6. Sv. Metod zostal verný slovám, ktoré
mu sv. Cyril povedal na smrteľnej posteli: "Hľa, brat, dvoma
spoločníkmi sme boli, ťahajúcimi jedinú
brázdu; ja na hrude padám končiac svoj deň; ale ty
veľmi miluješ Horu, to viem, neopúšťaj pre Horu
tvoje učenie, lebo čím môžeš byť skorej
spasený?" 8a
Bol vysvätený za biskupa starobylej panónskej
diecézy, menovaný za pápežského legáta
ad gentes (pre slovanské národy), prevzal cirkevný titul
obnovenej biskupskej stolice v Srieme. Metodovu apoštolskú činnosť
prerušili politicko- -náboženské spory, ktoré
vyvrcholili v jeho dvojročnom väzení; bol obvinený,
že si prisvojil biskupskú právomoc druhého. Až
po osobnom zásahu pápeža Jána VIII., bol
prepustený na slobodu. Aj nový panovník Veľkej
Moravy, knieža Svätopluk, sa nakoniec stal protivníkom
Metodovho pôsobenia; odporoval slovanskej bohoslužbe, a Rímu
naznačoval, že má pochybnosti o pravovernosti nového
arcibiskupa. V roku 880 Metod bol znova pozvaný ad limina apostolorum,
na návštevu do Ríma, aby celý problém
ešte raz osobne predložil Jánovi VIII. Vo Večnom meste
bol pozbavený obvinenia a od pápeža dosiahol vydanie buly
Industriae nostrae, 9 ktorá aspoň v podstate
navrátila slovanskej bohoslužbe prednostné práva,
ktoré jej dal jeho predchodca Hadrián II.
Metodovi sa dostalo podobného uznania dokonalej právoplatnosti aj
od byzantského cisára a od patriarchu Fócia, ktorý
bol v tej dobe v plnom spoločenstve s Rímom, a to počas jeho
cesty do Carihradu v rokoch 881 a 882. V posledných rokoch svojho
života sa venoval predovšetkým prekladom Svätého
písma a bohoslužobných kníh, ďalej prekladom
diel cirkevných Otcov, ako aj zbierke cirkevných a
občianskych byzantských zákonov, nazývaných
Nomokánon. Starosť o pokračovanie započatého diela
ho viedla k tomu, že vybral za svojho nástupcu učeníka
Gorazda. Zomrel 6. apríla 885 v službe Cirkvi, ktorú
vybudoval u slovanských národov.