Mravná cesta manželov
34. Je veľmi dôležité mať vždy správny
pojem o mravnom poriadku, jeho hodnotách a normách. Táto
dôležitosť narastá tým viac, čím
početnejšie a ťažšie prekážky sa
stavajú do cesty jeho dodržiavaniu.
Práve preto, že mravný poriadok obsahuje a predkladá
plán Boha Stvoriteľa, nemôže byť pre človeka
niečím, čo ho ubíja a jeho osobu znevažuje.
Naopak, tým, že mravný poriadok zodpovedá
najhlbším požiadavkám človeka stvoreného
Bohom, stavia sa do služieb jeho plného človečenstva
jemnocitnou a zaväzujúcou láskou, ktorou sám Boh
podnecuje a vedie každé stvorenie k jeho šťastiu.
Človek povolaný na to, aby žil vedome podľa
múdreho a láskyplného Božieho plánu, je
dejinnou bytosťou a ako taký sa zo dňa na deň buduje
svojimi slobodnými rozhodovaniami. Preto poznáva, miluje a
koná mravné dobro primerane jednotlivým stupňom
svojho rastu.
Aj manželia v rámci svojho mravného života sú
povolaní stále kráčať vpred, pričom je im
oporou úprimné a činorodé úsilie stále
lepšie poznávať hodnoty, ktoré chráni a
rozvíja Boží zákon, ako aj úprimné a
veľkodušné úsilie včleniť ich do svojich
konkrétnych rozhodnutí. Nemôžu sa dívať na
zákon len ako na číry ideál, ktoré sa
má dosiahnuť v budúcnosti, ale majú ho
považovať za príkaz Krista Pána, aby usilovne
prekonávali ťažkosti. "Preto takzvaný
'zákon postupnosti'- čiže postupné napredovanie - nie
je to isté ako 'postupnosť zákona'; akoby v Božom
zákone jestvovali rozličné stupne a formy prikázania
platného pre rôznych ľudí a rozličné
stavy. Všetci manželia sú v manželstve podľa
Božieho zákona povolaní na svätosť. Toto
vznešené povolanie sa uskutočňuje natoľko,
nakoľko je ľudská osoba schopná s duševnou
vyrovnanosťou a s dôverou v Božiu milosť a vo
vlastnú vôľu odpovedať na Božie prikázania."
95 Práve preto si Cirkev vo svojej vychovávateľskej
starostlivosti praje, aby manželia predovšetkým jasne poznali
učenie encykliky Humanae vitae ako záväzné pre svoj
pohlavný život a aby sa úprimne usilovali
vytvárať podmienky nevyhnutné pre zachovávanie tejto
normy.
Táto vychovávateľská starostlivosť, ako to
už zdôraznila synoda, zahrňuje v sebe celý
manželský život. Preto úkon odovzdávania
života má byť začlenený do celkového
poslania celého kresťanského života, ktorý
však nemôže prísť ku vzkrieseniu bez
kríža. V tejto súvislosti možno pochopiť,
prečo nemožno z rodinného života vylúčiť
úsilie o sebazaprenie a sebaobetu, ba zo srdca ho treba prijať, aby
sa tak prehlbovala manželská láska a stala sa zdrojom
vnútornej radosti.
Táto spoločná cesta si vyžaduje
rozvážnosť, výmenu názorov a vhodnú
výchovu kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí sa
zaoberajú pastoráciou rodín. Oni všetci
môžu pomáhať manželom na ich ľudskej a
duchovnej ceste, ku ktorej patrí vedomie hriechu, úprimné
úsilie zachovávať mravný zákon a služba
zmierenia. Treba si uvedomiť, že do dôverného
manželského života sú vpletené vôle dvoch
ľudí povolaných na jednotu v myslení a v mravoch. A
to si vyžaduje veľa dôvery, jemnosti a času.
Zvlášť dôležité je, aby na tomto poli mali
kňazi jednotný morálny a pastoračný postoj. O
túto jednotu sa treba snažne usilovať, aby veriaci netrpeli
neistotou vo svedomí. 96
Cesta manželov bude teda uľahčená, ak si budú
vážiť učenie Cirkvi, dôverovať v Kristovu
milosť a ak im budú pomáhať a sprevádzať
ich duchovní pastieri a celá cirkevná obec. Tak
budú môcť objaviť a okúsiť
oslobodzujúcu a povznášajúcu silu pravej
lásky, ktorú evanjelium ponúka a Pánovo
prikázanie ukladá.
|