7. Prezieravá činnosť, hlboké a
pravoverné učenie, vyrovnanosť, oddanosť,
apoštolská horlivosť a neohrozená
veľkodušnosť mu získali uznanie a dôveru
rímskych pápežov, carihradských patriarchov, byzantských
cisárov a rôznych kniežat nových slovanských
kmeňov. Preto sa Metod stal vodcom a právoplatným pastierom
Cirkvi, ktorá v tej dobe zapúšťala korene v
spomenutých národoch; je uctievaný od
všetkých, spoločne s bratom Konštantínom, ako
hlásateľ evanjelia a učiteľ, poslaný Bohom a
svätým apoštolom Petrom10 a ako základ plnej
jednoty medzi novozaloženými a starobylými cirkvami.
Preto "muži i ženy, malí i veľkí,
bohatí i chudobní, slobodní i nevoľní, vdovy i
siroty, cudzinci i domáci, zdraví i chorí"11
všetci tvorili zástup, ktorý so slzami a so spevmi
odprevádzal dobrého učiteľa a pastiera k hrobu, lebo on
"sa stal všetkým všetko, aby aspoň niektorých
získal".12
Popravde povedané, dielo svätých bratov po Metodovej smrti
prechádzalo ťažkou krízou a prenasledovanie jeho
žiakov sa tak priostrilo, že boli nútení opustiť
svoje pole. Aj napriek tomu ich evanjeliová siatba neprestávala
vydávať ovocie a ich pastorálny postoj, zameraný na
to, aby niesol zjavenú pravdu novým národom - a pri tom
rešpektoval ich kultúrnu originalitu, - zostáva
živým vzorom pre Cirkev a pre misionárov
všetkých dôb.
10 Porov. Vita Methodii VIII, 1-2: ed. cit., str. 225.
11 Porov. Vita Methodii XVII, 13: ed. cit., str. 237.