3. V tomto dokumente sa chcem odvolávať zvlášť
na list, ktorým pápež Lev XIII. chcel pripomenúť
Cirkvi a svetu apoštolské zásluhy obidvoch bratov: nielen
Metoda, ktorý podľa tradície skončil svoj život v
roku 885 na Velehrade na Veľkej Morave, ale aj Cyrila, ktorého smrť
oddelila od brata už v roku 869 v Ríme, v meste, ktoré
prijalo a ktoré doteraz uchováva a vrúcne uctieva jeho
telesné pozostatky v starobylej bazilike sv. Klementa.
Pápež Lev XIII. najprv pripomenul svätý život a
apoštolské zásluhy dvoch Solúnskych bratov a potom
ustanovil ich sviatok na 5. júla. Po II. vatikánskom koncile v rámci
liturgickej obnovy sviatok bol preložený na 14. februára, dátum,
ktorý z historického stanoviska znamená narodenie sv. Cyrila
pre nebo5.
Po vyše jednom storočí od uverejnenia encykliky Leva XIII.
nové okolnosti, do ktorých spadá
jedenásťsté výročie blaženej smrti sv.
Metoda, núti dať nový výraz pamiatke, ktorú si
Cirkev na toto dôležité výročie uchováva.
K tomu sa cíti zvlášť zaviazaný prvý
pápež, ktorý bol povolaný na stolicu sv. Petra z
Poľska, teda zo slovanských národov.
Udalosti posledného storočia a zvlášť
posledných desaťročí prispeli k tomu, že v Cirkvi
ožil spolu s náboženskou pamiatkou i
historicko-kultúrny záujem o dvoch svätých bratov,
ktorých zvláštna charizma sa stala oveľa
pochopiteľnejšia vo svetle súčasných pomerov a
skúseností. K tomu prispeli mnohé udalosti, ku
ktorým došlo v Cirkvi zásluhou II. vatikánskeho
koncilu. Vo svetle učenia a pastorálneho zamerania tohto koncilu,
môžeme sa teraz zahľadieť novým, oveľa
zrelším a hlbším spôsobom na tieto dve
sväté postavy, od ktorých nás už delí
jedenásť storočí; v ich živote a v apoštolskej
činnosti môžeme tiež čítať, čo
Božia prozreteľnosť tam vpísala, aby sa v novej plnosti
prejavili v našej dobe a priniesli nové ovocie.
5 Sviatok sa slávi 7. júla iba u niektorých
slovanských národov.