Chapter, Paragraph

 1  I,1   |            uskutočnili. Ba možno tvrdiť, že ich pamiatka sa stala osobitne
 2  I,1   |          slovanských národov a pamätajúc na ich nedocenený prínos k dielu
 3  I,3   |                    bratov a potom ustanovil ich sviatok na 5. júla. Po II.
 4  I,3   |                    delí jedenásť storočí; v ich živote a v apoštolskej činnosti
 5 II,4   |                    svet roku 827 alebo 828. Ich otec bol vysokým úradníkom
 6 II,4   |                  telesné pozostatky a vzali ich so sebou. 6 Tieto pozostatky
 7 II,4   |                     dvoch svätých bratov na ich nasledujúcej misijnej ceste
 8 II,4   |                     Západ až do chvíle, keď ich mohli slávnostne uložiť
 9 II,4   |                    uložiť v Ríme a odovzdať ich pápežovi Hadriánovi II.~
10 II,5   |                  rozhodnúť o celom priebehu ich života, bola žiadosť kniežaťa
11 II,5   |                    pravú kresťanskú vieru v ich jazyku".7~Boli vybraní svätý
12 II,5   |                     dať vysvätiť za kňazov. Ich cesta viedla cez Benátky;
13 II,5   |                   ktorú uplatňovali. V Ríme ich veľmi milo prijal pápež
14 II,5   |               bohoslužobné knihy a nariadil ich slávnostne položiť na oltár
15 II,5   |                     Márie8 a odporúčal, aby ich žiaci boli vysvätení za
16 II,5   |                     za kňazov. Toto obdobie ich námah sa skončilo viac než
17 II,7   |                 svoje pole. Aj napriek tomu ich evanjeliová siatba neprestávala
18 II,7   |               neprestávala vydávať ovocie a ich pastorálny postoj, zameraný
19 II,7   |                       a pri tom rešpektoval ich kultúrnu originalitu, -
20 III,9  |                 vyslaní Konštantín a Metod. Ich hlboko kresťanská odpoveď
21 III,9  |                     vieru".17~Pravda a sila ich misijného poslania vyvierala
22 III,9  |                 hĺbky tajomstva vykúpenia a ich evanjelizačné dielo medzi
23 III,9  |                  nezištnej starostlivosti o ich skutočné dobro mali dosť
24 III,10 |                     sa o pevnú organizáciu, ich ťažkosti prijímali ako vlastné
25 III,10 |                Často prevládali kontrasty v ich celej dvojitej a bolestnej
26 III,10 |                  evanjelia - ako sa udáva v ich životopisoch - dvaja svätí
27 III,10 |                 usadil takmer na hraniciach ich rodného mesta. Využívajúc
28 III,10 |           slovanským kmeňom a verne tlmočiť ich túžby a ľudské hodnoty,
29 III,11 |                      Sv. Metod, aby obhájil ich oprávnenosť a dokázal ich
30 III,11 |                   ich oprávnenosť a dokázal ich správnosť, najprv spolu
31 III,11 |               nových národov a preniknúť do ich mentality, keď im mali priniesť
32 III,11 |             Veľkodušná voľba stotožniť sa s ich životom a tradíciou, keď
33 IV,12  |               apoštolov Cyrila a Metoda, je ich pokojný spôsob, akým budovali
34 IV,12  |                  kresťanského Východu.~Už v ich časoch rozdiely medzi Carihradom
35 IV,12  |          obyvateľstvom a s cieľom zjednotiť ich, rozšírilo na všetkých latinský
36 IV,12  |                     prispievalo k upevneniu ich jednoty a mocnejšiemu utvrdeniu
37 IV,13  |              istotne boli bližšie a milšie. Ich ideálom bolo spojiť veriacich
38 IV,13  |                 normy gréckorímskeho práva. Ich hlavným cieľom bola síce
39 IV,13  |             rešpektovali záväzky, plynúce z ich poslania a dbali na tradičné
40 IV,13  |                  nároky a práva Cirkvi, ako ich ustanovili predpisy koncilov.
41 IV,13  |              najvýraznejšie sa to ukazuje z ich celého počínania. Možno
42 IV,13  |                     boli jedno",22 sa stala ich misionárskym heslom v duchu
43 IV,13  |                 ľudí dnešnej doby, obsahuje ich apoštolát aj výrečnosť ekumenickej
44 IV,13  |                   ktorá v neskoršej dobe po ich smrti bola ťažko poškodená,
45 IV,13  |                   bolo v dokonalom súlade s ich evanjeliovým cítením, že
46 IV,14  |               strane, bola a navždy zostane ich veľkou zásluhou. A je tým
47 IV,14  |                 väčšia, ak si uvedomíme, že ich poslanie prebiehalo v rokoch
48 IV,15  |                  činnostiam a pochybovali o ich oprávnenosti. Z tohoto hľadiska
49  V,16  |                  spôsobom celkom prístupným ich mysleniu a rešpektujúcim
50  V,16  |                    mysleniu a rešpektujúcim ich konkrétne životné pomery.~
51  V,16  |                     zveľaďuje a osvojuje si ich, a preberajúc ich očisťuje,
52  V,16  |               osvojuje si ich, a preberajúc ich očisťuje, posilňuje a vyzdvihuje...
53  V,17  | Konštantína-Filozofa a Metoda a boli oporou ich poslania medzi slovanskými
54  V,17  |             skutočnosti a boli proti tomuto ich chápaniu, sv. Cyril ho neohrozene
55  V,19  |                človeka a všetkých ľudí, aby ich spojila navzájom medzi sebou
56  V,20  |                tejto časti Európy. Preto aj ich dnešní potomci zachovávajú
57 VI,21  |                pôsobeniu solúnskych bratov. Ich originálnym a geniálnym
58 VI,21  |                ktorý urobili Cyril, Metod a ich žiaci, dodal kultúrnu schopnosť
59 VII,24 |                 balkánskymi Slovanmi. Vďaka ich apoštolátu sa upevnilo už
60 VII,24 |            Bulharsku zvlášť prostredníctvom ich učeníkov, vyhnaných z pôvodného
61 VII,25 |          definitívne do kresťanských dejín.~Ich dielo je tiež veľmi dôležitým
62 VII,26 |                    evanjelia bola príznačná ich láska ku všeobecnému cirkevnému
63 VII,26 |               mladým cirkvám a národom, aby ich vlastná identita dozrievala
64 VIII,29|                 evanjelium spolu s bratom v ich vlastnom jazyku. Táto Cirkev
65 VIII,29|              odporučiť Najsvätejšej Trojici ich duchovné dedičstvo osobitnou
66 VIII,30|                     dal svojim apoštolom; v ich stopách a šľapajách ich
67 VIII,30|                     ich stopách a šľapajách ich nasledovníkov priniesli
68 VIII,30|                  ľudské možnosti na základe ich učenia.~- Kiežby mohli podľa
69 VIII,30|                    sa nikto nedomnieval, že ich príslušnosť ku kráľovstvu
70 VIII,30|                  Syna je v rozpore s dobrom ich pozemskej vlasti!~- Kiežby
71 VIII,31|                   do spoločenstva viery, za ich prínos k všeobecnému dedičstvu