I.
ÚVOD
1. Apoštoli Slovanov, svätý Cyril a svätý
Metod zostávajú v pamäti Cirkvi spolu s veľkým
evanjelizačným dielom, ktoré uskutočnili. Ba možno
tvrdiť, že ich pamiatka sa stala osobitne živou a aktuálnou
za našich dní.
Vzhľadom k úcte, plnej vďačnosti, ktorej sa po stáročia
tešia svätí Solúnski bratia (zo starobylej
Tessaloniky), zvlášť u slovanských národov a pamätajúc
na ich nedocenený prínos k dielu hlásania evanjelia medzi
onými národmi a zároveň ku zmiereniu, k priateľskému
spolunažívaniu, ľudskému rozvoju a úcte k vnútornej
dôstojnosti každého národa, vyhlásil som 31.
decembra 1980 apoštolským listom Egregiae virtutis1 svätých
Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Takto som nadviazal na líniu
svojich Predchodcov, zvlášť Leva XIII., ktorý pred viac
než sto rokmi, 30. septembra 1880, rozšíril úctu týchto
dvoch svätých encyklikou Grande munus2 na celú
Cirkev, a Pavla VI., ktorý apoštolským listom Pacis
nuntius3 z 24. októbra 1964 vyhlásil svätého
Benedikta za patróna Európy.
1 Ján Pavol II., apoštolský list Egregiae virtutis
(30. december 1980): AAS 73 (1981), str. 258-262.
2 Lev XIII., encyklika
Grande munus (30. septembra 1880): Leonis XIII Pont. Max. Acta, II, str.
125-137; porov. Pius IX. Epist. Quod S. Cyrillum (13. februára 1927)
arcibiskupom a biskupom kráľovstva srbsko-chorvátsko-slovinského
a Československej republiky: AAS 19 (1927), str. 93-96; Ján XXIII.,
apoštolský list Magnifici eventus (11. mája 1963) biskupom
slovanských národov: AAS 55 (1963), str. 434-439; Pavol VI., apoštolský
list Antiquae nobilitatis (2. februára 1969) z príležitosti
1100. výročia smrti sv. Cyrila: AAS 61 (1969), str. 137-149.
3 Pavol VI., apoštolský list Pacis nuntius (24. októbra
1964): AAS 56 (1964), str. 965-967.