlivosť o partnera a úctu k nemu,
pomáha manželom ovládať sebectvo, ktoré je
nepriateľom pravej lásky, a prehlbuje ich zmysel pre
zodpovednosť. A napokon rodičom dáva schopnosť
hlbšie a účinnejšie vplývať na výchovu
detí." 94
|