Chapter, Paragraph

  1  I,1     |              tvrdiť, že ich pamiatka sa stala osobitne živou a aktuálnou
  2  I,1     |              plnej vďačnosti, ktorej sa po stáročia tešia svätí
  3  I,2     |               že v Európe i na svete sa prekoná to, čo rozdeľuje
  4  I,2     |           rozdeľuje Cirkev a národy, sa viazalo na tri okolnosti,
  5  I,3     |                 3. V tomto dokumente sa chcem odvolávať zvlášť na
  6  I,3     |             výročie uchováva. K tomu sa cíti zvlášť zaviazaný prvý
  7  I,3     |            ktorých zvláštna charizma sa stala oveľa pochopiteľnejšia
  8  I,3     |      zamerania tohto koncilu, môžeme sa teraz zahľadieť novým, oveľa
  9  I,3     |       prozreteľnosť tam vpísala, aby sa v novej plnosti prejavili
 10  I,3(5)  |                              Sviatok sa slávi 7. júla iba u niektorých
 11 II,4     |  jednotlivých bodov.~Mesto, v ktorom sa narodili dvaja svätí bratia,
 12 II,4     |   pravdepodobne bolo Michal. Narodil sa medzi rokom 815 a 820. Mladší
 13 II,4     |        Predsa však už okolo roku 840 sa jej vzdal, aby sa mohol
 14 II,4     |           roku 840 sa jej vzdal, aby sa mohol uchýliť do jedného
 15 II,4     |              Čoskoro však ukázal, že sa chce vzdať týchto úradov,
 16 II,4     |             vzdať týchto úradov, aby sa mohol venovať štúdiu a kontemplatívnemu
 17 II,4     |          ctižiadostivých cieľov. Tak sa skryto uchýlil do jedného
 18 II,4     |           našli, presvedčili ho, aby sa ujal vyučovania filozofických
 19 II,5     |             z Veľkej Moravy; obracal sa ňou na cisára Michala III.,
 20 II,5     |            to ochotne prijali. Potom sa vydali na cestu a prišli
 21 II,5     |  nezdolateľnou nádejou v Boha. Dobre sa totiž pripravili na úlohu,
 22 II,5     |           počas svojej cesty do Ríma sa zastavili v Panónii, kde
 23 II,5     |        pohostinné prijatie. Odtiaľto sa potom po niekoľkých mesiacoch
 24 II,5     |               Toto obdobie ich námah sa skončilo viac než priaznivo.
 25 II,6     |            Moravy, knieža Svätopluk, sa nakoniec stal protivníkom
 26 II,6     |      predchodca Hadrián II.~Metodovi sa dostalo podobného uznania
 27 II,6     |      posledných rokoch svojho života sa venoval predovšetkým prekladom
 28 II,7     |            slovanských kmeňov. Preto sa Metod stal vodcom a právoplatným
 29 II,7     |           pastiera k hrobu, lebo on "sa stal všetkým všetko, aby
 30 II,7     |          prenasledovanie jeho žiakov sa tak priostrilo, že boli
 31 III,8    |           byzantskej kultúre, vedeli sa stať apoštolmi Slovanov
 32 III,8    |            pred ním a prosil ho, aby sa odobral do jeho zeme a tam
 33 III,8    |           Božia prozreteľnosť, ktorá sa pre dvoch svätých bratov
 34 III,8    |      patriarchu carihradskej cirkvi, sa na nich obrátila podobnou
 35 III,8    |             výzvou, keď žiadala, aby sa odobrali na misie medzi
 36 III,8    |        byzantského cisárstva a vydať sa na dlhé putovanie v službe
 37 III,8    |          zásadami. S podobnou výzvou sa na Metoda trikrát obrátil
 38 III,9    |            medzi slovanskými národmi sa malo stať dôležitým článkom
 39 III,9    |           slovanských národov a dali sa pri tom viesť apoštolským
 40 III,9    |             ho dosiahnuť. Kvôli tomu sa chceli stať vo všetkom podobní
 41 III,9    |         prinášali evanjelium; chceli sa stať časťou tých národov
 42 III,10   |           slovanské kmene, usilujúce sa o pevnú organizáciu, ich
 43 III,10   |   románsko-nemeckej ríše a usilovali sa odmietať tie životné formy,
 44 III,10   |             tie životné formy, ktoré sa im zdali cudzími. Bol to
 45 III,10   |         rozsiahlejších sporov, ktoré sa nešťastne prehlbovali medzi
 46 III,10   |            slovanským národom, ktoré sa práve utvárali.~Kvôli hlásaniu
 47 III,10   |             hlásaniu evanjelia - ako sa udáva v ich životopisoch -
 48 III,10   |             slovanského kmeňa, ktorý sa usadil takmer na hraniciach
 49 III,10   |         hodnoty, ktoré v nich boli a sa prejavovali.~
 50 III,11   |         pravdy do novej reči, museli sa najprv postarať o to, aby
 51 III,11   |     dejinných skúseností a myšlienok sa im javilo ako nevyhnutná
 52 III,11   |    Konštantín a jeho spolupracovníci sa postarali o utvorenie novej
 53 III,11   |    misionárskeho ducha, totiž naučiť sa jazyk nových národov a preniknúť
 54 III,11   |           bola aj rozhodnosť, s akou sa prispôsobili požiadavkám
 55 III,11   |           Veľkodušná voľba stotožniť sa s ich životom a tradíciou,
 56 III,11   |             životom a tradíciou, keď sa očistili a osvietili Zjavením,
 57 III,11   |        prijali výzvu sv. Pavla, stať sa všetkým pre všetkých, aby
 58 IV,12    |             medzi Carihradom a Rímom sa začali vyostrovať ako zámienky
 59 IV,12    |        evanjelia a učitelia Slovanov sa vydali na Veľkú Moravu vybavení
 60 IV,12    |             východné kresťanstvo. To sa zvlášť odrážalo v teologickom
 61 IV,12    |            vtedajšej byzantskej ríši sa už dávno posvätné obrady
 62 IV,12    |              liturgické obrady. Stal sa z toho účinný nástroj, ktorý
 63 IV,12    |       horlivosti voči národom, ktoré sa začali rozvíjať. Západné
 64 IV,12    |             situácie každá odlišnosť sa považovala za ohrozenie
 65 IV,12    |       ohrozenie tejto jednoty, ktorá sa práve vytvárala a aké veľké
 66 IV,13    |                 13. Z tohto hľadiska sa zdá zvláštne a podivuhodné,
 67 IV,13    |            neistých pomeroch, nijako sa neusilovali vnucovať národom,
 68 IV,13    |             národov.~Svojho poslania sa ujali z poverenia Carihradu,
 69 IV,13    |       poverenia Carihradu, ale potom sa v určitom zmysle usilovali
 70 IV,13    |              jeho potvrdenie tým, že sa obracali na apoštolskú Stolicu
 71 IV,13    |        Najjasnejšie a najvýraznejšie sa to ukazuje z ich celého
 72 IV,13(21)|          nátlaku okolností, meniacim sa politickým vzťahom a nevyhnutnosti
 73 IV,13    |        modlitby: "aby boli jedno",22 sa stala ich misionárskym heslom
 74 IV,14    |               pod ekumenickým hnutím sa rozumejú činnosti a iniciatívy,
 75 IV,14    |          jednoty kresťanov".24 Preto sa vôbec nezdá anachronizmom,
 76 IV,14    |      predchodcov ekumenizmu, pretože sa účinne usilovali, aby odstránili
 77 IV,14    |          tých kritických časoch, keď sa vynoril a začal sa prehlbovať
 78 IV,14    |               keď sa vynoril a začal sa prehlbovať osudný rozkol
 79 IV,15    |             prenasledovaniu, len aby sa nespreneveril svojej príkladnej
 80 IV,15    |          byzantskej cirkvi, v ktorej sa zrodil a ktorá mu spolu
 81 IV,15    |              Konštantín-Filozof vždy sa usiloval o dialóg s tými,
 82 IV,15    |      usiloval o dialóg s tými, ktorí sa stavali proti jeho plánom
 83 IV,15    |             učiteľom pre tých, ktorí sa v ktorejkoľvek dobe usilujú
 84 IV,15    |              apoštolská. Tento odkaz sa stretol s dokonalým ohlasom
 85  V,16    |        celého ľudstva. Hrozby, ktoré sa nad ňou v súčasnej dobe
 86  V,16    |         všeobecnosti ten istý koncil sa medziiným takto vyjadruje: "
 87  V,16    |       zostáva vždy jeden jediný a má sa rozšíriť po celom svete
 88  V,16    |            svete na všetky veky, aby sa tak splnila Božia vôľa.
 89  V,16    |              prirodzenosť a rozhodol sa zhromaždiť napokon v jedno
 90  V,16    |             celok i jednotlivé časti sa obohacujú, spolunažívajúc
 91  V,17    |    nespočetného množstva ľudí, ktorý sa dvíha v nespočetných tóninách,
 92  V,17    |             cirkevnej kultúry, ktorí sa kŕčovite pridržiavali pomerne
 93  V,17    |            rovnako všetci? Nehanbíte sa uznávajúc len tri jazyky
 94  V,17    |             Boha Otca." 32 "Celá zem sa ti klania a zdvíha k tebe
 95  V,18    |       všetkým vládnúceho Boha, ktorý sa prejaví v celej svojej nádhere
 96  V,18    |          všetkých týchto hodnôt, aby sa podľa nich veľkodušne a
 97  V,18    |     veľkodušne a radostne žilo a aby sa doplňovali tajomným a povznášajúcim
 98  V,18    |        jednoznačným; naopak vzniká a sa rozvíja v určitom zmysle
 99  V,19    |              katolícky rozmer Cirkvi sa takisto prejavuje v aktívnej
100  V,19    |              ľudskú hodnotu. Súčasne sa na všetkých poludníkoch
101  V,19    |             očakáva, že všetci ľudia sa budú kajať, aby všetci boli
102  V,20    | carihradskými patriarchami, Slovania sa mohli cítiť spolu s ostatnými
103  V,20    |             spomienku na toho, ktorý sa stal ohnivkom reťaze veľkých
104  V,20    |          čias pre náš národ, o ktorý sa dovtedy nikto nestaral,
105  V,20    |      prirovnáme bez tohto, že by sme sa museli červenať, k čnostiam
106 VI,21    |     krakovskom chráme sv. Kríža, kde sa usadili slovanskí benediktíni.
107 VI,22    |        latinčina na Západe. Zachoval sa však ešte ďalej čiastočne
108 VII,23   |    evanjelizáciu Slovanov.~Rozvíjala sa v rozličnom stupni na jednotlivých
109 VII,23   |           jednotlivých územiach, ale sa sústredila hlavne na oblasť
110 VII,23   |            pripravených sv. Metodom, sa nachádzali aj ostatné skupiny
111 VII,23   |        storočia, v dobe sv. Václava, sa oba prvky silne navzájom
112 VII,23   |       latinský. Len na tomto základe sa mohla v Čechách vyvinúť
113 VII,23   |    kresťanská terminológia, z ktorej sa potom vyvinula a upevnila
114 VII,23   |      kniežati Vislanov, nachádzajúca sa v "Živote Metoda", je najstaršou
115 VII,24   |              panovníka Mieška, ktorý sa oženil s českou kňažnou
116 VII,24   |             v Čechách a touto cestou sa dostalo kresťanstvo do Poľska
117 VII,24   |       Slovanmi. Vďaka ich apoštolátu sa upevnilo už prv zakorenené
118 VII,24   |     Chorvátsku.~Cyrilometodská misia sa upevnila a podivuhodne rozvinula
119 VII,24   |          mníšskeho života; zvlášť tu sa rozvinula abeceda, nazývaná
120 VII,24   |            nazývaná cyrilika. Odtiaľ sa potom šírilo kresťanstvo
121 VII,24   |           Kyjevskej Rusi a neskoršie sa z Moskvy rozšírilo ďalej
122 VII,25   |           náboženské tradíciu a môže sa práve tak isto stať primeranou
123 VII,26   |          predložili posolstvo, ktoré sa ukazuje veľmi časové aj
124 VII,26   |        miesto pre novú cirkev, ktorá sa rodila v slovanských národoch.
125 VII,26   |        vlastná identita dozrievala a sa rozvíjala. 42~
126 VII,27   |            západnej i východnej. Ony sa usilujú dialógom a modlitbou
127 VII,27   |         pravde a láske; týchto darov sa nám dostalo od Ducha Svätého.
128 VII,27   |              spoločenstvo, ale aj čo sa týka jej občianskej a kultúrnej
129 VII,27   |              svoju povinnosť, "ktorá sa stáva v súčasných pomeroch
130 VIII,28  |                            28. Patrí sa teda, aby celá Cirkev dôstojne
131 VIII,28  |              s akou jasavou radosťou sa tejto oslavy chce zúčastniť
132 VIII,29  |               tesne pred smrťou, keď sa už chystal pripojiť k svojim
133 VIII,29  |             6393 od stvorenia sveta) sa odohral v dobe, keď sa nad
134 VIII,29  |               sa odohral v dobe, keď sa nad Carihradom sťahovali
135 VIII,29  |         vlastnom jazyku. Táto Cirkev sa potom ešte viac upevnila,
136 VIII,29  |              malo svoj začiatok.~Keď sa teraz naplňuje 11. storočie
137 VIII,29  |              na Velehrade - kde, ako sa zdá, Prozreteľnosť dovolila
138 VIII,29  |              apoštolský život. Chcem sa tiež zastaviť v rímskej
139 VIII,30  |        požehnaj toto dielo!~Rozpomeň sa, Všemohúci Otče, na chvíľu,
140 VIII,30  |              pôsobením Ducha Svätého sa vtelil v lone Panny Márie
141 VIII,30  |              lone Panny Márie a stal sa človekom;~- že si konečne
142 VIII,30  |    dôstojnosť Božieho dieťaťa a stať sa spoludedičom tvojich nezničiteľných
143 VIII,30  |          ktorý vyvrcholil vykúpením, sa vzťahuje na každého človeka,
144 VIII,30  |            pred 1100 rokmi!~- Kiežby sa nikto nedomnieval, že ich
145 VIII,31  |         totiž stále zamerané a stále sa tiahne k nezničiteľnej nádeji
146 VIII,32  |             Hoci z ľudského hľadiska sa môže zdať plná hrozieb a