5. Udalosť, ktorá mala rozhodnúť o
celom priebehu ich života, bola žiadosť kniežaťa
Rastislava z Veľkej Moravy; obracal sa ňou na cisára Michala
III., aby poslal jeho kmeňom "biskupa a učiteľa...
ktorý by vedel vysvetliť pravú kresťanskú vieru
v ich jazyku".7
Boli vybraní svätý Cyril a Metod, ktorí to ochotne
prijali. Potom sa vydali na cestu a prišli na Veľkú Moravu -
štát, ktorý vtedy zahrnoval rôzne slovanské
kmene v Strednej Európe, na križovatke vzájomných
vplyvov Východu a Západu - pravdepodobne už v roku 863;
medzi tými kmeňmi rozvíjali to poslanie, ktorému
obidvaja venovali zbytok svojho života, vyplneného cestami,
strádaniami, utrpením, nepriateľstvom a
prenasledovaním; u Metoda dokonca došlo až k ukrutnému
uväzneniu. To všetko znášali so silnou vierou a
nezdolateľnou nádejou v Boha. Dobre sa totiž pripravili na
úlohu, čo im bola zverená: priniesli so sebou knihy
Svätého písma, nepostrádateľné pre
slúženie posvätnej bohoslužby, ktoré pripravili a
preložili z gréčtiny do staroslovienčiny a ktoré
boli napísané novou abecedou, vypracovanou
Konštantínom - Filozofom a dokonale zodpovedajúce
výslovnosti toho jazyka. Misijnú činnosť oboch bratov
doprevádzal výrazný úspech, ale pochopiteľne
aj ťažkosti, ktoré robili novým misionárom
susedné latinské cirkvi, ktoré tam predtým
ohlasovali kresťanstvo.
Asi po troch rokoch, počas svojej cesty do Ríma sa zastavili v
Panónii, kde im slovanský knieža Koceľ, ktorý
ušiel z dôležitého občianskeho i
náboženského strediska, Nitry - poskytol pohostinné
prijatie. Odtiaľto sa potom po niekoľkých mesiacoch vydali do
Ríma spolu so svojimi žiakmi, ktorých chceli dať
vysvätiť za kňazov. Ich cesta viedla cez Benátky; tam
boli podrobení verejnej diskusii o novátorskej misijnej
zásade, ktorú uplatňovali. V Ríme ich veľmi milo
prijal pápež Hadrián II., ktorý medzitým nastúpil
po Mikulášovi I., Schválil slovanské
bohoslužobné knihy a nariadil ich slávnostne položiť
na oltár v chráme Panny Márie pri jasličkách,
dnes nazývanom Hlavnou bazilikou Panny Márie8 a
odporúčal, aby ich žiaci boli vysvätení za
kňazov. Toto obdobie ich námah sa skončilo viac než
priaznivo. Metod však musel sám nastúpiť na
nasledujúcu etapu, lebo jeho mladší brat ťažko
ochorel a len-len že mal čas zložiť rehoľné
sľuby a obliecť si rehoľné rúcho, lebo
krátko potom, 14. februára 869 v Ríme zomrel.
7 Porov. Vita Constantini XIV, 2-4: ed. cit., str.199 n.